Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Ale je to vždy tak ?
Rozdiel medzi simulátorom a realitou
Letecký svet je malý a tak sa stalo, že som sa po niekoľkých rokoch opäť stretol s mladým talianskym copilotom menom Nikola Gigante prezývaným Gigi [ Džidži ]. Tentokrát na palube môjho náklaďáku B737-400SF. Typický Talian : vysoký asi 160cm, i keď mladý, ale už úplne plešatý, kedysi blonďák JJ
Ale to nie je dôležité. Zlatý chlapec
Naše devy sa mu zapáčili natoľko, že sa natrvalo usadil v Bratislave. Jediné, v čom je typický Taloš, že je to silný erotoman a tak za lacnejšimi sexuálnymi zážitkami vyráža pomerne často na Ukrajinu JJ
Raz po pristátí a ubytovaní v hoteli v Las Palmas sme si zašli do blízkej krčmy na pohár vínka a grilované chobotnice. Podla Gigiho sú vraj veľmi dobré na potenciu J. No a ako to už býva, bavili sme sa hlavne o lietaní a o ženách. Gigi vytiahol svoj ajfoun a začal mi na fotkách ukazovať svoje Ukrajinské zostrely. (Inak môžem povedať, že klobúk dole) Pri listovaní naraz naďabil na zopár fotiek zakrvaveného Boeinga a detailného záberu lopatiek motora
“Pamätáš ?” – pýta sa ma, ukazujúc mi tieto fotky
Jasné, že som sa pamätal, len mi z mojej dedkovskej sklerotickej palice vypadlo, že tuto príhodu som zažil práve s ním
O čo išlo ? Aha tutok :
Bolo to začiatkom leta r. 2008. Lietal som vtedy v nemenovanej Slovenskej leteckej spoločnosti ako kapitán na B-737. Spoločnost vlastnila aj dva B-757J. V ten deň som sa ráno hlásil na operačke na charterový let do Hurgady (HRG). Vyfasoval som všetky potrebné papiere a mapy
Zastával som vtedy funkciu “line instructor” a tak mi bolo oznámené, že ako F/o letí so mnou mladý Talian tesne po výcviku, čiže má za sebou simulátor, tri okruhy, dva traťové lety a je to jeho prvý let s cesťákmi bez safety pilota. Už vieme o koho ide J
Fajn, aspoň budú dáke prašule navyše za výcvikový let, myslím si
Brífing prebieha úplne v pohode a Gigi je vcelku v obraze. Dávam mu na výber, ktorý leg chce letieť. Pre menej zainteresovaných : na dvojpilotných lietadlách kapitán vždy určí, kto bude na ktorom úseku (legu) pilot letiaci (PF) a kto pilot monitorujúci (PM). PF pilotuje, čiže štartuje, pristáva, obsluhuje si autopilota a PM korešponduje, vedie letovú dokumentáciu atď.
