photo – archív Ruda Božíka
* 30. október 1919 Urmín (v súčasnosti Mojmírovce)
† 19. marec 1954 Hradec Králové
Od mája do augusta 1939 absolvoval základný pilotný kurz organizovaný leteckým oddelením Hlinkovej gardy. V januári 1940 narukoval do Piešťan a bol zaradený k cvičnej letke leteckého pluku 3. Postupne absolvoval základný vojenský výcvik, poddôstojnícku školu a pilotnú školu. Bol povýšený na čatníka, od septembra 1941 do júna 1942 vykonal stíhací výcvik v rámci Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach. Počas tohto výcviku bol 30. septembra 1941 menovaný pilotom letcom. Ako stíhací pilot slúžil v Piešťanoch v letke 11, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534.
V rámci skupiny pilotov, vybraných do tzv. II. frontovej garnitúry letky 13, nastúpil od apríla 1943 do preškoľovacieho kurzu na stroje Messerschmitt Bf-109. Počas výcviku mal 25. mája 1943 nehodu na lietadle Arado Ar-96, na ktorom letel spolu s npor. let. K. Klusáčkom. Po vysadení motora núdzovo pristáli pri Turčianskom Sv. Martine, letci vyviazli bez zranení.
Na východnom fronte bol nasadený od júna 1943 ako príslušník letky 13. Na strojoch Messerschmitt Bf-109G-4 dosiahol čtk. R. palatický 3 potvrdené zostrely sovietskych lietadiel (podľa iných zdrojov 5). Letecké nehody sa mu nevyhýbali ani na fronte, 18. júna 1943 havaroval v Anape pri núdzovom pristátí s poškodeným motorom, pričom sa zranil. 1. augusta 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. Ďalšiu haváriu pri pristávaní mal 21. septembra 1943 na letisku Tamaň. S letkou 13 sa na Slovensko vrátil v novembri 1943.
31. januára 1944 bol zaradený do pohotovostnej letky, ktorá mala za úlohu najmä obranu hlavného mesta a zbrojoviek na Považí. 26. júna 1944 počas pohotovosti sedel v kokpite Bf-109G-6. Zaskakoval za rtk. G. Langa, ktorý sa však na poslednú chvíľu na letisku objavil a zaujal svoje miesto. 8-členná skupina pilotov pohotovostnej letky v ten deň zaútočila na zväz USAAF. Letka bola v boji s americkými stíhačmi prakticky zdecimovaná, v trojici padlých pilotov bol aj G. Lang.
Začiatkom augusta 1944 rtk. R. Palatický preletel s ďalšími troma pilotmi na Bf-109G-6 na letisko Išla pri Prešove, kde posilnili rady Skupiny vzdušných zbraní (SVZ) pri Východoslovenskej armáde. Po vypuknutí Povstania preletela skupina 31. augusta 1944 na sovietsku stranu. R. Palatický letel spolu s K. Geletkom na stroji Focke Wulf Fw-44. Tesne pred pristátím v Ľvove ich zasiahla sovietska protilietadlová paľba, podarilo sa im však v poriadku dosadnúť.
Po previerkach bol v septembri 1944 zaradený do čs. armády v hodnosti rotného. Preškolil sa na sovietsku leteckú techniku a ako pilot Lavočkina La-5FN bol zaradený k 1. čs. stíhaciemu leteckému pluku v ZSSR. V jeho radoch sa v apríli 1945 zúčastnil bojov v oblasti Ostravy, Opavy a Tešína. Odlietal tu celkom 17 bojových letov, najmä na podporu Iljušinov Il-2m3 3. čs. bitevného leteckého pluku. V máji 1945 bol menovaný rotmajstrom letectva.
S plukom sa 7. júna 1945 vrátil do Prahy, kde mal pri pristátí haváriu. Vyviazol bez zranenia, La-5FN však bola na odpis. Zostal slúžiť v čs. armáde. Pôsobil v Leteckom pluku 1 (LP1) Zvolenskom na Troch Duboch, od augusta do novembra 1945 ako veliteľ 1. letky. Od apríla 1946 sa z letiska Košice zúčastňoval akcií proti príslušníkom UPA (Ukrajinská povstalecká armáda, tzv. banderovci). V auguste 1946 bol povýšený na štábneho rotmajstra letectva. Od septembra 1946 opäť pôsobil ako veliteľ 1. letky LP1. Pre leteckú nedisciplinovanosť (v júni 1947 mal haváriu na lietadle Bücker Bü-131) bol v júli 1947 vylúčený z radov výkonných letcov a preložený k pozemnej službe. K lietaniu sa vrátil v januári 1949 v LP1 na Troch Duboch. V Prostějove absolvoval od septembra 1949 do januára 1950 Kurz pre nižších dôstojníkov letectva. Bol menovaný podporučíkom letectva a pôsobil ako učiteľ lietania v Hradci Králové. Neskôr bol povýšený na poručíka, resp. nadporučíka letectva.
18. marca 1954 vzlietol z Hradca Králové na nočný cvičný let na palube lietadla Aero C-3A.384 (AK-4) ako kontrolujúci pilot. Po vysadení jedného z motorov sa stroj zrútil pri návrate na letisko pri obci Rusek. R. Palatický zomrel na následky zranení deň po havárii. Zo štvorčlennej posádky tak prežil len palubný rádiotelegrafista. R. Palatický je pochovaný v Mojmírovciach.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž II. tr., československé – Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, sovietske – Za víťazstvo nad Nemeckom
—
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Letecká badatelna (www.leteckabadatelna.cz)
Mojmírovčan 2019/9
Wikipedia
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk