Delfín. Pojem, ktorý pre leteckú odbornú, ale aj laickú verejnosť už takmer šesťdesiat rokov znamená veľmi veľa. Prvé prúdové lietadlo československej konštrukčnej kancelárie pod vedením Ing. Karla Tomáša, Ing. Jana Vlčka, Ing. Zdeňka Rubliča vyrábané v leteckom závode Aero vo Vodochodoch. Desiatky tisíc hodín vo vzduchu, takmer polstoročie aktívnej služby v armádach bývalej Varšavskej zmluvy a iných štátov, tisícky vďačných a spokojných pilotov a žiakov leteckého výcviku. To je len stručný a krátky príbeh lietajúcej legendy vo výslužbe. Aj v súčasnosti navôkol nás toho o Delfíne počúvame a hovoríme mnoho. V spomienkach a zážitkoch, vo väčšine už však v minulom čase, ale stále iba v pozitívach, s úsmevom, nadšením a hrdosťou. Nájde sa aj svetlá výnimka priamo u nás doma, na Slovensku, kedy o Delfíne hovoríme pomerne často, samozrejme podobne ako v predchádzajúcom prípade v pozitívach, s nadšením, úsmevom a čo je najhlavnejšie, v prítomnom čase.
Príbeh súkromného lietajúceho prúdového lietadla na slovenskom nebi začala písať partia nadšencov a fanúšikov lietania, bývalých stíhacích pilotov armády SR zastrešených firmou Slovenské krídla s. r. o. niekedy okolo roku dvetisícosem, kedy ich spoločné snaženie smerovali na kúpu, opravu a uvedenie do civilnej letovej prevádzky lietadla poháňaného prúdovým motorom. Už z prvého počutia náročný, nákladný a zdĺhavý proces ešte viacej nakopol skupinku odhodlancov k odvážnemu kroku. Po čase rozhodovania, polemiky a úvah medzi viacerými možnosťami nakoniec padlo rozhodnutie na L-29 Delfín.
Chuť vlastniť, prevádzkovať a lietať na vlastnom prúdovom lietadle a pritom možnosť dopriať ten pocit aj svojim blízkym, priateľom a kamarátom boli tak intenzívne, že prvé kroky zanietencov okolo Jozefa Vaška a Radka Pecu smerovali k sprevádzkovaniu jedného z múzejných exponátov Delfína z Vojenského leteckého múzea v Piešťanoch. Ponuka opäť raz bola nad možnosti, ktorými v tom danom momente disponovali a konečné rozhodnutie muselo byť zmenené. Zaobstaranie, kúpa a prevoz lietadla Delfín z Ruska na Slovensko s následnou žiadosťou o pomoc pri zaobstaraní, renovácií a uvedení do prevádzky lietadla Delfín pre ďalšieho súkromného prevádzkovateľa na Slovensku. V máji roku dvetisícjedenásť predstavitelia firmy Slovenské krídla, s. r. o. uskutočnili pracovnú cestu do mesta Jeleč, vzdialeného štyristotridsať kilometrov južne od Moskvy na letisko miestneho aeroklubu, za účelom rokovania, obhliadky a následnej kúpy lietadla L-29 Delfín. Po potrebných zdĺhavých byrokratických povinnostiach, za pomoci ruskej firmy Aviaexport bol v mesiaci január roku dvetisícdvanásť Delfín v rozloženom stave prevezený na Slovensko. Po zmene politickej situácie u nás a tým aj zmeneným podmienkam a nedohode s opravárenským závodom v Trenčíne sa rozhodlo, že požadovaný rozsah servisných prác potrebných na uschopnenie vykoná opravárenská firma AEROHOOLDUS OŰ v estónskom Talline, kde bol Delfín opätovne zo Slovenska transportovaný. Po takmer roku a pol od začiatku opráv, vykonaní prehliadky s následným predĺžením doby životnosti na motore M-701c500 v. č. C803013 v opravárenskom závode LOM Praha, bol Delfín v septembri dvetisíctrinásť pripravený na vykonanie prvej motorovej skúšky. Nasledovalo zostykovanie, doladenie posledných detailov, posúdenie Leteckým úradom Estónska a pridelenie dočasnej prepravnej imatrikulačnej značky ES-XLR potrebnej pre vykonanie záletu a následného dodávacieho letu na Slovensko. Medzitým boli dokončené predpísané práce na druhom lietadle L-29 Delfín v. č. 591683 ES-XLP, ktoré posádka Alojz Hackel a František