(10.2. 2011 , Lake Keepit Soaring Centre / Australia)
Minulý týždeň sa pošťastilo, že som po odvlekaní mohol letieť s LS-6kou. Na rady Pištu Šimona som ju naplnil skoro do plna 140L + 5L do chvosta. LSky majú nádrž aj vo chvoste, takže nedá sa naplniť voda do krídiel úplne doplna a potom vypustiť podľa podmienok, lebo voda z chvosta vyteká prvá a výkonné vyváženie by bolo stratené. Vlekal ma šéf a štart prebehol hladko, napriek tomu, že ma všetci upozorňovali, že LS-6ka je pri vysokom plošnom zaťažení sviňa pri vzlete. Naopak, bolo to krásne stabilné a turbulencia za stromami, ktorá pri štarte lomcovala s Jantarom s mojou šestkou len mierne pohla
Vlek teda už bol lepší v porovnaní s predošlým, keď som mal 60L a vlekal ma akýsi Charlie, majiteľ autolakovne. Toho som vtedy poprosil o 70kt a oznámil som mu, že asi vzlietnem až po ňom (nevedel som…) Plný plyn a po odpútani vlečnej od zeme z troch bodov (tak tu lieta každý vlekár, v 205ke by sa zabili…), pri cca 40kt Charlie v miernej akcelerácii zahájil nekompromisné stúpanie pri kolisavých 45kt až 50kt. Kým som stihol zakričať do rádia, nech zrýchli, tak LS-6ka plápolala nad zemou na klapkách a Charlie naďalej suverénne stúpal, to už som prestavil klapky z bežných 5st na 10st, aby som bol schopný ho nasledovať. Po troch žiadostiach o viac rýchlosti som dostal svojich 70kt, ktoré celý vlek kolísali +/- 10kt, pretože tu každý vleká podľa polohy nosu lietadla a nie podľa rýchlosti. Majú to v pravidlách, tak to považujú za bezpečné. Vlek som prežil , Charliemu som sa poďakoval, report z tohto letu som písal minule
LS6B / Lake Keepit Soaring Club
Tentokrát so 140L vody trebalo v stupáku šestku drzať na rýchlosti, stúpala aj pri 55kt, ale cítilo sa to lepšie pri 60kt, +10st a veľkom náklone. Pásku som preťal v 3500ft GND a zistil som, že mi nejde GPS, tak som reštaroval celý systém a preto logger zaznamenával až od cca 20teho kilometra, čo je veľká škoda. Mal som deklarovaný 300FAI trojuholník. Počasie sa stále zlepšovalo a keďže som vedel, že deklarácia aj tak nemôže byť aktivovaná, letel som dlhší voľný prelet. Nebral som stúpania pod 6kt (3m/s) a tak som si mohol dovoliť tlaciť to na 105 až 110k, čo je necelých 200 km/h, pri bublaní mínus 6timi knotami. Pod 100kt som moc nešiel, ale pri 90kt (viac ako 160 km/h) klesala -4kt/s, čo vôbec nie je zlé. Keď som sa dostal na kopce, kde to bola jazda a každý mrak ma cucal ako Urmiňák fruiko, roztláčal som to na 120kt (220 km/h) !
Moja naleštená 6ka skoro plná vody letela ako raketa ! Papala si svojich -8kt/s, čo som jej ani trochu nevyčítal a užíval som si putujúcu krajinu podo mňou. Na 100km ramene som mal priemer 122 km/h a nemohol som veriť, že sedím vo vetroni a letím rýchlejšie ako vlečná s 250 koňovým motorom. Celkovo 400 km a 98km/h, a už som musel pristávať, aby som sa spolu s ostatnými v Thajskej reštaurácii rozlúčil s Číňanom z Hong Kongu, ktorý tu týždeň lietal výcvik (a moc mu to chudákovi nešlo). Veľká škoda, že nemám celý záznam a že som nemohol aktivovať deklaráciu… bol by som 3tí v OLC Austrálie / sveta v ten deň
on line contest Tomáš Munk 10.2.2011
Ale poučil som sa pri vypúšťaní vody na konci letu… myslel som, že to bude chvíľka, ale chce to očividne viac času a v príručke mali pravdu, že cca necelý liter za sekundu… lebo keď som pristál, tak sa mi vo výbehu voda preliala z jedného krídla do druhého (lebo ventily boli otvorené) a nemohol som udrzať v horizonte krídla, dal som tam záporné klapky, čo pomohlo, ale ako som ďalej spomaloval, tak už to klapky neudržali a padlo krídlo, tak som spravil také štvrť hodiny. Všetko OK, len som poučený. Nevýhoda spojených nádrží no… Po pristáti som mal v krídlach ešte dobrú polovicu vody…
Tomáš Munk