Gigi si vyberá prvý leg. OK. Dobrý kapitán (ako JA JJ) neurčí, ale dá copilotovi vybrať
I keď je len skoré doobedie a začiatok leta, teplota sa už blíži k tridsiatke Celziovej
Máme “full house”, čiže plných 148 cesťákov a vzhľadom na dĺžku letu aj požehnane paliva. Máme teda 60 ton, čo je len 1.100 kg pod maximálnou vzletovou hmotnosťou. Preto sa rozhodujem pre rýchlosti na vzlet pre tzv. “improved climb”. Veľmi skrátené vysvetlene : dlhší rozbeh po zemi, odlepenie (odrotovanie) na väčšej rýchlosti, ktorá mi potom ale zaručí lepšiu kinetickú energiu a lepšie počiatočné stúpanie práve pri vysadení jedného motora po rýchlosti V1. Zas len doplním, že do V1 máme možnosť prerušiť vzlet a dobrzdiť do konca dráhy. Po rýchlosti V1 musí ísť lietadlo do vzduchu, aj keby mu horel motor. (Odborníci, prosím nechytajte ma tu za slovíčka a presné definície. My vieme o čo sa jedná a laikovi to takto stačí) Tieto rýchlosti sa vždy vypočítavajú z tabuliek pre každý jeden let s ohľadom na dľžku dráhy, vonkajšiu teplotu a vzletovú hmotnosť a ďalšie prvky
Ľudia na palube, dvere zatvorené. Nahadzujeme. V BTS je dráha v používaní 31. Bezvetrie
photo radek.cerny777 / planes.cz
Na veži slúži kámoš Jožko Jendrol a tak si bez rozpakov pýtam na odlet dráhu 13. Povolené. Má to niekoľko výhod : kratšie rolovanie zo stojánky a odlet prakticky priamo smer Maďarsko, čím sa ušetrí palivo a čas. Dráha 13 má na odlet len jednu nevýhodu. Hneď za letiskom, čiže na prahu dráhy 31 tečie jedno z ramien Malého Dunaja a vyskytuje sa tam značné množstvo všakovakého vtáctva
Čakali sme len asi minútku, kým na dráhu 31 pristála naša B-757. Vyrolujem na dráhu, zabrzdím a odovzdávam riadenie Gigimu. Ten začne jemne pridávať plyny a po ustabilizovaní N1 na 40% zatlačí tlačítko TO/GA. Automat ťahu začne poslušne presúvať plynové páky dopredu na nastavenú hodnotu vzletového režimu. A už sa kotúlame. Rutinovane drmolím Gigimu rýchlosti : “80, V1, ROTATE”
Gigi začne jemne priťahovať a temer učebnicovo odlepuje Bulíka od betónu
Zatiaľ ti to ide dobre, chlapče, pomyslím si
Lietadielko opísalo prechodový oblúk a zabodlo čumáčik do neba. Vario ukazuje stúpanie viac ako 500 ft/min. a výškomer začína ožívať. To je čas na ďalší “call out “
“Positive rate”- hlásim temer žoviálnym hlasom
“Gear UP” – dáva Gigi povel na zasunutie podvozku
V okamžiku, keď som sa nahol dopredu a prestavil páku ovládania koliečok do polohy “UP”, kútikom oka som periférne zahliadol vpravo od nás sa mihnúť akúsi čmuhu a o čumák lietadla čosi zabubnovalo. A boli to dosť silné pecky
Ako keby nás zasiahla dávka z guľometu. (Priznám sa ale, že v živote ma žiadna dávka z guľometu nezasiahla, takže v skutočnosti neviem, aký to vydáva zvuk a tým pádom toto prirovnanie nemusí byť správne JJ)
Vtáky!!! – napadlo ma okamžite. Asi sme zoťali celé hejno….
Iste – nebolo to prvý krát a dovolím si tvrdiť, že temer každý pilot už nejakého toho operenca zoťal, ale väčšinou sa ozve len také tlmené “bum” a nič sa ďalej nedeje. Osobne som to už zažil niekoľko krát. Toto však bolo celé hejno
photo Oldřich Polák / planes.cz
Následný zvuk však viem popísať úplne presne : niekto asi do lietadla prepašoval cirkulárku a ta teraz beží na plné otáčky a píli drevo JJ
Okamžite kontrolujem ukazovatale vibrácii motorov. Pilot na prístrojoch časom nevníma hodnoty, ktoré ukazujú, má v optickej pamäti zafixovanú polohu ručičiek v správnej polohe
Ale kde je ručička vibrácii pravého motora? Stratila sa? K***a!!! Temer za rohom. Na maxime!!!
“High vibration engine No.2” – odznie temer unisono odo mňa aj Gigiho
A tu sa mi začína rozchádzať teória a roky drilu na simulátore s realitou. Takéto a rôzne iné aj horšie závady sa každých 6 mesiacov cvičia. Väčšina simulátorových cvičení prebieha tak, že PF ostáva pilotom letiacim, či už je to cpt., alebo F/o a PM vykonáva núdzove postupy podľa checklistu, ale….
