Tucet žien v Nitre
Pri prezeraní starých fotografii sa mi vybavili spomienky z pred tridsiatich rokov (1981), keď presne dvanásť žien z celého Slovenska priletelo na VI. Majstrovstvá Slovenska v bezmotorovom lietaní do Nitry, aby sa v regulárnych pretekoch uchádzali o titul najlepšej plachtárky pre roky 1981-1982
Zároveň chcem týmito riadkami pripomenúť obrovskú zásluhu inšpektorov bezmotorového lietania na Slovensku na vytvorení podmienok a za vynikajúcu úroveň, ktorú v tom čase ženské plachtenie dosahovalo. Najväčšiu zásluhu mali slovenskí inšpektori Ivan LEDNÁR a jeho populárny predchodca Jožo SMOLKA, s krajskými inšpektormi a trénermi Jindrou PALUŠKOVOU (Západoslovenský krajský aeroklub), Ďurom HULIAKOM (Stredoslovenský krajský aeroklub) a Vladom BUJŇÁKOM (Východoslovenský krajský aeroklub), ktorí dosť odvážne brali na seba riziko pri každej akcii v príprave mladých dievčat na preteky. Na sústredenie do Nitry niekedy prichádzali aj pilotky, ktoré až tu, pod dohľadom inšpektorov urobili prvý strieborný prelet
Navigačné hororové príbehy by stáli za samostatný článok, pamätníci si spomenú na volanie o pomoc z rádio komunikácie blúdiacej pilotky, keď v blízkosti letiska zúfalo volala: „…..neviem kde som, ale vidím kopec ako Zobor“
V Nitre boli organizované aj praktické sústredenia v rámci prípravy na preteky
Na tejto fotografii, Ivan Lednár († 2005, dva dni pred svojou sedemdesiatkou) na ploche letiska, robí predletovú prípravu na sústredení slovenských plachtárok na letisku Nitra v roku 1980. Na nasledujúcej fotografii v rovnakej funkcii je Ďuro Huliak († 1996)
Pokúsim sa opísať jednu čisto ženskú súťaž, ktorá prebiehala na prelome prázdninových mesiacov na letisku Nitra-Veľké Janíkovce v roku 1981
Prvá nádejne vyhlásená súťažná disciplína (28.07.1981) bola na hranici možnosti pretekárok, keď 150 kilometrovú trojuholníkovú trať preleteli len dve pilotky (Kvočeková a Rakúsová), čo bolo minimálne množstvo, aby mohla byť vôbec disciplína bodovaná
Po tomto relatívne úspešnom začatí pretekov, nastalo obdobie tropického leta, keď pretekárky a ich pomocníci každodenne pripravovali vetrone na štart, aby ich potom znova naukladali do hangáru. Počasie bolo mimoriadne vhodné pre dovolenkárov na kúpanie, ale úplne nevhodné pre plachtárov. Každé zrušenie disciplíny dievčatá s veľkou radosťou využívali na čokoládové sfarbenie kriviek svojich tiel pod horúcim slnkom
Plným priehrštím si pri vode užívali teploty v rozsahu 30 – 35 stupňov, takže po návrate z Nitry vzbudzovali dojem, že sa práve vrátili z nádhernej dovolenky pri mori
Zvlášť na takýchto ženských akciách vyniká symbióza elegancie vetroňa, ako dokonalého výtvoru ľudského umu a rúk, so šarmom a krásou pilotiek, ktoré ho ovládli a sú stále schopné udržiavať si pôvab a príťažlivosť ženy a byť popritom aj dobrými pilotkami
Nakoniec niekoľko fotografií plachtárok, ktoré sú na ďalších stránkach tejto oneskorenej reportáže, Vás možno o tom presvedčí
Nasledujúca fotografia je z Československých plachtárskych Majstrovstiev žien, v roku 1982 (to už je však iná kapitola), ale takto sa baby „vyfešákovali“ na slávnostnom nástupe pred hangárom v Nitre
