Letecké dni SIAF sú, či boli vždy viac o udalosti samotnej, o zahraničných účastníkoch, o akejsi „medzinárodnej“ Air Display kultúre, ako o lietaní domácich účastníkov. Priťahujú množstvo návštevníkov, nielen letcov, ale aj laikov a obdivovateľov letectva. Majú svoju vlastnú marketingovú kultúru a politiku so snahou prekvapiť, ohúriť, zanechať v platiacich návštevníkoch istý pocit výnimočnosti zážitku, často umocnený neskrývanou silou a mohutnosťou leteckej techniky.
Keďže naša vlastná svetlá vizitka v tomto leteckom prostredí, slovenské Biele Albatrosy už roky chýba, lebo ju odniesol čas a nepochopenie, našinec sa veľmi nemá na čo domáce pozrieť. Tento rok dokonca nevystupovali ani naše vlastné slovenské lietadlá MiG-29 … ak neberiem do úvahy úvodný kombinovaný prelet troch lietadiel vzdušných síl, v zložení Spartan – Mig-29 – L-39
Tento rok bol celkovo iný, ako všetky letecké dni doposiaľ. Konal sa na leteckej základni Malacky, ktorá je síce na krok – dva od Bratislavy, ale veeeľmi ďaleko od východného Slovenska a dosť od ruky aj zo stredného Slovenska, takže veľa „skalných“ návštevníkov jednoducho do Malaciek na SIAF tento rok nešlo vôbec a to napriek skutočne luxusnému letnému počasiu. Samozrejme, aj všadeprítomý strašiak COVIDu zanechal svoju nepochybne krutú stopu na diváckej účasti, i keď spaľujúce slnko a vietor na záhoráckej rovine asi vírusom moc nepriali.
No, a ešte jedným sa tento SIAF 2021 líšil od všetkých doposiaľ organizovaných. V úvodnej časti sa predstavilo aj slovenské civilné letectvo, ak to tak môžem zovšeobecniť. Dalo by sa povedať aj Všeobecné letectvo (krvavý preklad General Aviation, ale čo už) ale to by niekto mohol zadrapiť do faktu, že polovica lietadiel bola v kategórii do 600 kg a nie je isté, či tieto lietadlá zvláštnej kategórie do Všeobecného letectva vlastne patria, či nie, keďže nespadajú do legislatívy ICAO ani EASA Basic Regulation, ale sú definované do národnej zodpovednosti v Annexe 1 … tak sa tomuto kategorizovaniu radšej vyhnem a napíšem, že na úvod SIAF 2021 sa predviedlo „malé letectvo Slovenskej republiky“ skupinovým preletom 19 lietadiel.
Tak, a je to.
Skupinu tvorili spoločne piloti a lietadlá Aeroklubu Nitra, Aeroklubu Bratislava a Slovenskej Leteckej Federácie. Zázemie pre celú skupinu počas SIAF 2021, najmä priestory na brífing nám nezištne poskytol Aeroklub Trnava na letisku Boleráz, vrátane rýchleho zorganizovania otvorenia bufetu po našom pristátí z prvého spoločného nácviku. Niektorí z nás využili aj pohostinnosť hangárovania svojich lietadiel. Vzhľadom k počasiu, pracovným povinnostiam pilotov a technickým prekážkam v období predchádzajúcemu leteckému dňu sme sa totiž zišli na prvom spoločnom tréningu až na letisku Boleráz v piatok 3. septembra. V priebehu roka sme sa síce viackrát rôzne stretli pri skupinových letoch na Duklu či nad Nitrou, ale spoločný tréning bol až v piatok pred obedom, poobede bola už generálka Boleráz – Malacky – Boleráz. Aj samotné vystúpenia v sobotu a v nedeľu sme lietali z Bolerázu do Malaciek s návratom do Bolerázu. Čiže k samotnému skupinovému letu 19 lietadiel pribudli aj povinnosti presnej a časovo koordinovanej navigácie a prílet skupiny na presný čas. Trať letu viedla z Bolerázu cez Trstín smerom na Prievaly, ďalej na Rohožník s dotočením do osy dráhy v Malackách cez tzv. Blížnu, čo je rádiostanica 1 km pred prahom dráhy, s klesaním do výšky 500 stôp nad terénom do prieletu dráhy RWY19. Po prelete cesty Pernek – Malacky južne letiska celá skupina točila doprava s prieletom cca 400 metrov západne RWY01 v miernom stúpaní tak, aby sa na úrovni severného prahu dráhy oddelila z poslednej formácie skupina Viper Box, teda 4 lietadlá Viper SD4, ktoré tvorili pri prielete ramená šípu a začala svoje vlastné vystúpenie. Zvyšných 15 lietadiel skupiny pokračovalo cez Karpaty smerom na Boleráz. Celkový čas letu bol zhruba 55 minút.
Skupina bola vytvorená zo štyroch formácií. Úvodný trojčlenný roj viedla Aero Ae-145 / OM-NHS pilotovaná Vladkom Kleinom starším, navigátorom a „strážcom času“ bol Tibor Prekop. Na pozícii Pravá 2 bol L-40 Meta Sokol / OM-NPU pilotovaný Ivanom Prekopom a Jozefom Mažecom. Ľavá 3 v úvodnom roji bol L-40 Meta Sokol / OM-NPJ pilotovaný Štefanom Kleinom.
