Medzi klzákom P-2 a P-4 postavil Pánek ešte typ P-3 “ Přemysl „. P-4 sa od nich líšil hlavne tým, že rámový trup bol nahradený skriňovým, potiahnutým preglejkou a priečne ovládanie bolo zmenené z plávajúcich klapiek na konci krídiel na balančné krídielka trojuholníkového tvaru. Výškovka bola plávajúca. Odtokovú hranu už tvorila drevená profilová lišta, pokrok voči drátu
Na fotografiách je vidieť provizórny podvozok. Delené krídlo bolo podoprené z obidvoch strán vzperami o trup, taktiež priebežná osa podvozku. Obe fotografie pochádzajú z archívu žabokreckých Švorčíkov
Technické údaje klzáku P-4 :
- rozpätie – 12,4 m
- dĺžka – 5,4 m
- hĺbka krídla – 1,3 m
- nosná plocha – 15 m2
- prázdna hmotnosť – 84 kg
- letová hmotnosť max. – 150 kg
informácie a fotografie klzáka Pánek P-4 pochádzajú z knihy Radomíra Mareka – O létaní u nás I. / Kronika pro členy Aeroklubu Hronov a jeho příznivce, publikované so súhlasom autora

Fotografia zachytila Pánka u rozostavaného pokročilejšieho “ trupového “ klzáku P-4, s ktorým sa chystal na jesenné závody na Zvičíne u Dvora Králové. Nie je jasné či klzák P-4 doviezol do Hronova už rozostavaný, alebo či ho tu stavali so Seidlem od základu. Terén Zvičína bol pre plachtenie vybraný podľa vtedajších kritérii svahového lietania. III. Národná súťaž plachtových aeroplánov sa konala na Zvičíne (28.10. – 12.11.1925) za účasti 12 klzákov, z nich 3 (P-2, Přemysl, P-4) boli Pánkovej konštrukcie. Či s nimi lietal len len Pánek, alebo Seidl, či niekto ďalši nie je jasné. Vie sa však, že súťaž skončila predčasne, keď víchrica o sile 25 m / sec. zničila hangárovacie stany i množstvo klzákov, medzi nimi Přemysla úplne
Pánek so Seidlom odviezli zvyšky toho, čo im zostalo do Hronova. Čo išlo opravili a lietali znovu na Příčnici, objavili aj nový terén na Žďárkách, 3 km východne od Příčnice. Svah kopca, ktorý sa volal Bartoňova hora tam mal podstatne väčšie prevýšenie než tvz. hrča na Příčnici a taktiež vhodnú orientáciu k prevládajúcim juhozápadným vetrom a sľuboval lepšie podmienky pre plachtenie. Traduje sa historka, že tam klzák pri jednom štarte havaroval (nie je jasné kto ho riadil, ani či išlo o P-2, alebo P-4) a do Hronova sa smutní Ikarovia vracali na troskách klzáka naloženého na rebriňáku ťahanom párov volov