Celkom vľavo sú dve najúspešnejšie slovenské pretekárky Jindra Palušková a Blažena Lednárová, ktoré vtedy už boli zaradené v Československom ženskom reprezentačnom družstve. Slovensko ďalej reprezentovali Barbora Chalachánová, Alžbeta Rakúsová, Mária Kvočeková, Drahomíra Divoková a Gabriela Nagyová
Pripomeňme si teda, ako prebiehali Majstrovstvá Slovenska týchto dievčat, z ktorých mnohé by sa svojim pôvabom, vystupovaním a inteligenciou mohli úspešne uchádzať o titul Miss Slovensko, keby neboli venovali všetok svoj voľný čas a energiu lietaniu
Ženský fenomén v lietaní a ich vplyv na všeobecnom poľudšťovaní chlapov – pilotov na letiskách, s veľkou znalosťou tohto problému publikoval Dr.Bo na doméne GONZO Aviation pod názvom: Ničivý vírus zvaný “ Famale pijavicus brzdus “ – odporúčam prečítať
Za pozornosť stojí aj jeden poznatok z týchto babských akcií – nikdy nebol problém zohnať dostatočné množstvo pomocníkov, športových komisárov, vlekárov, šoférov a iného personálu na zabezpečenie akejkoľvek akcie, kde sa tieto pekné baby vyskytovali
Pretekárky lietali na Orlíkoch (VT-16 a VT-116) a na VSO-10 (s koeficientom 0,95), týchto „superbrusov“ bolo na Slovensku celkom tri kusy, takže pripadli len na jednu pretekárku z každého krajského aeroklubu
Vetroň VSO-10 – na hornom obrázku je variant s pevným podvozkom (tzv. slonia noha), výrazne prispel k zvýšeniu úrovne výkonostného lietania v jednotlivých aerokluboch. Na dolnom obrázku sú vetrone VT-16 a VT -116
Napriek nesporne vyšším výkonovým charakteristikám vetroňa VSO-10 oproti Orliku, bola rovnocennou súperkou Barbora Chalachánová na VT-116, ktorá obsadila celkové tretie miesto za pretekárkami na VSO-10, pričom po druhej, tretej a štvrtej disciplíne bola na čele pretekov a rovnako, ako víťazka pretekov (Kvočeková) vyhrala dve disciplíny
Vráťme sa však k vlastným pretekom do roku 1981. Pripomínam, že vôbec prvé ženské majstrovstvá Slovenská v bezmotorovom lietaní boli v období 1. – 12.8.1967 v Trenčíne
Ivan Lednár na začiatku druhého týždňa trvania pretekov začal byť zjavne nervózny a nevrelý, jeho komunikácia bola veľmi odmeraná a strohá, keď po deviatich dňoch mal „hotovú“ len jedinú bodovateľnú disciplínu
Na všeobecné potešenie, keď sa 4.augusta ochladilo a nastal v počasí obrat k lepšiemu, prišli po sebe štyri letové dni, kedy vyhlásené disciplíny mohli byť bodované a Majstrovstvá Slovenska (na rozdiel od práve v tom čase prebiehajúcich a nakoniec zrušených Majstrovstiev Europy vo Francii), regulárne ukončené s vyhlásením Majsterky Slovenska
Kompletná dvanástka najlepších slovenských plachtáriek vyzerala vtedy takto:
Popri skúsených plachtárkach (Paušová, Králiková, Rakúsová, Divoková, Chalachánová), sa tu objavili nové dravé pilotky (Kvočeková, Nagyová, Kumorovitzová), ale pre tri dievčatá sediace v spodnom rade vpravo (Barančeková, Jaceková, Kufčáková) a celkom vpravo stojacej (Hanáková), to boli vôbec prvé preteky na ktorých sa zúčastnili
Na tomto obrázku však chýbajú dve v tom období najúspešnejšie slovenské plachtárky Jindra Palušková z AK Nitra ( † 2004 vo veku 57 rokov) a Blažena Lednárová z AK Bratislava, ktoré sa na VI. Majstrovstvách Slovenska nezúčastnili, lebo v tom čase boli na iných pretekoch ako členky československého reprezentačného družstva v zahraničí
Bolo by nespravodlivé, ak by som ich na tomto mieste nespomenul
