generál Štefan Jurech – veliteľ Rýchlej divízie / Vzdušných zbraní pred Fi-156 Storch
photo – archív Ruda Božíka
Anabáza vojenského pilota Jozefa Holku, rodáka z Korne
Jozef Holka sa narodil 4. júla 1917 v Turzovke – Korni. Otec bol Šimon Holka, matka Eva rod. Stoláriková
Cestu vojenského pilota začal nástupom na vojenskú základnú službu 20. júla 1938 s určením pre Letecký pluk 3 gen. M. R. Štefánika v Piešťanoch, ako vojak cvičnej letky. Už 1. februára 1939 bol povýšený na slobodníka. Dňa 31. novembra 1939 bol premiestnený k letke 6 v Piešťanoch a 30. apríla 1940 bol premiestnený k letke 3 v Nitre. Dňa 16. mája 1940 bol povýšený na desiatnika.
Od 20. júla 1940 mal povolené konať ďalšiu dobrovoľnú činnú službu na dobu 3 rokov, t. j. od 20. júla 1940 do 19. júla 1943. Zároveň bol preložený do skupiny ďalej slúžiacich vojakov dňom 1. októbra 1940 a bol prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania na dobu 6 rokov t. j. od 1. októbra 1940 do 30. septembra 1946. Týmto dňom bol povýšený na čatníka z povolania. Nariadením Veliteľstva vzdušných zbraní čís. 30.697 / Dôv. II. oddel. osob.1941 bol dňom 1. apríla 1941 menovaný poľným pilotom letcom. Dňom 1. januára 1943 bol povýšený na rotníka z povolania.
lietajúci personál na Fw-189, zľava : rtk. J. Slivka, rtk. J. Holka, por. Markech, slob. ašp. C. Hlavoň
photo / e-kysuce.sk
Dňa 6. septembra 1943 letel s lietadlom Fieseler Fi-156 Storch, na jeho palube bol MNO gen. I. triedy Ferdinand Čatloš, gen. II. triedy Štefan Jurech – veliteľ Rýchlej divízie a major gšt. Ondrej Hreblay, ktorý v armáde vykonával významné funkcie ako Prednosta leteckého oddelenia, Prednosta organizačného a mobilizačného oddelenia a u Rýchlej divízie bol prednostom IV. oddelenia a náčelník štábu. Po pristáti v Simferopole vystúpil MNO gen. Ferdinand Čatloš, mjr. gšt. Ondrej Hreblay
Let pokračoval na letisko Saki na Kryme. Pri následnom lete sa lietadlo po štarte v dôsledku zhoršenia počasia stalo neovládateľné a havarovalo z výšky asi 30 metrov. Veliteľ gen. Štefan Jurech aj pilot rtk. Jozef Holka haváriu so zraneniami prežili. Po vyliečení rtk. Jozef Holka naďalej slúžil u slovenských Vzdušných zbraní.
havarovaný Fi-156 Storch slovenských Vzdušných zbraní
photo – archív Ruda Božíka
Dňa 30. septembra 1943 bol premiestnený k letke 2 do Spišskej Novej Vsi. Na jar a v lete roku 1944 bol veľký pohyb leteckého personálu medzi jednotlivými letkami a ostatnými útvarmi letectva a to pre viaceré výcvikové kurzy pilotov a ďalších špecialistov. V dôsledku toho Veliteľstvo Vzdušných zbraní nariadilo doplniť chýbajúcich letcov z Leteckej dopravnej skupiny / LDS / Bratislava – Vajnory.
Takto bol od 16. marca 1944 rtk. Jozef Holka pridelený k 1. letke v Žiline z LDS vo Vajnoroch. V letke 1 rtk. Jozef Holka precvičoval prelety na krátkych tratiach Žilina – Vrútky – Nitra a späť, Žilina – Dubnica – Trenčín a späť , Žilina – Spišská Nová Ves a späť na lietadle + nacvičoval prieskum ciest, železníc, fotolety a strelecký súboj palubných strelcov so stíhacími lietadlami. Dňa 29.júla 1944 začali s preletmi na letisko Išla pri Prešove.
