Čestná cena Ministerstva verejných prác pre Štefánikov memoriál
autorka Libuše Lepařová
p. Lepařová navrhla aj čestnú cenu (sošku ženy s aeroplánom) prezidenta ČSR pre víťaza súťaže športových lietadiel okolo Malej dohody v roku 1938
vyhral ju Moravsko-slezský Aeroklub, cena je putovná / stane sa trvalo majetkom Aeroklubu, v prípade ak ju získa 2 x za sebou, alebo celkove 3 krát
Vedúci funkcionári jedného z najstarších Aeroklubov a prvého „Slovenského Aeroklubu M.R. Štefánika“ v Bratislave sa chopili iniciatívy a v Júni 1935 sa konal I. ročník „Štefánikovho memoriálu“. Ukázalo sa, že o tento rýdze letecký podnik je dostatok pochopenia u všetkých Aeroklubov v ČSR, a preto sa vedenie rozhodlo zorganizovať aj v roku 1936 II.ročník Štefánikovho memoriálu
Hromadné a veľké sokolské zájazdy na začiatku leta na Slovensku zapríčinili, že sa tento letecký podnik odložil na jeseň. Vedením II. ročníka bol poverený agilný člen prezídia Slovenského Aeroklubu M.R. Štefánika disp. Miroslav Kubiš, ktorý so štábom pomocníkov rozhodol, že tohtoročná trať súťaže bude rozdelená na časť orientačnú a časť rýchlostnú
(pozn. Imrich Kubiš bol natoľko agilný, že počas Slovenského štátu sa stal Sborovým veliteľom Slovenského leteckého sboru (SleS), de facto leteckým krídlom Hlinkovej gardy)
Vlaňajší ročník bol trasovaný : Vajnory – Bratislava hrad – hrad Devín – Štefánikov most na Dunaji v Bratislave – Štefánikova mohyla v Ivánke pri Bratislave – Piešťany – Štefánikova mohyla na Bradle – Vajnory
Tohtoročná trať bola upravená na : Vajnory – Štefánikova mohyla Ivánka pri Dunaji – vojenské letisko Nitra s povinným pristátím – Piešťany – Štefánikova mohyla na Bradle – Skalica – hrad Devín – Bratislavský hrad – Štefánikov most – letisko Vajnory
Úsek Vajnory – Piešťany bol úsekom orientačným, zvyšok trate bol rýchlostným. Každý účastník závodu zhodil nad mohylou na Bradle veniec
Veľký letecký deň usporiadaný po skončení Štefánikovho memoriálu so začiatkom o 15. hodine, pritiahol 40.000 divákov za účasti novinárov štátov Malej Dohody
krátené
