SP-II Osa, konštrukcia dvojice plachtárov Slamka + Pleško
vysokovýkonný vetroň modernej koncepcie
photo – archív Aeroklubu Žilina
úplne vpravo Štefan Pleško – plachtár a konštruktér vetroňov Osa / Jánošík / Muška
Konštruktéri Rudolf Slamka a Štefan Pleško predstavili sa v týchto dňoch leteckej verejnosti opäť svojou novou konštrukciou. Obaja majú za sebou už konštruktérsku tradíciu. V roku 1945 dohotovili a úspešne zalietloi vetroň SP-1 Muška a Štefan Pleško je ešte známy konštrukciou „Jánošíka“ z dôb prvej ČSR. Tvary vetroňa SP-II majú charakteristické rysy modernej koncepcie. Ako ukázaly prvé zalietavacie lety, teoretické predpoklady vo výpočtoch sa shodujú so skutočnosťou a tak „Osa“ nielen tvarom, ale i výkonmi nesie zaslúžené označenie výkonného vetroňa
vstup do albumu na Google Photos
obsahuje 17 fotografií
SP-II Osa / OK-3098 photo – archív Zdeněk Bedřich
za fotky OK-3098 ďakujem p. Milanovi Hanzelovi
O stavbe tohto vetroňa rozmýšľali už pri úspešnom zalietavaní SP-I Muška v roku 1945. Charakteristické črty a vlastnosti pripomínajú v mnohom Mušku. Malé rozpätie, veľá obratnosť a veľká rýchlosť, všetko požiadavky, ktoré sa dnes kladú na moderný vetroň. Tak ako pri SP-1 Muška, tak ani pri tomto vetroni neuvažujú konštruktéri o možnosti sériovej výroby. Chcú sa postupne prepracovať k skutočne vysokovýkonnému vetroňu a z poznatkov získaných na týchto dvoch konštrukciách má vzniknúť už dnes navrhovaný vetroň SP-III
photo – archív Zdeněk Bedřich
Stavbu vetroňa previedli Letecké dielne na Straníku a treba sa i na tomto mieste s čo najväčšou pochvalou vysloviť o precíznom a bezchybnom prevedení výroby. Za účelom lámacích skúšok boli postavené 2 prototypy. So stavbou sa začalo ešte v jeseni minulého roku a práca na nich bola dokončená v máji t.r. Prvý let, vlastne skok previedol s vetroňom dňa 2. mája t.r. konštruktér Pleško. Podľa jeho zistení je vetroň za letu dobre ovládateľný, dosahuje vypočítanú kĺzavosť, avšak štart vo vleku za motorovým aeroplánom je pomerne obtiažny. Príčinou bude veľký uhol postoja lietadla na zemi, asi 14 stupňov, takže kým lietadlo nezdvihne chvost, krídelká sú málo účinné
Po týchto predbežných skúsenostiach a po úpravách sa prikročilo k ďalšiemu zalietavaniu až 21. júla t.r. Zalietavanie sa konalo na letišti v Žiline za mierneho západného vetra. Štarty sa konali vo vleku za motorovým lietadlom Fi-156 Storch. Pilot motorového lietadla bol jeden z konštruktérov, Rudolf Slamka. Pilot vetroňa bol starý skúsený plachtár Pavol Poliaček. Veľkou prekážkou pri zalietavaní bola rozmoknutá pôda žilinského letišťa. Lietadlo Fi-156 i pri plnom plyne sa len veľmi pomaly zrýchlovalo a tak vetroň nenadobudol zavčas dostatočnej rýchlosti a padal na krídlo, takže pilot vetroňa musel vypnúť vlečné lano. Pri ďalšom štarte bude vybraný vhodnejší úsek letišťa a štart sa podaril. Ihneď po odlepení od zeme bolo badať. že ihneď po odlepení od zeme bolo badať dobrú účinnosť smerového a výškového kormidla
článok vyšiel v Leteckých novinách Bratislava / August 1949
Perfektná pilotáž Poliačikova ako i správne vypočítaný a skonštruovaný vetroň vyznely v bezchybný vlek. I pri bočnom vetre sa vetroň z dráhy letu ani raz nevychýlil a poslúchal okamžite a v správnej miere na pohyby riadiacou pákou. Vlek sa konal do výšky 500 metrov rýchlosťou asi 110 km / hod. Úlohou zalietavacieho pilota bolo zistiť ovládateľnosť vetroňa za normálnej rýchlosti, ovládateľnosť v zatáčkach a v kruhoch a odhadom zistiť pravdepodobnú kĺzavosť. Poliaček po vypnutí letel rovným letom asi minútu pri rýchlosti 75 km / hod. podľa jeho údajov ako i pozorovaní zo zeme bol let kľudný a nevyžadoval takmer žiadny zásah kormidiel. Pri vychýlení riadiacej páky vetroň sa ihneď nachýlil do zatáčky, po zastavení pohybu pákou súčasne prestalo i nakláňanie lietadla. Pri vyberaní a zrovnávaní zatáčky lietadlo zase ihneď zareagovalo na príslušný pohyb ….
SP-II Osa / OK-3098 v Brne – Medlánkach
photo – archív Zdeněk Bedřich
technické údaje a výkony :
rozpätie 12.25 m / dĺžka 6.45 m / výška 1.12 m / nosná plocha 10.66 m2 / prázdna váha 127.1 kg / užitočná váha 86 kg / váha za letu 261.7 kg / zaťaženie nosnej plochy 20.33 kg / m2 // min. klesavosť 0.77m / sec. (pri rýchlosti 68 km/ hod.) // max. kĺzavosť 1:24 (pri rýchlosti 78 km / hod.) // bezpečnostný násobok 12
– max. rýchlosť vo vleku za navijakom 90 km / hod.
– max. rýchlosť vo vleku za mot. lietadlom 135 km / hod.
– max. rýchlosť v strmhlavom lete 200 km / hod.
– akrobacia je neprípustná
stavba Osy SP-II / archív Ivana Mičíka