Hlavnička v auguste dvetisíctrinásť prelietla z Tallinu domov na letisko Trenčín. Po dohode s majiteľom lietadla o prevádzkovaní lietadla L-29 a po pridelení slovenskej imatrikulačnej značky OM-JLP ho pilot Jozef Vaško prelietol na dočasné domovské letisko Sliač. Desiateho októbra dvetisíctrinásť o trištvrte na štyri miestneho času sa po dvadsiatich dvoch rokoch lietadlo L-29 Delfín s imatrikulačkou ES-XLR v. č. 29 4645 s estónskym zalietavacím pilotom Rein Porrom v kabíne odlepilo od vzletovej pristávacej dráhy letiska v Talline. O deň neskôr bol vykonaný druhý potrebný zálet v stanovenom rozsahu. Lietadlo vyhovelo vo všetkých požiadavkách a estónsky letecký úrad vystavil lietadlu „Permit to fly“ pre dodávací prelet. Po niekoľkých odkladoch preletu a dvoch týždňoch čakania na počasie v druhej polovici februára všetko nasvedčovalo tomu, že nastal ten správny čas na prelet. „Odlietame z Tallinu.“ Po takmer štyroch hodinách letu, po dvoch medzipristátiach na doplnenie paliva a základné technické úkony v litovskom Kaunase a poľskom Lubline sa dlho očakávaný L-29 Delfín firmy Slovenské Krídla s. r. o. v striebornej kamufláži charakteristickej pre lietadlá Delfín ruských vzdušných síl s červeným koncovým lemovaním a hviezdami na krídlach a smerovke, dotkol prahu vzletovej a pristávacej dráhy letiska Sliač. Posádka v zložení Jozef Vaško a Peter Koterba vykonali ďalší dôležitý a významný krok k civilnej prevádzke prúdového lietadla Delfín na slovenskom nebi.
Od toho času Delfíny na slovenskom nebi odlietali desiatky letových hodín, umožnili výcvik niekoľkým záujemcom o zisk typovej kvalifikácie, dopriali zažiť ten neopísateľný pocit z letu záujemcom o lietanie a ukázali krásu a šarm lietadla Delfín pri statických a dynamických ukážkach na leteckých dňoch doma aj v zahraničí. V neposlednom rade priniesli kopec zážitkov, vyčarili nejeden úsmev na tvári a splnili niekoľko snov o lietaní v kabíne prúdového lietadla.
Lietanie s legendou akou je Delfín je témou na veľmi dlhé a pútavé rozprávanie a som veľmi rád, že si môžeme o Delfíne, radostiach a starostiach s jeho prevádzkou a príbehoch, ktoré píše život v pilotnej kabíne porozprávať s tým najpovolanejším, pilotom a prevádzkovateľom Delfína v jednej osobe, Jozefom Vaškom.
Ahoj Dodo. Tvoje prvé skúsenosti s Delfínom pochádzajú z obdobia vysokoškolského štúdia. Aký bol návrat do pilotnej kabíny po rokoch?
„Jedným slovom fantastický. S myšlienkou zaobstarať si vlastné lietadlo s prúdovým motorom, dvojmiestnou kabínou slúžiace v minulosti v službách armády som sa pohrával dlhší čas. Takpovediac s miernym predstihom však prišla možnosť sadnúť do kabíny Delfína od pilota a inštruktora leteckej školy Blue Sky Service p. Pavla Veselého. Bez najmenšieho zaváhania som jeho ponuku prijal a využil. Stačil mi jeden let v priestore a na okruhu a bol som späť. Museli sme však postupovať v medziach platnej výcvikovej osnovy podľa ktorej bolo potrebné odlietať predpísaný počet hodín s inštruktorom a pod dohľadom Leteckého úradu Slovenskej republiky absolvovať preskúšanie examinátorom leteckej školy. Delfín je nenáročný na pilotáž, dovolím si tvrdiť, že aj bezpečný a prispôsobivý. Vysoká vojenská letecká škola v Košiciach a štúdium na nej mi dala v lietaní a hlavne v jeho začiatkoch veľmi veľa skúseností, vedomostí a návykov, ktoré sa nedali zabudnúť. V mojom prípade to bol prechod od náročnejšieho lietania na rýchlejších L-39 Albatros a stíhacích lietadlách MiG-21 k pomerne jednoduchšiemu už poznanému lietaniu na Delfíne. Sú to super zážitky na ktoré aj s odstupom času veľmi rád spomínam“.