…. Človek sa ani nenazdá a je to tu naozaj. Hodím očkom po Gigim
Ten sa rozpačito mierne usmieva!!!
V podstate mu rozumiem. Donedávna sedel 40 hodín len v tej odpornej búdke na stračích nohách, kde mu “zlí inštruktori” stále niečo kazili, stále niečo horelo, svietilo – nesvietilo, nefungovalo. Má to čerstvo v živej pamäti a je na to zvyknutý. Možno si ani neuvedomuje, že sedíme v naozajstnom lietadle a sme naozaj vo vzduchu, len pár metrov nad zemou. A že sme sa zrazili s vtákmi? Asi je to bežné… Ostatne, veď je to jeho prvý let
B-737 / bird strike
Prvý let!!! Sakra!!!
Veď toho chlapca vôbec nepoznám a ani neviem, čo v ňom je?! On sa tu bude pasovať s riadením a ja so sklonenou hlavou budem čítať nejaký priblblý NON NORMAL CHECKLIST ? No uuurčite!!!
“My controls!” – zavelím a Gigi sa poslušne púšťa riadenia
“Your controls”- odpovedá mi a mám pocit, že cítim v jeho hlase úľavu
Od stretu uplynulo vlastne len pár sekúnd. Riadenie aj celé lietadlo sa jemne chveje. Mrknem na výškomer a prichádza prvé uspokojenie. Vďaka “improved climb” výšky máme habadej. Vypínam automat ťahu a zťahujem výkon pravého motora, až kým vibrácie neklesnú na prijateľnú hodnotu, čiže pod 4. (Priznám sa, že dodnes neviem, že “4” čoho? Také čísielka sú na tom budíku, ale aké veličiny? Možno Richterovej stupnice J)
Tento môj úkon bol vlastne ďalší prehrešok proti štandardným postupom. Nie je to tzv. “memory items”, čiže úkon, ktorý musí pilot pre rýchlu reakciu vedieť z pamäti a potom sa len odkontroluje podľa checklistu. Ale ten prekliaty ventilátor točí 60 tisíc za minútu a obvodová rýchlosť lopatiek dosahuje rýchlosť zvuku. Takže podľa postupov mám si od kolegu vyžiadat prečítanie príslušnej state. No a kým to milý kolega nalistuje a prečíta, motorček sa nám dovtedy rozletí na kusy….
Ale to už máme 3.000 feet, tak zastavujem stúpanie a “očistíme lietadlo” (zavrieme klapky). Teraz dávam pokyn Gigimu, aby to prečítal a odkontroloval a oddrmolíme si aj “after takeoff check list”. Jedným okom stále hypnotizujem motorové prístroje “dvojky” : tlak a teplota oleja, prietok paliva….všetko OK. Vyzerá to, že si to odniesli “len” lopatky. Len ? Koľko ich je dokrútených a koľko ešte mienia vydržať ??
Ale čudujem sa sám sebe, že necítim žiaden stres, ani nervozitu. Lietadlo máme pod kontrolou a je čas venovať sa aj iným povinnostiam
“Jožko máme problém s pravým motorom. Zatiaľ udržujem dráhový kurz a 3.000 feet. Zavolám o minútku pre ďalšie.” – ohlasujem na vežu. Slovensky
Asi preto, že tam sedí kámoš. Chyba. Ďalej korešpondujem Anglicky, aby aj Gigi vedel o čom je reč J
“OK. Máš to volné”. – odpovedá mi kľudným hlasom Jozef
Tak to by sme mali a čo ďalej ? Obom je nám jasné, že nemôžeme pokračovať a musíme sa vrátiť. Prepočítavame palivo. Niečo sme už spálili plus palivo, čo spotrebujeme na návrat….
