Z galérie letcov, ktorí získali krídla na letisku v Nových Zámkoch
Narodil som sa 25.7.1939 v Palárikove (v tom čase Slovenský Meder). Neradostné obdobie 2. sv. vojny nám bolo umožnené prežiť v Urmíne (teraz Mojmírovce pri Komjaticiach) a v Nových Zámkoch. V r. 1953 boli na letisko N.Zámky detašované 2 letky školného pluku k pokračovaciemu výcviku žiakov na lietadlách C-2B (Arado Ar-96B). Ako chlapci sme ich obdivovali a väčšina z nás sa chcela stať letcom. Prvú príležitosť k vstupu do Zväzarmu som využil ponuku Petra Poláka a vstúpil do základnej organizácie rádioamatérov v Elektrosvite – do výborného kolektívu rádiostanice OK 3 KES. Po skončení základnej školy nastupujem do priemyslovky v Bratislave a zároveň začínam plachtársky výcvik vo Vajnoroch. Tu ale nastáva patová situácia. Bývam na internáte, v sobotu poobede (ešte voľné soboty neboli) a v nedeľu na letisku – bez krytia domova som existovať nemohol… Nalietal som asi 28 letov – vzácna to skúsenosť, ktorá mi výdatne pomohla neskôr.
vstup do albumu na Google Photos
V r. 1956, už ako branec som dostal ponuku pre zaradenie do výcviku A (armáda), pilota pre LU. Po úradných formalitách a lekárskej prehliadke v ÚLZ Praha, dostal som zaradenie na letisko v Nových Zámkoch.
V r. 1957 som sa prihlásil u vtedajšieho náčelníka Rufa Haváča. Po teoretickej príprave na jar priletel z Krajského Aeroklubu Nitra inštruktor p. Ladislav Bartosiewicz s C-5 / OK-EXO (Zlin-5, ešte mal krídla drevenej konštrukcie). Lacko Bartosiewicz – ako sme ho familiárne volali, bol jedným z najlepších učiteľov lietania v KA Nitra. Prísne dodržiaval osnovu, počty letov k jednotlivým úlohám. Prevádzal precízne predletové prípravy a poletové rozbory. S úctou na neho spomínam nielen ja, ale celá „Áčkarská skupina r. 1957” : Michal Varju, Mikuláš Makai, Anton Kollár, Jozef Hopan, František Košan a ja Jozef Tóth !
inštruktor L. Bartosiewicz a pilotný žiak J. Tóth pred letom na C-5
Priebeh nášho výcviku bol hladký, bezproblémový a zrejme i dobrý, lebo v auguste bol nálet úloh úplne splnený. Záverečné preskúšanie previedol mjr. Róbert Vesperín, s prácou nášho pána učiteľa bol nadmieru spokojný… Pre nás to znamenalo menej intenzívneho lietania, no zábavnejšieho: zdokonaľovanie sa v akrobacii (vtedy sa to volali „bojové obraty”), nočné a navigačné lety.
náčelník letiska Nové Zámky Rufo Haváč nastupuje do C-5 na preskúšanie pred mojím prvým samostatným letom (za povšimnutie stojí, že vždy precízny a perfektný Rufo, bez kravaty ani do lietadla nesadne !)
Som po prvom SAMOSTATNOM lete, „stromček bol zasadený – pustil korene”. Už len na ňom záleží, akú bude mať výšku a korunu.
11.11.1957 nastupujem do LU v Stichoviciach a stáva sa zo mňa vojak-žiak. Začína sa poradovou prípravou, preskúšavajúcimi letmi na C-105, kto uspeje, bude preškolený na Jaky-11, teoretické prípravy no a parádna telesná výchova. V LU čas rýchlo ubieha, veľa učenia, pestrý výcvik a málo času na hlúposti, podľa osvedčeného hesla : „Vojak beží, alebo leží” – keď má veľa času, skoro vždy vzniknú problémy !
Starostlivosť o kultúru je vysoká. V sobotu doobeda nás často vozia do Prostějova na predpremiéry divadelných hier atď… Veľa pozornosti sa venuje slušnému správaniu – „Čo sa patrí a čo sa nepatrí” (čo by sa napríklad dnes veľmi zišlo mnohým i vysokoškolsky vzdelaným ľuďom…)
v Prahe pri Hlavnej železničnej stanici
Prvá dovolenka patrila najprv rodičom a potom priateľom z Aeroklubu. Život v LU plynul pomerne rýchlo. Po splnení výcvikových úloh na Jaku-11 v Prostějove nás v druhom ročníku v Hradci Královom čakalo najúspešnejšie prúdové lietadlo Mig-15 a to bolo radosti… Výcvik som absolvoval v letke kpt. Svárovského. Počas celého môjho výcviku som mal šťastie na vynikajúcich učiteľov lietania, počnúc L. Bartosiewiczom v N.Z., v Prostějove kpt. Ondřej, kpt. Hammer, v Hr. Královom npor. Preclík, kpt. Blahut a mnoho ďalších. Naše vyradenie prebehlo v Hradci Královom 14.11.1959, nasledovala mesačná dovolenka, potom nástup k 17. slp. (…stíhací let. pluk…) v Hradčanoch pri Mimoni. Život v letke a v pluku bol veľmi dobrý. K spokojnosti prispela i okolnosť, že som sa šťastne oženil.
vzorný roj 17. slp. – Hradčany (J. Tóth, Příbrzsky, Uher a Tichava)
Život vojenského pilota u pluku pozostáva z nikdy nekončiaceho výcviku a presného plnenia úloh. K tomu, aby vzlietlo lietadlo, musí mnoho ľudí bezchybne pracovať a keby pilot úlohu nesplnil, ich práca by vyšla nazmar. Preto je všetko zamerané na dosiahnutie cieľa a polietanie si len tak, pre potešenie neexistuje !
