photo – archív Oldu Bíleka + Poky sen.
v ten deň bola Bratislava-Ivánka uzavretá, na oboch dráhach skončili Tu-104 ČSA v blate
QGO LKIB
OK-MDE / ČSA – 21.3.1963, pristátie na dráhe 23 / LKIB
Príčina: výbeh po pristátí pred koncom dráhy, na konci dráhy sa chcel cpt. otočiť a rolovať naspať. Na dotaz, či rozšírená plocha na konci dráhy je voľná, 2-nd pilot odpovedal, že tam stojí vozidlo. Po zahájení zatáčania ho cpt. uvidel. Prerušil zatáčanie, začal brzdiť, lietadlo prešlo dráhu o cca 10 m. Po zastavení sa cpt. pokúsil znovu rozbehnúť a vrátiť sa späť na dráhu, to sa mu ale nepodarilo
OK-LDB / ČSA – 21.3.1963, pristátie na dráhe 31 / LKIB
Príčina: nevypustenie brzdiaceho padáku, pretože v odpalovacom zariadení (kontajneri) na chvoste boli ponechané použité (vystrelené!!!) pyropatróny / Zdroj: Keller, Kollouch – Nehody dopravních letadel v Československu 1961-1992
Máte tam kdesi n webe aj pristátia Túčok za dráhu. Absolvovala som jedno také aj ja
27. 4. 1970 sme pristávali o 18.35 hod. ako nočná Bratislava s TU-104 / OK NDF – capt. Trnka. Posádka dostala nesprávnu informáciu o stave dráhy. Pristávali teda v súlade s tým, ako ich informovali. Mašina po dosadnutí nabrala neskutočnú rýchlosť, no v danej situácii už by nepomohol ani brzdiaci padák. Bola som na ceste z bufetu do prednej časti, aby som vybrala doklady, kolegyňa Ľudka bola na opačnom konci bufetu
Zleteli sme s dráhy raketovou rýchlosťou. Ja som mala šťastie, lebo som mala ruku práve medzi krídlami dverí z bufetu, ktorá sa mi medzi nimi zasekla a vlastnou váhou som dvere držala zatvorené, čo mi umožnilo nezletieť dolu nosom. Horšie dopadla Ľudka, ktorá preletela bufetom a narazila brušnou dutinou na pulty v bufete. Skončili sme v poli, ktoré bolo dostatočne rozmočené. Tupolev bol zaborený do polovice kolies. Veľmi rýchle boli pri nás záchranné zložky. Myslím, že to boli hasiči, komu neostalo iné, než poprenášať cestujúcich, vrátane posádky na plochu do pripraveného autobusu
Tu-104 / OK-LDA
Na celej situácii sa mi najviac páčilo, že pred pristávacim manévrom som upozorňovala cestujúcich, aby si pripevnili bezpečnostné pásy. Na ľavej strane sedel pred priehradkou jeden mudrlant, ktorý argumentoval, že to nepotrebuje, pretože má asi 30 zoskokov. S milým úsmevom som mu zakontrovala, že ja ich mám asi 150, ale nevidím dôvod, aby som sa tejto povinnosti nepodriadila. Veľké zadosťučinenie som pocítila, keď som ho videla, ako sa zbiera zo zeme – narazil nosom do priehradky deliacej kabínu od chodby a zošmykol sa na zem
Keď stíchli motory a oslobodila som sa zo zajatia, trielila som dopredu zisťovať, či sú cestujúci v poriadku
Keď sme sa z lietadla dostali von, odišli sme prenocovať do hotela. Dotlčená Ľudka práve nedávno začala lietať, a tak na úvod svojej činnosti na palubách lietadiel ČSA prešla hneď na úvod bojovým krstom. Ako dlho vyťahovali Túčko z rozbahnenej pôdy, neviem. Ráno sme z BTS odleteli o 06.45 bez problémov..
28. 4. 1970 po návrate z nočnej BTS som letela do Varšavy a večer opäť do Bratislavy – tento raz s návratom. Keď som pred pristávaním kontrolovala, či sa cestujúci pripútali, ozval sa jeden muž: „Ja som pripútaný. Včera som letel s vami!.“ Neviem však, či to bol cestujúci poučený z krízovej situácii na palube, alebo iný
spomienky Tatjany Šidlovej