Druhý roj bol štvorčlenný box zložený z Trénerov, kde vedúci Zlín Z-526F / OM-CRO pilotoval Vladko Klein mladší, na čísle Pravá 2 bol Zlín Z-226M / OM-MGO, pilot Pavol Klein, číslo Ľavá 3 bol Zlín Z-226MS / OM-LLO, pilot Edo Klein, číslo Zadná 4 bol Zlín Z-526AFS-V / OM-ERS a piloti alternatívne Braňo Jankech, alebo Peter Šabo.
Tretí roj bol opäť trojčlenný, vedúci Zlín Z-43 / OM-XON pilotoval Miloš Kňažek, Pravá 2 bol Zlín Z-142 / OM-PNQ a pilotoval ho Milan Frišo, na pozícii Ľavá 3 bol Zlín Z-142 / OM-NNR a piloti Ľubomír Hronec a Štefan Hec.
Záverečná formácia bol deväťčlenný šíp, vedúci šedý Bristell TDO / OM-M302 pilotoval Jozef Jankovič. Na čísle Pravá 2 letel Bristell Clasic / OM-M805 a piloti Juraj Veselý a Juraj Jankovič. Na čísle Pravá 3 letel Bristell Clasic / OM-M718 s posádkou Ľudo Palaj a Marcel Palaj, číslo Zadná 4 bol Viper AFT / OM-M730, ktorý pilotoval Karol Mičko. Na čísle Ľavá 5 letel Viper SD4 / OM-TMK, pilotoval Peter Pavlinský, ktorý bol neskôr vedúcim skupiny Viper Box po oddelení od hlavnej zostavy. Lietadlo Pravá 6 bolo Viper SD4 / OM-M654 a pilotoval Ivan Olšavský, lietadlo Ľavá 7 bol opäť Viper SD4 registrácia OM-M911 a pilot Rado Lipjanec, na čísle Pravá 8 letel Viper SD4 / OM-M099 a pilot Dušan Kažimír. Záverečným lietadlom formácie bol dôstojný Antonov An-2 / OM-SON, ktorý pilotovali Marián Sluk mladší a Patrik Cako, asistoval im Marián Dado, ktorý nás priletel podporiť do Bolerázu tiež.
Na zemi nám logistiku zabezpečoval Paľko Kováč, ktorý síce svoje lietadlo Bristell Classic / OM-M244 vystavil v Malackách na statike, ale jeho jelení guľáš a grilovačka v hotelovej záhrade v Zavare nám v podstate zachránili vyhladovaný život počas celého víkendu, keďže vždy po pristátí sme zostali vlastne na prázdnom letisku. Jožko Poláčik zo Sládkovičova nám zase ústretovo zaistil dopravu, keďže z letiska Boleráz do hotela v Zavare bolo vyše 20 kilometrov a počas preletu skupiny filmoval a fotil. Celkovú administratívu a organizáciu preletu civilného letectva si od začiatku zobral na triko Vladko Lisý, ktorý sa dlho pred leteckým dňom až do nášho odletu v pondelok po skončení SIAF mal naozaj čo obracať.
Na samotných vystúpeniach od piatku do nedele sme nalietali každý zhruba štyri hodiny skupinových letov, keďže aj prílety do Bolerázu sme využili na tréning. Logy zo všetkých letov máme odložené, takže sa vieme celkom kvalitne pozrieť na celý priebeh letu, výšky i rýchlosti pre potreby debrífingu. Plánovaná rýchlosť bola 160 km/hod. resp. 85 uzlov kvôli zálohe výkonu lietadiel na číslach počas manévrovania, najmä vo veľkej skupine. Nadmorská výška letu bola cca 2.000 stôp, a samozrejme, najmä v prvý deň, kedy bol nácvik po odpoludní nám turbulencia v úplave výrazne skomplikovala udržovanie výšky. Prielet bol plánovaný vo výške 500 stôp nad úrovňou dráhy RWY19 na prílete, pri odlete sme mierne stúpali cca 400 metrov západne dráhy, aby sme priestor uvoľnili pre vystúpenie skupiny Viper Box. Brali sme celkom vážne do úvahy turbulenciu v úplave, ktorú generuje najväčší dvojplošník na svete An-2 so svojím 1.000 koňovým motorom a 4 metrovou vrtuľou. Počas SIAF 2021 sme spálili celkovo vyše 3.000 litrov benzínu MOGAS 100 a prepotili sme pri tom i nejaké to tričko. Toľko fakty a údaje.
Zážitky z letovej časti máme svojim spôsobom každý individuálne, keďže vlastne každý plnil svoju úlohu v kokpite a pohľady a názory na vystúpenie máme len z počutia. Akcia to bola rozsahom naozaj „veľkoformátová“ lebo devätnásť lietadiel v skupine už nie je jav každodenný. Potešilo nás, keď sme sa v nedeľu podvečer dozvedeli, že sme ako skupina boli ocenený za Najlepšie letecké vystúpenie civilného a športového letectva. Potešilo to každého jedného z nás a potešilo to aj ako ocenenie úsilia, dať toľko strojov a ľudí dohromady.
Ako túto „reportáž“ uzavrieť ? Asi najlepšie poďakovaním za pohostinnosť Aeroklubu Trnava i Aeroklubu Bratislava na letisku Boleráz, poďakovaním Vladkovi Lisému za obrovský kus roboty pri organizácii a zabezpečení administrácie, paliva, či ubytovania. A samozrejme všetkým pilotom z Aeroklubu Nitra, Bratislava i Slovenskej Leteckej Federácie, že spolu dali dohromady a ukázali všetkým skutočne veľkú podporu nášmu letectvu, poctivo odrobili každú sekundu letu a dokázali bezpečne a kvalitne predviesť svoje pilotné umenie.
Takže, vďaka kamaráti
Jenki