Udalosti v posledných augustových dňoch roku 1944 nabrali rýchly spád. Aj piloti sami medzi sebou plánovali úlety na sovietsku stranu. V Letke 1 bol do príprav úletu zapojený medzi inými aj rtk. Jozef Holka. Dňa 30. augusta 1944 o 23:45 hod. vydal mjr. Július Trnka rozkaz veliteľom letiek SVZ, aby pod ich velením za skorého svitania 31. augusta 1944 odleteli príslušníci letiek 1,2 a 3 na všetkých letu schopných lietadlách, pokiaľ možno so všetkým lietajúcim a najnutnejším technickým personálom i nevyhnutným technickým materiálom na sovietsku stranu do Ľvova.
photo – archív Ruda Božíka
Ako posledný mal štartovať určený rtk. Jozef Holka, ktorý mal pridelený FW-189 č. 315. Jeho posádku tvorili pozorovatelia por. Karol Havran, rtk. Michal Jankovič a slob. ašp. Pavol Majstrík. Na tomto lietadle nechcel nikto lietať, pretože malo poruchové motory, ktoré zle ťahali a mali nespoľahlivé zapaľovanie. Našťastie rtk. Jozef Holka motory na prvýkrát naštartoval. Posádke to razom vylepšilo stiesnenú náladu a odštartovala v poriadku do tmy. Rtk. Jozef Holka nabral kurz na Ľvov a začal stúpať do výšky 3.000 metrov, aby sa nad nemecko – sovietským frontom vyhol paľbe zo zeme. Ešte stále vládla tma, pomerne veľká oblačnosť a ranná hmla. Bolo dosť ťažké sledovať terén, praktický sa nedala použiť mapa.
Rtk. Jozef Holka bol skúsený pilot s vynikajúcou praxou získanou počas diaľkových a kuriérnych letov, a tento let si dôkladne vopred pripravil. Plne sa spoliehal na kompas a palubné prístroje. Svoju posádku upokojil tým, že do Ľvova doletia v poriadku aj bez mapy. V tesnej blízkosti letiska vo Ľvove ich privítala zo zeme krátka neúčinná paľba sovietskej protilietadlovej obrany letiska, ktorá hneď ustala, pretože rtk. Jozef Holka okamžite nasadil na pristátie, pričom rtk. Michal Jankovič strieľal signálne rakety. Focke Wulf č. 315 ako prvý stroj letky 1 v poriadku pristál o 05:50 hod. 31. 8. 1944. Sovietski vojaci slovenských letcov odviezli nákladnými autami asi 80 km JZ od Ľvova do dedinky Opary pri Drogobiči. Zišlo sa tam 67 Slovákov. Boli ubytovaní v malých drevených barakoch na slame s biednou stravou. Do 4. septembra 1944 to bola nevyhlásená internácia.
Následne boli dopravení späť na nákladných autách do Ľvova, kde sa stretli s veliteľom mjr. Júliusom Trnkom. Sovietska strana rozhodla, aby slovenskí letci prelietli svoje letu schopné stroje z Ľvova k Przemyšlu na letisko Torki, kde sa malo uskutočniť organizované preškolenie na sovietske lietadlá. Napriek ohlásenému príletu slovenských lietadiel spustila sovietska protilietadlová obrana na lietadlá prudkú priehradnú paľbu. Tri lietadlá zostrelili, tri poškodili. Niekoľkými dávkami zasiahli trup Fw 189 č. 315, ktorý pilotoval rtk. Jozef Holka. Bol v skupine viacmotorových lietadiel Kombinovanej perute.
Výcvik na letisku Torki absolvoval u 41. školského výcvikového leteckého pluku, ktorému velil plukovník Golovačev. Nacvičoval lety v dvojčlennom roji na bojových lietadlách Iljušin IL – 2m, typ 3 Šturmovník. Pri tomto výcviku musel núdzovo pristáť na brucho, pretože motor jeho IL – 2 vynechal. Rtk. Jozef Holka vyviazol bez zranenia.
Dňa 17.októbra 1944 bol rtk. Jozef Holka zaradený do čs. brannej moci v ZSSR po vykonaní odvodu u čs. Náhradného pluku, kde mu bola priznaná hodnosť rotného, ďalej slúžiaceho. Na základe Dôverného rozkazu č. 119 1.čs. AZ v ZSSR bol dňom 1. januára 1945 vymenovaný za rotmajstra letectva. Dňa 16. januára 1945 major Starčenko preskúšal letcov, medzi inými aj rotmajstra letectva Jozefa Holku na inštruktorov pre lietadlá IL – 2. Po vymenovaní sa rotmajster letectva Jozef Holka ihneď začal podieľať na výcviku pilotov. K 25. 1. 1945 mal 3. čs. bojový letecký pluk 3 perute lietadiel IL – 2, 40 pilotov a 42 palubných strelcov. Pluku velil major Mikuláš Guljanič.
Dňom 15. marca 1945 bol rotmajster letectva Jozef Holka premiestnený k 1. čs. zmiešanej leteckej divízií v ZSSR. Pluk sa od 8. apríla 1945 presunul do blízkosti frontu na letisko do Katovíc a 13. apríla 1945 sa presunul pluk z Katovíc na prifrontové letisko Poremba, odkiaľ mali operačne zasahovať proti Wehrmachtu. K 14. aprílu 1945 mal pluk prvým dňom operačnej činnosti 1. ČSZLD mal 3. čs. bojový letecký pluk 26 operačných posádok a 33 bojaschopných lietadiel IL – 2.
