Milana som stretol prvý krát na letisku vo Vajnoroch v roku 1982, keď som tam začal lietať ako UHUL na Blaníkoch
Dlho som bol : no name / hej ty / mladý / poď sem / očúvaj a podobne. Najhoršie bolo nemať meno, či prezývku vôbec – na to som prišiel pomerne rýchlo
Po letisku chodili starší a starí piloti, napr. jeden sa stále vyhrážal : „že dobije tú dogu roxorovou tyčou“, z čoho sa črtala možnosť, že sa to môže týkať aj nás uhulákov. Na letisku som si prvé 3 roky nedovolil povedať pred staršími pilotmi ani raz svoj názor, vládla tam totiž polovojenská hierarchia
Očúvaj / počúvaj bolo špecifické slovo, ktoré doniesol do Vajnor Jožo Chudý, náš náčelník pôvodom z Nitry. Týmto oslovením sa dalo vyjadriť, že zajtra odchádzaš na ÚLZ do Prahy, prípadne, že od dnes máš zákaz lietania na 1 mesiac !!, a úplne všetko medzi tým
UHUL – Úplné Hovno u Letectva
Raširáre po x rokoch pred Blonďákom / OM-4400 na letisku v Janíkovciach
- do Vajnor vtedy chodil lietať expert, ktorý sa rozhodol, že všetko opraví sám a trvá mu to dodnes
- ďalší, ktorý sa rozhodol, že všetko vymlčí s úsmevom, len úsmevu dnes už u neho niet
- a potom aj Ten, čo sa rozhodol, že prerazí v letectve hádzaním sa o zem
- a nakoniec Ten, ktorý sa stále smial
v tomto blázinci mal každý svoju stratégiu prežitia a fungovania
raz som si tak radostne frčal okolo plachtárskeho hangára, v snahe zohnať kliešte pre nejakého starého, a Ten čo sa stále smial zahlásil : „hej, očúvaj ! ty si rýchly ako Speedy Gonzáles“ a bolo to, tej prezývky som sa už nikdy nezbavil
dnes, s odstupom času, keď sa mi pár vecí v živote podarilo a ešte viac som ich dodrbal, považujem získanie prezývky na letisku za niečo, čo si stále nesmierne vážim
takže tak
Gonzo