Pre mňa osobne bola 3818-tka ten najkrajší Blaník na „svete“, jednak som sa na ňom učil lietať, ale hlavne to nebol len nejaký „parádne pomaľovaný Blaník z fotografie“. Atraktívny náter bielo – červenou polyuretánovou farbou vymyslel v 80 tich rokov Jano Durdiak. Natreli sme ho viac menej tajne, čo sa nepáčilo Rade Aeroklubu Bratislava – Vajnory, dokonca sa mi podarilo nájsť zápis o tejto udalosti zo dňa 8. augusta 1986
vstup do albumu na Google Photos
L-13 Blaník / OK-3818 s novým “ lakom “ počas imatrikulácii vo Vajnoroch
photo Peter Chromek
Keď sa mi minulý týždeň ozval Lipák, že Aeroklub predal červeno – bieleho Blaníka za šrotovnú cenu potápačom na Čiernu vodu, kde bude pod vodou slúžiť ako orientačný bod, tak ma mierne nadzdvihlo z gauča a výsledkom bolo, že sme sa pri topení Blaníka stretli viacerí rovesníci, ktorí sa na ňom naučili lietať
Blaník bol neschopný lietania po havárii v Partizánskom, na svoj osud čakal v hangári už niekoľko rokov. Myslím, že väčšinu z nás aj tak hrklo, keď sme OM-3818 ku uvideli poskladanú na Čiernej vode a pripravenú na potopenie. Nakoniec sme dospeli k uzáveru, že je lepšie nech OM-3818 ka slúži ešte niekomu, akoby mala skončiť v šrote
Blaník sa potopil ako kabela za menej ako 10 minút v Areáli športu a relaxu Aquarea na Čiernej vode
Zápis zo zasadnutia výboru ZO MsAZ Bratislava dňa 8.8.1986 na letisku Vajnory, kde okrem iných záležitostí Rada Aeroklubu riešila aj nástrek Blaníka L-13 / OK-3818, citujem :
“ Neoprávnené zasahovanie do konštrukcie a zariadenia lietadla,
VT-116 – ohnutý vypínač
VSO 10 – úprava knipla
L-13 – povrchová úprava „
lenže polyuretánový nástrek držal ako besný a s tým sa nedalo nič robiť
Trebáčka nad čerstvo streknutým krídlom Blaníka L-13 / OK-3818
photo archív P. Chromeka
Peter Mikula “ Mníško “ a baby z bufetu na autogramiáde
vŕtanie odvzdušňovacích dier do Blaníka
plachtársky žiaci, dnes paťdesiatnici – zľava Mnícho, Sadko, Trebáčka, Gonzo, Diagonál
Čierna Voda fotená v Októbri 2013 Sadkom, po červenom Blaníku ani stopy