Celkom logicky by však nemalo žiadny význam, aby súťažili s už pridelenými reprezentačnými laminátovými vetroňmi s touto dvanástkou dievčat, lebo skúsenosti a výkony, ktoré v tom období dosahovali boli neporovnateľne vyššie, ako tie čo na týchto pretekoch boli dosiahnuté. Obidve dlhšiu dobu úspešne reprezentovali Československo na mnohých zahraničných súťažiach
Teraz uvediem pár informácií o všetkých plachtárkach a to v takom poradí, ako sa umiestnili na týchto pretekoch :
Mária KVOČEKOVÁ z AK Trnava zvíťazila na týchto majstrovstvách Slovenska v bezmotorovom lietaní, keď vyhrala dve z celkom piatich vyhlásených disciplín
Letecké akcie (pokiaľ sa nejednalo o havárie) nikdy neboli a ani doteraz nie sú stredom pozornosti športových novinárov, napriek tomu sa krátka správa o týchto pretekoch objavila vo viacerých novinách
Alžbeta RAKÚSOVÁ z AK Zvolen-Očová bola pretekárka, podávajúca vyrovnané výkony v každej disciplíne. Vo vzornej spolupráci s víťazkou pretekov bola v dvoch disciplínach na druhom mieste a v jednej disciplíne bola tretia. V celkovom poradí obsadila 2.miesto
Barbora CHALACHÁNOVÁ z AK Ružomberok (na obr. v strede spolu s Jurajom Huliakom a Alžbetou Rakúsovou), viedla pole pretekárok ešte pred poslednou disciplínou a hoci lietala na menej výkonom vetroni VT-116 ORLÍK, v celkovom poradí obsadila 3.miesto
Vždy elegantná Drahomíra DIVOKOVÁ z AK Spišská Nová Ves, mimo lietadla obyčajne v štýlovom bielom klobúku, takto odpočívala v horúcich dňoch keď sa neletela disciplína
Na tejto súťaži patrila k najskúsenejším pretekárkam, s vysokým počtom preletov a nalietaných kilometrov a s výborne premyslenou taktikou a stratégiou pri voľbe okamžiku odletu na trať po otvorení odletovej pásky
Lenže hneď v prvej disciplíne jej manéver čo najneskoršieho odletu na trať nevyšiel, tak že po jej treťom ohlásení odletu, došlo v priestore letiska k takému zhoršeniu počasia, že musela pristáť a v prvej disciplíne nezískala ani jeden jediný bod
Napriek výborným a vyrovnaným výkonom v ostatných štyroch disciplínach sa jej túto bodovú stratu až do konca pretekov nepodarilo eliminovať, takže bola dosť sklamaná, keď sa jej v celkovom hodnotení podarilo obsadiť „len“ 5.miesto
Táto pretekárka má doma kompletnú leteckú rodinu. Doteraz spolu s manželom a synom lietajú a všetci boli a aj sú stále populárnymi osobnosťami na všetkých slovenských letiskách
Marta KUMOROVITZOVÁ z AK Trnava sa stala víťazkou piatej disciplíny a celkove obsadila 4.miesto. V AK Trnava bolo vtedy viacero výborných plachtárok
Anna KRÁLIKOVÁ z AK Bratislava sa po dlhšej prestávke (materské povinnosti) opäť vrátila k súťažnému lietaniu a na týchto majstrovstvách obsadila celkové 6.miesto
Na ďalších fotografiách je plachtárka z AK Prievidza Gabriela NAGYOVÁ, ktorá neustrážila svoju dravosť na tejto súťaži tak, že za porušenie predpisu o lietaní, ako aj súťažných propozícií pri prílete na pásku keď, ohrozila inú pilotku. Namiesto víťazstva v tejto disciplíne dostala trest vo forme zníženia dosiahnutého výsledku o 250 trestných bodov, ktoré jej pri konečnom účtovaní veľmi chýbali a boli príčinou, že jej obvykle úsmevom rozžiarená tvár sa na viac dní zahalila do smútku a jej oči zvlhli slzami