Prvá bojová úloha pre letcov bola ničiť poľné delostrelecké batérie a zhromaždisko tankov Wehrmachtu pri obci Olza. Priestor pre činnosť bol spojnicou miest Opava – Frýdek – Místek – Raciborz – Katovice. Lietadlo IL – 2m 3 “ Šturmovník „, na ktorom lietal rotmajster letectva Jozef Holka , bol vyzbrojený 4 raketovými strelami RS – 82, uniesol 400 kg leteckých bômb, medzi nimi boli aj protitankové bombičky PTAB a mal k dispozícií plný palebný priemer streliva pre palubné zbrane. Poslednou bojovou úlohou 3. čs. bojového leteckého pluku bol útok na východný okraj Těšína 2. mája 1945 v mimoriadne nepriaznivom počasí a bez stíhacej sprievodnej ochrany lietadiel La – 5 FN.
Dňa 2. mája 1945 bola oslobodená Turzovka a bol slnečný deň . V tento deň 3. bojový letecký pluk bol za bojové zásluhy pri oslobodzovaní Těšína po tretíkrát uvedený v rozkaze Najvyššieho velenia Červenej armády a navrhnutý na vyznamenanie. Za 11 operačných dní príslušníci oboch plukov / 1 a 3 / od 14. 4. – 2. 5. 1945 zničili množstvo pozemných nepriateľských cieľov, úspešne podporovali a ochraňovali útočiace sovietske jednotky a 1. čs. tankovú brigádu. Umlčali 71 ohnísk protilietadlovej delostreleckej a guľometnej nepriateľskej obrany a vyradili z boja asi 1350 vojakov a dôstojníkov Wehrmachtu. Vyznamenali sa pri oslobodzovaní ostravského priemyselného komplexu.
Dňa 1. mája 1945 bol rotmajster letectva Jozef Holka povýšený na štábneho rotmajstra. Po skončení bojových operácií sa uskutočnil presun všetkých plukov na letisko Albrechtičky. Prvé stroje 3. bojového leteckého pluku pristáli už 10. mája a ďalšie 11. mája 1945. V dňoch 15. – 16. 5. 1945 sa celá 1. ČSZLD presunula do Prahy na letisko Letňany. Dňa 1.júna 1945 bol štábny rotmajster Jozef Holka povýšený na práporčíka letectva. Za bojovú činnosť bol práporčík letectva Jozef Holka 20. júna 1945 vyznamenaný prvým Čs. vojnovým krížom 1939 a prvou čs. vojenskou medailou Za chrabrosť a 7. júla 1945 bol opäť vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou.
Dňom 1. 10. 1945 bol zaradený do počtu Leteckého pluku 3 v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý bol 15. februára 1946 premenovaný na Letecký pluk 30 v Trenčianskych Biskupiciach v podriadenosti 4. leteckej divízie v Trenčíne. Dňom 31. 3. 1947 bol práporčík letectva Jozef Holka ponechaný v činnej službe. Dňom 30. 4. 1947 bol uznaný lietať na lietadle C – 2 / Arado Ar 96 B. Dňa 11. augusta 1947 bol práporčík Jozef Holka vyznamenaný Radom SNP II. triedy. Od 14. novembra 1947 bol práporčík letectva Jozef Holka pilotom lietadla B – 31 / Iljušin IL – 2 m 3 – Šturmovník a dňom 19. novembra 1947 bol poverený zastupovať veliteľa 1. letky. Podľa výnosu MNO hlavného štábu, veliteľstva letectva čís. 7448 / let. 1947 bol práporčík letectva Jozef Holka dočasne pridelený do továrne OMNIA v Trenčianskych Biskupiciach ako zalietavací pilot. Výnosom MNO hlav. štábu VL č. 7577 a čís. 7620 Dôv. let. 1948 mu bol priznaný charakter učiteľa lietania kategórie D. V roku 1948 sa zúčastnil XI. na všesokolskom slete v Prahe.
Dňa 26. 2. 1949 uzavrel v Turzovke manželstvo s Annou Česlavou – Podbilskou, nar. 5. septembra 1928 v Nižankovciach, okres Przemysl. Dňa 4. marca 1949 bol vymenovaný za poručíka letectva a ustanovený na služobné miesto v služobnej kategórii dôstojníkov zbraní III. služobnej triedy. Dňa 8. apríla 1949 mu bol udelený letecký odznak pilota. Dňom 15. augusta 1950 bol premiestnený k Leteckému náhradnému pluku 4 k Pomocnej letke v Poprade a dňom 1. novembra 1950 bol preložený do zálohy.
Jozef Korený, npráp.v.v.
prebrané z webu e-kysuce.sk, kde bol článok publikovaný 24.12. 2014