…. stále budeme cez váhu. Tak tri tony nad maximálnou pristávačkou
Vylietať palivo ? To je vyše hodiny!! A čo na to ten choručký motor ? Bude sa mu chcieť toľko ešte vydržať ? Blbosť ! Ideme hneď nazad. Kašlem na nadváhu ! Koniec koncov ja mám nadváhu celý život JJ
Svoje rozhodnutie oznámim Gigimu a hneď aj veži. Pre istotu hlásim počet ľudí na palube a množstvo paliva atď.. Nevyhlasujem však stav núdze, na to mám dosť času, keby niečo. Pre každý prípad žiadam hasičov na “stand by”, čize len do pohotovosti, keby mi náhodou praskla pneumatika, alebo sa prehriali brzdy. Nakoniec si vyžiadam vlastnou navigáciou vizuálne priblíženie na dráhu 31. Všetko mám povolené a potvrdené. Začínam sa otáčať nazad k letisku
Sme vzdialení od letiska 30 NM. To je dosť času, aby som povedal zopár teplých slov cestujúcim. Ale stále mi niečo hlodá v palici
Mám vyhlásiť stav núdze ? Mám si zavolať vedúcu kabíny, aby pripravila cestujúcich na núdzové pristátie ? Veď sa tí ľudkovia poserú od strachu…. Ale vlastne, aké nudzové pristátie ? Ja mienim pristávať normálne. Dokonca nebudem robiť ani postupy na pristátie s jedným nepracujúcim motorom. Veď on pracuje. Blbo, ale predsa a v prípade potreby ho môžem použiť. Som kúsok od letiska a Bulíček si poslušne letí…. Nič také. Žiaden horror. Nič sa vyhlasovať nebude. Len s tým nedr….ť o zem kvôli váhe
Zapínam palubný rozhlas a pokojným hlasom oznamujem :
“Vážení cestujúci, hovorí k vám kapitán lietadla. S poľutovaním vám musím oznámiť, že sa nám vyskytla drobná technická závada, ktorá nám však nedovoľuje pokračovat v lete a musíme sa vrátiť. Nebojte sa, všetko máme pod kontrolou. Ostaňte prosím sedieť pripútaní na svojich miestach, o chvíločku pristávame. Ďakujem za porozumenie.”
Cez intercom ešte informujem vedúcu kabíny, že čo je vlastne vo veci a tá mi o minútku hlási “cabin ready to land”
No a ďalej to už nie je zaujímavé. Pristátie jak do perinky. Žiadna guma, ani spálené brzdy. Zabudol som totiž nášmu lietadielku povedať, že je cez váhu JJJ
Na stojánke vypneme a ja sa pýtam Gigiho, že ako sa mu páčilo v Hurgade ?
Začneme sa rehotať a ja predsa len pociťujem akúsi úľavu. Kým nám pristavia schody stačím vyfajčiť dve cigarety
Celá táto sranda od nahodenia po vypnutie trvala 20 minút JJ
a to som ale ešte vôbec netušil, že tá naozajstná sranda – tá čerešnička na torte, ešte len príde J
ČEREŠNIČKA PRVÁ :
Schody sú pristavené a stewardky žiadajú cesťákov, aby si vystúpili. Tie prekvapené tváre ! Načo vystúpiť ? Veď “drobná technická závada” sa odstráni a ideme ďalej, nie ?