Ani také erilexové úsmevy ako má Gabina na ďalších obrázkoch neobmäkčili prísnu športovú komisiu, ktorá pod vedením Štefana MOJTU nezmenila svoje rozhodnutie a tak sa so stratou 250 trestných bodov v celkovom hodnotení dostala až na 7.miesto, ale jej výkony už signalizovali reprezentačné ambície
Vynahradila si to už o pár rokov neskoršie, keď sa na spoločných plachtárskych majstrovstvách mužov a žien Slovenska, stala celkovou víťazkou pretekov, pričom mužov porazila takým výrazným rozdielom, že v žiadnom prípade nebolo možne tvrdiť že to bolo „len o prsia“
Gabriela NAGYOVÁ sa v nasledujúcich rokoch stala úspešnou československou reprezentantkou v bezmotorovom lietaní
Pre svoj zjav bola vyhľadávaným objektom chlapských očí a objektívov fotoaparátov
Gabina takto pózovala fotografovi bez problémov – ale žiaľ vtedajšia, trošku puritánska výchova dievčat na letisku, znemožnila autorovi získať takú fotografiu, ktoré dnes bežne nájdeme v ktorýchkoľvek denníkoch a časopisoch a nielen v časopise Playboy. Akékoľvek presviedčanie, že nemám žiadne postranné úmysly (s mojou frajerkou boli vtedy veľmi blízke kamarátky) a že fotografiu bez tých dvoch trojuholníkov horného dielu bikiniek spolu aj s negatívom jej odovzdám, nebolo úspešné, takže sa svojej dnes rovnako pôvabnej dcére nemôže pochváliť ešte krajšou fotografiou ako je táto
Dúfam, že jej fotografie si radi pozrú aj tí chlapi, ktorých vtedy porazila
Už vyššie som spomenul, že na babských akciách nikdy nebola núdza o pomocný obsluhujúci personál, ktorý sa veľmi rád zdržiaval v priestoroch štartu. Najmä pri nastupovaní pretekárok do vetroňov nebola núdza o pomocné ruky, ktoré veľmi ochotne podávali a upravovali upínacie pásy dievčatám
Ale predtým bol ešte jeden zaujímavý rituál, ktorý sa na chlapských súťažiach nikdy nevyskytoval a to, keď pred nástupom do kabíny ktorej dĺžka je asi jeden a pol metra, šírka asi šesťdesiat centimetrov a výška menej ako meter, sa baby zbavovali prebytočných časti garderóby, ktorá by im v horúčave a v tesnom priestore prekážala, najmä obmedzujúcich podprseniek, tak si to zvedavé oči chalanov nechceli nechať ujsť
A že to bolo veľmi príjemné predstavenie, ktorému napomáhalo aj mimoriadne horúce letné počasie tak to mi môžete veriť. Ale žiaľ, nemôžem Vám poskytnúť fotografický dokument z tohto aktu, lebo dievčatá boli pri týchto úkonoch prehnane opatrné
V každom prípade som rád že som bol pri tom, keď bolo možné na Slovensku usporadúvať aj samostatné plachtárske súťaže žien, a že baby, napriek sparťanskému sociálnemu prostrediu na letisku v Nitre, keď na jednej spoločnej izbe spávalo až šesť dievčat, nestrácali nič so svojej elegancie, príťažlivosti a krásy
Jindra PAUŠOVÁ z AK Nitra, matka našej najúspešnejšej plachtárky, rekordmanky a reprezentantky, majsterky športu Jindry Paluškovej, na týchto majstrovstvách bola najstaršou účastničkou, pričom niektorým pretekárkam by v tom čase mohla byť aj babkou, úspešne letela poslednú disciplínu, keď v nej obsadila druhé miesto a celkovo sa umiestnila na 8.mieste. Naďalej aj v tomto čase je častou návštevníčkou na spomienkových stretnutiach pilotov na letiskách
Tatiana JACEKOVÁ z AK Banská Bystrica, nová tvár v súťažnom lietaní na vetroňoch na svojej pretekárskej premiére bola najúspešnejšia zo štyroch noviciek, keď obsadila celkove 9.miesto
