Požiadal sme plachtára Tomáša Maňku z Bratislavy, aby napísal niekoľko riadkov o svojom rekordnom lete, ktorý výkonal dňa 25. júna 1950 na vetroni LG-125 Šohaj II na trati dlhej 349 km z Bratislavy do Ciuhoiu v Rumunsku. Tomáš Maňka má 19 rokov a patrí medzi našich najmladších a najnadanejších plachtárov
Neviem prečo som sa vypol, keď Šohajom trhlo nad Karpatmi. Výškomer ukazoval 600 metrov nad dúbravským letiskom a vario tvrdošíjne zotrvávalo na + 4 m/s. Hútal som čo v tom väzí, lebo moje hodinky ukazovali sotva 9:30 hod. ráno, Šohaja som usadil do stupáku a stúpal v pokojných plynulých kruhoch až do 900 metrov. Mám zvyk nosiť so sebou mapu a barograf, a tentoraz, keďže išlo o transport z Dúbravky do Vajnor dokonale som sa poistil pre prípad, keby sa dačo vyskytlo, lebo k plachtárskemu výkonu treba okrem rozumu aj šťastie. Mapu som mal prichystanú už pred týždňom
Tomáš Maňka vo veku 19 rokov
Tri kružnice o polomere sto, dvesto, tristo kilometrov zvýraznili jej vzhľad a nedúfal som, že dnes uvidím tieto vzdialené kraje aj v skutočnosti a nie len na mape. Na dotvrdenie pomysleného nezdala sa nasvedčovať ani ranná obloha, na ktorej iba kde tu sa objavovaly kumulky typu humilis, so základňou asi v 1.000 metroch nad terénom. Ako som mohol vypozorovať, pri zem0i fúkal slabý severozápadný vietor a nepredpokladal som, že by mohol prispieť k predĺženiu výkonu, ku ktorému som sa po neskorších minútach rozhodol
článok bol publikovaný v Leteckých novinách Bratislava
za materiál ďakujem Lubovi Hroncovi