Stojím medzi dverami do kokpitu a hádžem na vystupujúcich ospravedlňujúce pohľady. Práve vystupuje staršia dáma ťažko odhadnuteľného veku (niečo medzi 50 a 100) a veľmi ľahko odhadnuteľnej váhy (okolo 120 kg). Zabodne do mňa nenávistný pohľad a zahlási :
“No tooto sa moože stáť len v Braatislave !!!“
Než sa stihnem nadýchnuť, zmizne vo dverách a ja zostávam v nemom úžase. Neviem, či mám za ňou vybehnúť a zaškrtiť ju, alebo sa mám začať smiať…
Akože ČO sa môže stať len v Bratislave ? Vo Viedni, alebo inde nemajú na letisku vtákov ? Ale vlastne, veď som im nič nepovedal. Drobná technická závada. Áno. Mal som im povedať pravdu a mal som to všetko zdramatizovať ! Mal som postaviť celé letisko do pozoru a vylietať drahé palivo. Za ten čas by určite voláky dobrák zavolal do nejakej televízie, že či si nechcú natočiť smrť v priamom prenose. Letušky v strese a ľudia v panike. A chcel by som vidiet tú tlstú ropuchu, ako sa zohýba pod sedadlo a pokúša sa vyzuť pred núdzovým pristátim. Tí ľudia by už tak skoro nesadli do lietadla. (Určite nie tak skoro, ako to nakoniec bolo)
No a potom by som bol slávny, lebo samozrejme by všetko dobre dopadlo, ako aj dopadlo. A bol by som možno aj v televízii JJJ. A keby Americký Airbus pristál na rieku Hudson ešte pred mojim pristátim, keď už celý svet vedel čo všetko môžu vtáky zapríčiniť, to by len bolo slávy
Ako som uz na začiatku spomenul, tesne pred mojím štartom pristál náš B757 z voľajakého kratučkého letu a nemal už ďalej nič naplánované a aj posádka bola čerstvá. Parkoval som hneď vedľa a tak si milí ľudkovia len peši prešli do vedlajšieho lietadla. Kým natankovali, prehádzal sa catering a kufre. Milanko Ondra potom tomu poriadne viťal a tak sa drahí dovolenkári dostali do vytúženého Egypta s asi len hodinovým meškaním. Čo dodať….
ČEREŠNIČKA DRUHÁ :
K lietadlu sa dostavil aj samotný Indián (rozumej majiteľ firmy indickej národnosti žijúci v Londooone). Nepodal mi ruku, ani neodzdravil. Obzeral si pokrútené lopatky na motore, ako keby tomu rozumel a neustále vykrikoval “fuck! Airplane AOG!”
“Po**b sa!!! – pomyslel som si a pobral som sa do kancelárie
Ešte ma stihli pristaviť hasiči na aute a ukázali mi 28 mŕtvych holubov, ktoré pozbierali na dráhe. A to neviem, koľko ich nadobro rozomlel a ugriloval motor J
ČEREŠNIČKA TRETIA :
Nakoľko v tejto firme sme boli platení od uletených kilometrov na trati a ja som sa vrátil, tak tento let som letel zadarmo JJJ
Zbytok dňa som potom strávil v kancelárii vyplňovaním rôznych hlásení a formulárov. Keby som normálne otočil HRG, bol by som už pomaly doma JJJ
ČEREŠNIČKA ŠTVRTÁ : BONBÓNIK NA ZÁVER
Je neskoré popoludnie a ja konečne uháňam po diaľnici domov. Vidina vychladeného piva ma núti prekračovať rýchlosť. Zazvoní mi mobil. Pri pohľade na displej šípim niečo zlé – volá ma plánovačka
Dievčatko z plánovacieho oddelenia mi oznamuje, že tým pádom, že som p o k a z i l lietadlo, tak všetky lety sa posúvajú a všetko sa prerába a z toho dôvodu namiesto zajtrajšieho voľna musím letieť opäť Hurgady a to hneď ráno o štvrtej !!!
Najprv som si myslel, že si zo mňa striela, ale bol som rýchlo vyvedený z omylu
Vlastne som dostal odmenu !!!!
Tým, že som dnes letel zadarmo, bolo mi láskavo umožnené tieto peniaze dohnať JJJ
V normálnej firme by som dostal pár dní dovolenky a možno aj hodinky JJJJ
Tak to by bolo asi tak všetko
Doktor. Bo