Plachtárske sústredenie v Nových Zámkoch v roku 1984 / nekonečné, vražedné slnko / 35 stupňov / jazero v Bajči / večerné kúpanie sa / fóliovníky z luftu, skoré vstávanie / rachot hviezdicových motorov z An-2 / lietanie / veľa lietania / len 200 korún vo vrecku / hlad / v ruksaku 2 tričká / plavky / čiapka, hliníková lyžica / otvarák na konzervy / spacák / mladé ženy na ceste do konzervárne / naše dlhé nosy / stany / karavány / ukradnuté melóny / kukurica z poľa / Blaník / Orlík / skutočné šťastie —- > prvé aerovlekové sólo na Blaníku ……………. a vysoké topoly v predpolí
Stalo sa mi to počas základného výcviku v roku 1984, odlietal som aerovleky vo dvojom s p. inštruktorkou Annou K. a prišla tá chvíľa, keď som mal ísť na svoje prvé aerovlekové sólo. Dosť veľký zhon a náhle som sedel v Blaníku / OK-0913 pripravený na štart za novozámockou vlečnou OK-MQC. Štarovali sme na juh smerom na Bajč. Zopakoval som si povinné úkony, niekoľko rád, napnuté lano a vlečná sa dala do pohybu. Všetko sa mi zdalo OK, až do chvíle, keď som videl, že vlečná nejak „nestúpa“ a rýchlo sa blížime k rade topoľov, ktoré sú vzdialené niekoľko sto metrov od konca dráhy. Tie stromy boli zrazu tu a vlečná sa začala ťahať k výseku v rade topoľov, prudké náklony doprava / potom doľava a mal som čo robiť, aby som sa nejak udržal za MQCéčkou. Myslím, že sa tam mihla jabloň, okolo ktorej sme preleteli
vlečná Z-226 / OK-MQC, ktorá mi zachránila krk
Moc času na rozmýšlanie nebolo, len som si hovoril, super ! zvládol som to na tom lane. Druhú zatáčku sme dokončili v nejakých 50 metroch a po vetre sa mi ten let prestal pozdávať, však ten vlekár snáď ani nemieni stúpať ! , z akýchkoľvek úvah ma vyliečilo lano, ktoré zrazu letelo od Trénera ku mne. Myslel som si, že mi trafí ksicht, inštinktívne som sa uhol. Sakra, čo je toto za aerovlek ! ( túto vetu berte pls. s nadhľadom )
Výšky som mal niečo nad 100 metrov, nie všetko si už dobre pamätám, urobil som úkony na T čku, spojená 3 a 4 tá zatáčka a nasadil som na pristátie. Povinné úkony a niečo mi tu nesedelo, otváram vztlakové klapky, idem otvoriť brzdiace klapky a oni sú v polohe otvorené !!! po ich zatvorení ma napadlo, ježišu teraz preletím letisko …. až v tej chvili mi docvaklo, prečo sme robili takú desivú akrobaciu okolo topoľov, prečo vlečná skoro nestúpala atď. Na pristátie som mal výšku možno 50 metrov, ale keby som vedel urobiť zázrak, tak by som nepristál, ten prúser, hanba, kriste … podrovnanie, pristátie ( to sa mi celkom podarilo, ja blbec ) a po vystúpení z Blaníka som došiel na to, že som tak zdrevenel, že som pristál aj s tým lanom !!! proste dodrbal som všetko, čo sa dalo
takto vyzerá medzera medzi stromami dnes, fotené z Polikarpova o 25 rokov neskôr
Následovala hrúza, nakoniec mi došlo čo všetko sa mohlo stať / strach, hanba, zápis 4ky do knižky, okamžitý zákaz lietania v ten deň a rozmýšlanie kde som to dodrbal. Päťku do žiackej knižky som nedostal jedine preto, že som z vetroňa vystúpil celý a sám
Štart s otvorenými brzdovými klapkami, vypnuté rádio, nebolo čo riešiť, desivá hanba. Jediné šťastie som mal, že novozámocký vlekár bol taký nadpilot, že ani nevystúpil z tej vlečnej, odroloval a nepokúsil sa ma ani prizabiť. Nepokúsil sa ma prizabiť ani večer a ja som zo všetkých síl so stiahnutým chvostom makal na letisku a rozmýšlal, čo bude nasledovať. Neviem, akoby som sa zachoval neskoršie ja, keď som vlekal vetroňe na 205ke
Večer si ma zavolala p. inštruktorka Anna K. a išli sme na malú prechádzku, kde som sa kajal a dostal som plachtárske rozhrešenie. Na druhý deň hneď ráno som sedel v Blaníku a odletel som svoj prvý sólo aerovlek, čo bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať a za čo som dlhú dobu a vlastne až doteraz vďačný p.inštruktorke Anne Králikovej
Na letisku Nové Zámky som sa ešte dlho plazil po kanáloch, nikdy som nenašiel odvahu sa prihovoriť vlekárovi, celé sme si to prerozprávali až po veľa rokoch pri pive, kde som sa opäť kajal. Neskôr ako plachtár pokračovacieho výcviku som mal ešte jednu havárku na Blaníku, na čo sa ma asi všetci v plachtárskom odbore chceli zbaviť a tak som začal lietať motorové aeroplány vo veku svojich 18tich rokov
Srdečne týmto pozdravujem pána vlekára Vojta Brečku z Nových Zámkov