Aeroklubová repre bunda z roku 1980
za bundu ďakujem p. Fedorovi Fedorovovi
Napadla ma otázka, ako a čím vzniká hrdosť na to, že ste členom Aeroklubu ?
Kedysi som to vedel presne, bola to silná partia pilotov, ktorá mala kontinuitu, kde občas niekto vybočil z radu a stal sa reprezentantom v plachtárine, v akrobacii, v navigačnom lietaní – vyhral majstrovstvá republiky, dosiahol mimoriadny športový výkon, odišiel lietať do ČSA atď. a vy ste boli súčasťou toho, súčasťou tej partie, v ktorej ste sa udržali – získali svoje meno / prezývku / kódové meno a prestali byť Uhulákom
Existuje dnes ešte niečo také, ako hrdosť na svoj Aeroklub ? Mám o tom výrazné pochybnosti
Minule som bol svedkom rozhovoru starého plachtára s mladým, ktorý ešte nemá svoj pilotný preukaz. Starý sa ho spýtal, kde sú ostatní z jeho partie, čo v lete intenzívne lietali. Mladý (chodí z nich na letisko asi najviac) odpovedal : ” Vieš, dnes je veľa možností, čo sa dá robiť ”
Starý mu oponoval : ” Vieš, ale vzťah k lietaniu, letisku je celoživotná záležitosť / vášeň ” a mali by ste tu chodiť, aj keď sa nelieta. Rozumel som obom, lebo ten starý je tak v mojom veku, takže som mu v duchu drukoval, pretože aj ja som takto vyrástol a bol vychovaný
Ivana Fedorovová / inštruktor Fero Šándor / Migo / Oľga Švecka / Boris Janečko
sústredenie v Nových Zámkoch 1981
plaketa bola vyrobená z medi a bola súčasťou pozvánky na oslavy 50. výročia založenia Aeroklubu