hore / dole hangár svahového letiska Horné Orešany
za fotky thnx Jakub Corporal
dvojsitz Šedý vlk v Horných Orešanoch
na hangári je zreteľný nápis Hlinkova letecká garda
autor článku Lojzo Zábrodský začal lietať na svahovom letisku v bratislavskej Dúbravke
zdroj – Letecké noviny November 1950
photo – archív Jakub Corporal
Kurzu sa môžu zúčastniť aj slabší plachtári, ktorým nebude ťažko sa udržať sa na tak ideálnych svahoch i za slabšieho vetra, vybrali (svahové) sme preto letište Horné Orešany, ktoré má veľmi krásne okolie a na niekoľko minút vzdialenom výletnom mieste Škarbáku kúpalište. Okolité polia, vinice a lesy, ktorými sa vyznačuje okolie, sú tiež veľkým predpokladom pre úspešné termické lietanie. Po dôkladnej jednomesačnej príprave začali sme v dvojvlekoch prelietavať vetrone z Bratislavy do Orešian
vpredu autor článku Lojzo Zábrodský s bandou plachtárov
Po prílete nás čakalo veľa dôležitej práce, ktorú bolo potrebné do večera urobiť. Najprv sme začali ukotvovať vetrone, pričom bolo treba zistiť pravdepodobný smer vetra v noci, lebo krídlo každého vetroňa treba s každej strany dôkladne pomocou dvoch kolíkov a povrazu uchytiť pri samej zemi, aby sa nemohlo pohybovať. Taktiež bolo treba uchytiť vzadu i vpredu trup vetroňa na kolík zatlčený v zemi. Celuloidové kabíny sme prikryli celtami, ktoré ich chránili pred prachom a rosou ….
hore / dole svahové letisko Horné Orešany
archív Fera Šuttu
na všetkých 3 fotografiách je zachytený drevený plachtársky hangár z úvodnej fotky
Ráno nás zobudil silný vietor, ktorý fúkal práve na severozápadný svah. Príležitosť treba využiť, preto nastal ruch ešte za tmy. Kontrola lietadiel, chystanie barografov a padákov, plnenie vozidiel a navijáku benzínom, ako i transport lietadiel na štart, to všetko sa robilo ešte za brieždenia. Keď prvé lúče vychádzajúceho slnka … tak už sedem vetroňov dávno krúžilo nad svahom. Traja plachtári si odlietavali päťhodinovku, ďalší traja mali rozkaz sadať až večer, a pilot Kranicha mal pristávať asi po troch hodinách…. A večer prišiel prv ako sme sa nazdali. Posledný zo siedmych vetroňov pristával už za tmy. Bilancia prvého letového dňa bola krásna. Nalietalo sa 63 hodín a vykonali sa 4 x podmienky D1. Koncom týždňa sme mali nalietaných skoro 200 hodín / 20 x podmienok D1 / 12 x D2 / 4 x D3
photo – archív Jakub Corporal
rozhladňa, ktorú využívala predovšetkým armáda, ale ktorú využívali aj letci
stála oproti holému vrchu v lokalite Všivavec
hore / dole photo – archív Karola Šveca
Horné Orešany
Kmotr LG-130 na tranďáku
Celý týždeň fúkal silný severozápadný vietor a skúsenejší piloti boli už ráno vo výške 2.800 metrov. Každému pilotovi sa pred štartom vysvetlilo z akej výšky a ktorým smerom lietať pred svah, kde sa už na určenom mieste dostane do stúpania v dlhej vlne. Škoda, že ani jeden z pilotov nedosiahol väčšieho prevýšenia ako 2.900 metrov. Je pravdepodobné, že v dlhej vlne sa v Orešanoch väčšie prevýšenie nebude môcť dosiahnuť, hoci nad letišťom i v okolí sa často nachádzajú krásne mraky typu lenticularis asi vo výške 3.500 – 4.000 metrov
Posledný deň sústredenia, keď počet nalietaných hodín dosiahol číslicu 300 hodín, urobili sme na počesť nových „postriebrených“ pilotov veľkú oslavu, na ktorej sme si pri táborovom ohni sľúbili, že za rok sa tu opäť stretneme
archív Fera Šuttu
Pilot výkonného vetroňa Mü13 dostal raz za úkol urobiť aspoň 50 km prelet, poslednä to podmienku pre získanie strieborného „C“. O 7 hodine ráno dostal sa v dlhej vlne do výšky 2.700 metrov. O 9 hodine ráno už prelietal celé okolie a získal iba o 130 metrov viacej. Z tohoto miesta doletel bez akéhokoľvek točenia rovným letoim až k Štúrovu, kde pristál o 10 hodine a urobil tak prelet 97 km …
súvisiace články :
O plachtárskom teréne Dúbravka