motorizovaný vetroň NITRA-2, označenie na smerovke ešte nie je upravené
letisko Trenčianske Biskupice
Vetroň dostal oficiálne typové označenie NITRA-1. Ešte začiatkom leta 1923 usporiadali na letisku Báně pri Zbraslavi prvú československú plachtársku súťaž. Ako pozorovatelia sa jej zúčastnili ak nitrianskí piloti Koželuh, Kalla a Šapošnikov. Na Slovensko sa vrátili plní našenia pre bezmotorové lietanie. Kpt. Vinopal a ppor. Šapošnikov absolvovali v okolí Nitry a Bratislavy celý rad úspešných pokusných a kontrolných letov, nemali však žiadne skúsenosti s využitím špecifických podmienok hornatého terénu Slovenska
Koželuh s Kallom preto navrhli aby na Slovensko ako inštruktor lietania v hornatom teréne prišiel francúzsky npor. Thoret, ktorý už mal bohaté skúsenosti s lietaním v podobných terénoch v severnom Alžírsku. Thoret skutočne prišiel v Novembri 1923 na Slovensko a 30. novembra preletel z Vajnor cez hrebeň Malých Karpát do Záhorskej Bystrice. Prelet vykonal s ľahučkým lietadielkom Dewoitine, čo bol vlastne len akýsi motorizovaný vetroň. Tento výkon však inšpiroval tvorcov nitrianskeho vetroňa Nitra-1 k jeho motorizovanej prestavbe
kpt. J.Kalla
photo – rotanazdar.cz
Zhodou okolností, takmer v rovnakom čase havaroval s vetroňom NITRA-1 kpt. Vinopal, aj kpt. Kalla, ktorý pri inej havárii poškodil Thoretovu motorizovanú Dewoitine, tak, že sa už tento stroj nedal opraviť pre lietanie. Nepoškodený motor Salmson 12 hp preto vymontovali a použili ho pri prestavbe poškodeného vetroňa NITRA-1. Takto vzniklo vlastne nové lietadlo už inej, motorovej kategórie a dostalo názov NITRA-2. Stroj zalietal kpt. Kalla a s motorom dosahoval rýchlosť 70 km / hod. Podľa Thoretovej koncepcie účelom motorizácie vetroňa bolo dosiahnuť dostatočnú výšku a z prevýšenia potom ľahko prekonávať, v podstate už kĺzavým bezmotorovým letom hornaté prekážky. Thoretovu teóriu potvrdil kpt. Kalla, ktorý skúšal jeho motorové lietadlo v Nitre. S vypnutým motorom dokázal lietať nad nitrianskym Zoborom celé tri hodiny a 2 minúty.Stavitelia motorizovanej NITRY-2 preto celkom oprávnene považovali takúto koncepciu ľahkého lietadla za výhodnú pre lietanie v hornatých podmienkach. Thoret síce svoje motorové lietadlo nechal v Nitre, ale pre jeho motor neboli náhradné diely, takže po absolvovaní asi 10 letových hodín musel byť motor vyradený a tým aj motorizovaný vetroň NITRA-2 skončil svoju krátku existenciu
Vetroň NITRA-1 a jeho motorizovaná modiifikácia nebol však jediný, ktorý v tom čase vznikol. V nitrianskych vojenských leteckých dielňach medzitým pokračovali konštrukčné pokusy ďalej. V roku 1924 tam postavili podľa návrhu konštruktéra E.Tunzenga iný amatérsky vetroň pomenovaný ZOBOR-1. Bol to dvojplošník s kolesovým podvozkom a gondolovou kabínou. Výstužné vzpery, dve rozmerné krídla a kolesový podvozok dodávali lietadlu dosť archaický vzhľad, ktorý pripomínal staré rakúske vojenské lietadlá zo začiatku I. svetovej vojny
československá Dewoitine D-7, zbierka Ján Kaše
Petr Lukeš publikované na cs-letectvi.cz
Český pilot rtm. B. Kašpar s týmto vetroňom lietal na „1.čsl národnej súťaži plachtových lietadiel“, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18.10. – 2.11.1924 v Medlánkach pri Brne. Vzbudil tam pozornosť svojou konštrukciou, menej už výkonom. Tunzengov ZOBOR-1 mal rozpätie 8.4 m a dĺžku 4.23 m
Aero Archív Štefan Androvič Trenčín / za materiál ďakujem Marošovi Szabó sen.
výkres Jozef Pavlinský