Delfín pred schválením do civilnej prevádzky musí prejsť takzvanou demilitarizáciou, alebo odzbrojením. Čo to obnáša?
Z technického hľadiska je to pri Delfíne pomerne jednoduchý proces. Demontoval sa vojenský odpovedač, palubný zameriavač s fotoguľometom, zbrojný štítok na odpal neriadených rakiet a púm a výmetnica signálnych rakiet. Lietadlo zostalo pre potreby preletov na dlhšie vzdialenosti opatrené podkrídlovými závesníkmi prídavných nádrží, k čomu bolo potrebné v kabíne ponechať núdzový odhoz prídavných nádrží. Boli odstránené prístroje ARK a pôvodná rádiostanica, do prednej a zadnej pilotnej kabíny pribudol GPS Garmin a ILS pre potreby bezpečného lietania a hlavne pristátia v prípade zhoršeného počasia, aj keď u nás je na lietadlách ako Delfín povolená iba prevádzka za podmienok VFR deň. Vo vystreľovacej sedačke bola deaktivovaná pyropatróna a sedačka sa počas letu používa iba v neaktívnom stave. Pre núdzové opustenie kabíny sa postupuje tak, ako v záložnom prípade pri nefunkčnosti katapultáže pomocou padáku a núdzového odhodenia prekrytu kabíny. Na základe prepracovanej vojenskej prevádzkovej príručky bola schválená civilná prevádzková príručka, ktorá uvádza všetky štandardné a núdzové postupy, letové obmedzenia a náležitosti letu. Civilný servis, civilný mechanik zabezpečujú všetky potrebné servisné úkony pre zabezpečenie letovej spôsobilosti lietadla.
Predpokladám, že prinajmenšom sa znížila hmotnosť lietadla. Zmenili sa tým aj letové, alebo skôr výkonnostné vlastnosti?
Tým, že išlo hlavne o úpravy interiéru a kabíny, vonkajšia konštrukcia lietadla zostala viac menej bez zmeny. Došlo k zaslepeniu otvoru po demontáži výmetnice signálnych rakiet na zadnej časti trupu, čo nemá výrazný vplyv na letové a výkonnostné vlastnosti. Čo sa týka hmotnosti, tak po demontáži starej rádiostanice, ARK a vojenského odpovedača a po montáži nových rádiostaníc bolo potrebné pridať na prvú prepážku, pod červený kryt na špičke trupu 30 kg závažie kvôli zachovaniu centráže. Vplyv sa prejavil hlavne u Delfínov, ktoré boli pri odzbrojení pripravené o závesníky a možnosti podvesu. Tam sa vplyvom zníženého odporu a zlepšených aerodynamických vlastností letové vlastnosti menia k lepšiemu a sú citeľné. Po vykonaní prác na predĺženie medziopravného technického rezurzu motora, výmene limitovaných častí a zábehu, bol motor nastavený na možnosť maximálneho výkonu hlavne pre potreby vzletu z krátkych a nespevnených trávnatých vzletových pristávacích plôch.
Lietanie s Delfínom je tak trochu aj psychologická funkcia, dokážeš robiť ľudí, ktorí vystúpia z kabíny po lete šťastnými. Aký je to pocit?