Táto nádejná pretekárka bola všestrannou pilotkou, mala všetky predpoklady na to, aby sa stala výbornou pretekárkou. Jej osud sa však naplnil už o 3 roky neskoršie pri prelete na motorovom lietadle Z – 42, keď po štarte z letiska Martin, na plánovanej trati na letisko Žilina, pár minút po vzlete, po vysadení motora tragicky havarovala v priestore Vrútky, kde na mieste zahynula
Husto zastavaný a členitý terén v tomto priestore, množstvo drôtov elektrického vedenia, rieka Váh, cesty a železnica nedali žiadnu možnosť na núdzové pristátie
Pri spomínaní na jej mladosť, pôvab a nadšenie pre lietanie, som sa od jej priateľky, s ktorou lietala na súťaži v Nitre v roku 1984, dozvedel, že bezprostredne pred jej osudným letom mala niekoľko nocí po sebe príšerné sny, ktoré ako keby boli predtuchou jej tragického osudu
Týmito riadkami spomínam na jej milý zjav a chcem pripomenúť všetkým tým, ktorí ju poznali, aby si na ňu občas spomenuli
Toto sú štyri najmladšie pretekárky, na týchto majstrovstvách
Drahomíra HANÁKOVÁ z AK Trenčín, po drobných problémoch s navigáciou na tejto prvej významnej plachtárskej súťaži už dokázala držať krok s peletónom a v konečnom hodnotení obsadila celkove 10. miesto
Problémy s navigáciou mali aj posledné dve mladé pretekárky na spodnom obrázku, ktoré na južné Slovensko prišli z hornatého Stredného a z Východného Slovenska. Žiadne navigačné prístroje GPS sa ešte u nás nepoužívali a rovina na juh od Nitry im trošku komplikovala život
Anna KUFČÁKOVÁ z AK Spišská Nová Ves (na obr. dolu v pravo) v jednej disciplíne vôbec nebodovala a nakoniec obsadila celkovo 11.miesto. Dobroslava BARANČEKOVÁ z AK Martin, (na obr. dolu v ľavo) nebodovala v dvoch disciplínach a pri prvom štarte na veľkých pretekoch obsadila celkovo 12.miesto
Na tomto obrázku sú pôvabné mladučké pretekárky v ľavo Dobroslava BARANČEKOVÁ, v strede Tatiana JACEKOVÁ a v pravo Anna KUFČÁKOVÁ
| VI. PLACHTÁRSKE MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKAŽENY NITRA 26.07 – 07.08.1981VÝSLEDKOVÁ LISTINA | ||||
| PORADIE | PRIEZVISKO a MENO | AEROKLUB | BODY – CELKOM | |
| 1. | KVOČEKOVÁ | Mária | TRNAVA | 4 298 |
| 2. | RAKÚSOVÁ | Alžbeta | ZVOLEN – OČOVA | 4 124 |
| 3. | CHALACHÁNOVÁ | Barbora | RUŽOMBEROK | 4 118 |
| 4. | KUMOROVITZOVÁ | Marta | TRNAVA | 3 878 |
| 5. | DIVOKOVÁ | Drahomíra | SPIŠSKÁ NOVÁ VES | 3 429 |
| 6. | KRÁLIKOVÁ | Anna | BRATISLAVA | 3 228 |
| 7. | NAGYOVÁ | Gabriela | PRIEVIDZA | 3 187 |
| 8. | PAUŠOVÁ | Jindra | NITRA | 2 656 |
| 9. | JACEKOVÁ | Tatiana | BANSKA BYSTRICA | 2 267 |
| 10. | HANÁKOVÁ | Drahomíra | TRENČÍN | 1 662 |
| 11. | KUFĆÁKOVÁ | Anna | SPIŠSKÁ NOVÁ VES | 1 355 |
| 12. | BARANČEKOVÁ | Dobroslava | MARTIN | 570 |
Na záver citujem Doktora.Bo,autora článku : Ničivý vírus zvaný “ Famale pijavicus brzdus „
„Chcel som týmto vlastne VZDAŤ HOLD A TÚ NAJVAČŠIU POKLONU VŠETKÝM ŽENÁM, ktoré nám tolerujú tento hnusný a časovo náročný “šport” zvaný letectvo a parašutizmus a dovolia nám tráviť svoj voľný čas a relaxovať na tom odpornom mieste, ktoré sa volá AEROKLUB!!!!
DÍKY BABY
Doktor.Bo“
A rovnako končím aj ja túto krátku spomienku na baby, ktoré som stretol na letisku pred tridsiatimi rokmi – vďaka za to, že ste boli a ešte stále ste a pridávam ešte obrázky, ktoré už nikdy nemôžu vzniknúť
