na prednom sitzi Trénera sedí Oľga Kovačičová, Lajo Hergot, Ivan Klokoč v šiltovke
účasť Aeroklubu Bratislava – Vajnory na 1. májovom sprievode, klubový gazík a Orlík na námestí SNP
vľavo Edo Žiška, dole Ľuboš Hauskrecht – para, vpravo Ivan LEDNÁR – plachtársky inšpektor SNA a predseda AK Bratislava, vedľa neho v kombinéze je M. JERGUŠ – predseda para odboru AK Bratislava
Uvádzam spomienky p. Jozefa Mihálika, člena AK Bratislava na tento sprievod, ktoré mi poslal mailom :
“ Kedysi veľmi dávno (v rokoch 1970 – 1975) som chodil na vajnorské letisko, bol som plachtárom, ale keďže som tam chodil pomerne málo, bol som iba „večným študentom“ a ani som nedokončil základný výcvik
Po škole som išiel na vojnu a po vojne som začal plávať na námorných lodiach. Pri námorníckom povolaní som napokon ostal vyše 30 rokov. K reálnemu lietaniu som sa už viac nevrátil. O letectvo sa však zaujímam doteraz
A teraz už prejdem k tomu, prečo Vám vlastne píšem. Nedávno ste zverejnili súbor unikátnych záberov z prvomájového sprievodu v roku 1972. Na jednej z fotografií som sa našiel ako účastník tejto udalosti. Stojím za ľavým krídlom – postava v obleku, okuliare s čiernym rámom, po mojej ľavej strane vo vzdialenosti asi 2 metre je pán Miro Holý. Chvost vetroňa drží podľa všetkého Fero Šándor, pri trupe v svetlom tričku je Dušan Hlavatý, vpravo od pána Lednára je plachtár Miro Kámen
Na tento sprievod som si občas spomenul aj z iných dôvodov. Bezmála sa tu odohrala mimoriadna letecká udalosť – rozšliapanie vetroňa davom ľudí. Tým vetroňom sme totiž na niekoľko minút zastavili prvomájový sprievod rovno za tribúnou, ktorá vtedy stála hneď vedľa Manderláku
Ostali sme stáť na úrovni Manderláku, pretože vzdialenosť medzi stredným stĺpom trolejového vedenia električiek a stĺpmi podlubia Manderláku bol menšia, ako rozpätie krídiel Orlíka. Vzápätí sa na nás začali tlačiť tí, čo išli za nami, takže cúvnuť s vetroňom a skúsiť to nejako vymanévrovať bolo nemysliteľné. Hneď pribehli aj policajti, o ktorých sa pokúšal infarkt (v tom období práve vrcholila normalizácia) a najradšej by nás asi rozstrieľali
Myslím, že to bol práve pán Lednár, ktorý aj v tom ťažko predstaviteľnom hurhaji a zmätku zorganizoval doslova bleskovú demontáž krídiel Orlíka. Našťastie nás bolo dosť nielen na demontáž, ale aj na prenesenie krídiel a odtlačenie trupu bez krídiel pomerne ďaleko popred Luxorku za roh do ulice Červenej armády, kde sme vetroň konečne mohli naložiť na transportný voz
Na časy na vajnorskom letisku si spomínam často a veľmi rád
Po ceste okolo Vajnor – vlastne cez letisko – jazdím skoro každý deň. Pohľad na prázdnu plochu a ruiny hangárov a budov mi trhá srdce. Plocha, ktorá patrila letectvu od jeho úplných začiatkov, padla za obeť nenažrancom
Práve na Vašich stránkach na fotografiách spoznávam mnohých, ktorých som kedysi stretával. Na mňa si asi spomenie málokto, predsa len, aj keď to bolo päť rokov, boli nás tam desiatky a ja som ako pilot dieru do sveta neurobil „
Jozef Mihálik
zľava paragáni Cyril Grebeči, Cájo a Dušan Belaj – neskôr pilot / inšpektor na Štátnej leteckej inšpekcii
zľava Beryna, Dano Šuplata, Dana Bišťanová, Vilo Hrnčár, ?
plachtársky inštruktor Dušan Hlavatý za Orlíkom, o ňom sa tradovalo, že má tak silná hlas, že vedel vynadať navijákarovi zo zadného sedadla Blaníka po vypnutí
kto nepoznal zdravotnú sestričku, nevie čo je láska
M. Jerguš – predseda paraodboru AK Bratislava
v lajne za Orlíkom druhý zľava Fedor Fedorov, pri krídle Boris Janečko, na chvoste Fero Šándor
“ Zväzarmovská para jednotka “ – za volantom Laco Žemla
Zväzarmovská generalita, vľavo plk. Anton Mäsiar, zprava Ičko Fašung – mechanik Aeroklubu, vedľa neho pplk.Milan PEŤKO – hlavný technik AK Zväzarmu, Jozef Zeman – ekonóm
photos – Karol Takáč Cajo