Za celé obdobie aktívneho lietania sa snažím v maximálnej možnej miere komunikovať, sledovať a prispôsobovať let stavu a správaniu sa posádky. Už zo skúsenosti viem, že nežnejšie pohlavie znáša let, preťaženie a podmienky počas letu oveľa ľahšie a lepšie než muži. Šťastná a spokojná posádka je skvelý, ojedinelý a výnimočný pocit. Teším sa každému spokojnému pasažierovi, ktorý vystúpi z kabíny s úsmevom. Keď sa pasažieri po čase vrátia späť, že chcú letieť opäť a znova, vtedy viem, že to čo robím ma zmysel a robí to ľuďom radosť.
Viem, že tvoje plány ako stíhacieho pilota v zálohe o vlastnom prúdovom lietadle boli oveľa odvážnejšie. Je pravda, že si poškuľoval po uschopnení MiG-15UTI?
Mal som plány a ponuky z Ruska na kúpu MiG-15UTI zo skladov NZ, čo boli sklady nedotknuteľných zásob, kde boli uložené lietadlá nové alebo s minimálnym náletom, neopotrebované a plne letuschopné. Žiaľ, väčšina skončila v zberných surovinách. Ekonomická situácia nám to nedovolila a museli sme sa začať zaujímať o niečo ekonomicky menej náročné. Nehovorím, že som túto možnosť vypustil z hlavy, dnes už viem, čo v skutočnosti obnáša uschopnenie odstaveného lietadla do letuschopného stavu a jeho udržiavanie. Aj napriek tomu táto myšlienka je stále je živá, a veľmi rád sa vrátim k možnosti, keď na to bude ten správny čas.
Je Delfín naplnením tvojho leteckého sna, alebo existuje ešte niečo lietajúce, kde by si chcel usadnúť do pilotnej kabíny a vzlietnuť k oblakom?
Delfínom som si splnil svoje čiastočne plány, snom je spárka MiG-21UM, žiaľ momentálne je ťažké v bývalom Československu obstarať lietadlo MiG-21U, ktoré by bolo vyradené bez dodatočného zásahu do konštrukcie, ktorý znemožňuje ďalšie opätovné uvedenie lietadla do prevádzky. V múzeách a na letiskách sa vo väčšine nachádzajú lietadlá, ktoré sú zaliate betónom, majú autogénom odpálené úchyty motora, prepílené prepážky, prevŕtané palivové nádrže a sú jednoducho totálne zneschopnené. Ale sny sú na to, aby sa snívali, preto aj naďalej zostávam snívať svoj sen o lietaní na dvojmiestnom MiG-21.
Lietanie je o dojmoch a pocitoch, lietanie s Delfínom nemôže byť výnimkou. Môžeš sa o pár dojmov s nami podeliť?
Začiatkom minulého roka prišla ponuka a možnosť lietať s Delfínom na leteckej show v zahraničí, na malom aeroklubovom letisku Krems v Rakúsku. Už dopredu to bola pre mňa jedna veľká výzva. Krátka vzletová pristávacia dráha s obmedzeniami na oboch koncoch. Chcelo to podrobnú prípravu, osobnú návštevu na posúdenie parametrov dráhy, prepočítanie hmotnosti, nadmorskej výšky, teploty vzduchu, množstva paliva, porovnanie možností, ktoré v skutočnosti letisko a dráha ponúkajú. Dohodli sme sa s organizátorom, že pre pristátie použijeme trávnatý pás dráhy letiska v Kremse, vzlietať budeme zo spevnenej betónovej dráhy. Žiaľ dohody sú dohody, skutočnosť je väčšinou iná. Pri prílete a žiadosti o pristátie na trávnatý pás, riadiaci letovej prevádzky moju požiadavku zamietol a ja som musel byť pilot kúzelník. Pristátie by som prirovnal k pristátiu na lietadlovú loď. Všetko sa nakoniec podarilo na výbornú, Delfina som musel usadiť na úplný prah dráhy na minimálnej pristávacej rýchlosti s klapkami a brzdiť. Samozrejme zážitkami a tak trochu aj poctou boli pre mňa situácie, keď som mal možnosť lietať s posádkou známych a významných osobností, ako napríklad futbalisti svetového formátu Marek Hamšík, Juraj Kucka, lyžiari Adam Žampa, Petra Vlhová, hokejista Andrej Sekera a mnohí iní.
Ďuro Uhliar