I keď profesionálneho lietania bolo dosť, začala mi chýbať sloboda voľnej pilotáže a tak sa v r.1 961 zrodila v hlave mladučkého poručíka myšlienka založiť Aeroklub pre letuchtivých vojakov. Zhromaždil som okolo seba slušnú skupinu pilotov, technikov, mechanikov – proste vojakov útvaru a nerovný boj s úradmi mohol začať ! Na prvý pohľad ke tento nápad pre mnohých ľudí bizarný, až scestný. Málokto bol nápadu priaznivo naklonený, ale profesionálny piloti vedia, že každé lietanie je iné a lietať pre vlastné potešenie je možné len na športových lietadlách.
Zase mám veľké šťastie na správnych ľudí. Náčelník KA Liberec mjr. Karel Kotek a veliteľ pluku mjr .Otáhal ma vedeli usmerniť nielen správnym smero, ale i v poradí „návštevy” úradov. Zašiel som na OLPPS Zväzarmu, kde sa môjho nápadu ujali Arnošt Marek, Karel Tikovský a nakoniec „šéf” František KDÉR. Podstatné bolo, že som dostal písomné potvrdenie, že „ÚV Zväzarmu nemá výhrady, ba naopak, doporučuje môj návrh realizovať”.
Rozhodnutie som odovzdal svojmu veliteľovi pluku a o týždeň veliteľovi divízie v Žatci plk. Bílkovi. Po porade v komisii vydal rozhodnutie : „súdruh poručík dostane možnosť pokúsiť sa realizovať svoj návrh tak, ako je predložený. Veliteľ pluku mu vytvorí základné podmienky bez narušenia výcviku stíhacieho pilota ! “ (pplk. Otáhal mi bol skutočne veľkou oporou).
Ihneď nastupujem do inštruktorského kurzu – ÚLŠ Chrudim na jeden mesiac (i keď vlastním pečiatku inštruktora na Mig-15, ale toto je úplne o niečom inom…) – Praskla mi na to celoročná dovolenka. Pre uskutočnenie sna o Aek. to bola nutnosť a neľutujem ! Činnosť Aek na voj. letisku Hradčany pri Mimoni sa rozbehla. Bola to KRÁSNA DOBA. Členská základňa zmohutnela, veľa lietania, veľa vyškolených pilotov, vojaci základnej služby mali možnosť u nás si nielen udržať svoju kvalifikáciu, ale i zvyšovať. STÁLO TO ZA NÁMAHU !!!
Výcvik profesionálneho pilota nijako netrpel, ba naopak. Po takej nedeli strávenej v Luňáku (VT-7) sme nastupovali k plneniu úloh akoby sviežejší, či vnímavejší. Previesť s Luňákom napríklad výkrut, ktorý musel byť pilotovaný v každej polohe, vyvolávalo v človeku veľké uspokojenie… Lietanie v Aeroklube vojenských letísk malo tú veľkú výhodu, že jedinec si mohol vybrať svoj objekt uspokojenia. Kto mal rád šum prúdiaceho vzduchu okolo krídiel, ten si vybral vetroň, kto rád lietal „hore nohami” sa sústredil na Z-126, Z-226, či Z-326 a kto mal rád turistiku, dal sa na navigačné lety. V tomto smere som bol asi „všežravec”. Vážil som si všetko, čo malo krídla. Nerozhodovala veľkosť lietajúceho aparátu. Cítil som potrebu spoznať jeho vlastnosti.
prelet nad mohylou M.R.Štefánika na Bradle
S povolením OLLP ÚV Zväzarmu som viac krát bol v Maďarsku v rámci recipročnej družobnej výmeny, ale i ako tlmočník šéfredaktora G. Sárosi-ho časopisu „Repülés és Űr repülés” a zástupcu šéfredaktora L+K J. F. Šáru, čo som využil k preškoleniu sa na všetky dostupné typy športových lietadiel. Lietal som s Po-2 / HA-POH (previedol aj niekoľko aerovlekov), na vetroňoch Góbe / HA-5344, Június 18 / HA-4135, Super Futár / HA-4214, Mucha St. / HA-4233 a ďalšie …
Konštrukcie niektorých lietadiel siahali až do tridsiatich rokov minulého storočia. Ich výkony na tú dobu boli úžasné. Keď mi bolo umožnené sadnúť si do ich cockpitu, už som poznal výkonnejšie „éra”, ale z týchto sálala história a poskytovali pôžitok z letu i poznania.
piloti Aeroklubu vojenských letísk / 1969
V Aeroklube vojenských letísk sme zažívali nádherné chvíle, no nikdy nie na úkor profesionálneho výcviku ! Ten prebiehal vo dne, v noci, v lete, i v zime, na spevnených i nespevnených dráhach. Bol som spokojný s lietaním na MiGu a spestroval som si ho lietaním v Aeroklube Hradčany.
za materiál ďakujem Poky sen.
profesný životopis p. Tótha je tak rozsiahly, že som nakoiec zvolil jeho publikovanie vo forme pdf v scribde
Plk.phdr. Jozef Tóth by Ivan SABO on Scribd
