frontálny pohľad na nádražnú budovu štátneho civilného letiska v Bratislave
Slovenské krídla December 1941
K vyhľadaniu tejto fotografie ma prinútil zážitok asi spred 3 týždňov dozadu, keď som večer išiel okolo modernej sklenenej haly na dopravnom letisku Bratislava – Ivánka. Hala bola prakticky prázdna, len pár ľudí v nej zívalo neskoro večer. Možno som tade išiel v čase, keď bolo po odletoch a príletoch, ale keď som to uvidel, napadlo ma prirovnanie, že by sa všetci z nej zmestili do tej pôvodnej – vajnorskej. To ma prinútilo pohľadať fotografiu / článok v jednom zo Slovenských krídiel, ktorú som si výrazne pamätal. A keď už, tak aj pár informácii z tej doby – napr. aj to, že Slovenská letecká spoločnosť,a.s. mala v tej dobe kanceláriu v hoteli Carlton na Hviezdoslavovom námestí
photo – archív František Hrabák / spominajme.com
Zriadenie Slovenskej leteckej spoločnosti (skratka SLS) so sídlom v Bratislave bolo povolené vládnym nariadením č. 139 / 1939 Slov. zák. zo dňa 19. júna 1939. Slovenská letecká spoločnosť je účastinárska spoločnosť so základným kapitálom 1.000.000 Ks. Držiteľom majority je Slovenský štát s 51 účastinami. Ďalší zakladatelia spoločnosti sú peňažné ústavy, mestá a obce spolu s 49 účastinami
Dr. Belo Kováč
photo – wikipedia.org
Správna rada pozostáva z predsedu pána Dr. Belu Kováča, hlavn. mešťanostu (primátora) mesta Bratislavy, a zo siedmych členov : pán Gabriel Vlasák, riaditeľ, úradujúci popredseda / Ing. Štefan Janšák, sekčný šéf Ministerstva dopravy a verejných prác / pán Ing. Ján Gonda, hlavný technický komisár, prednosta odd. civilného letectva na MNO / riaditeľ SLS, pán univ. docent Dr. Tibor Floreán, tajomník Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave / pán Imrich Kubiš, riaditeľ Mestskej sporiteľne, sborový veliteľ Slovenského leteckého sboru / pán Ján Franek, riaditeľ Slovenskej hotelovej spoločnosti / pán Ing. Viliam Ríša, riaditeľ závodov “ Svit “ v Batizovciach
stotn. let. Anton Ďurčanský
photo – Slovenské krýdla / Máj 1940
Dozorná rada pozostáva zo 4 členov : pán František Možár, hlavný inšpektor I. tr. Slovenských železníc ako predseda, pán Ing. Karol Ország, za Ministerstvo hospodárstva, pán Jozef Šimo, direktor Tatra banky, za súkromný kapitál a pán stotn. Anton Ďurčanský
Ústredie a cestovná kancelária nachádza sa v Bratislave v hoteli Carlton, vedením ktorej je poverený tajomník pán Jozef Brix a technická správa nachádza sa na letišti vo Vajnoroch, vedením ktorej je poverený technický správca pán František Nemec. Celý aparát SLS sa usiluje zo svojich síl dobudovať vlastné civilné letectvo zo svojich skromných prostriedkov a postaviť sa na vlastné nohy tak, aby slovenské dopravné lietadlá mohli lietať aj do zahraničia. Slovenská letecká spoločnosť zápasila a zápasí ešte stále takrečeno s neprekonateľnými prekážkami. Letecký park po býv. Československých štátnych aerolíniach bol odvezený do Protektorátu. Slovenskému štátu nezostalo ani jedno civilné dopravné lietadlo, ba ešte aj autobusy, ktoré obstarávali dopravu osôb na letište tak v Bratislave, ako aj v Košiciach, Užhorode a v Piešťanoch boli tiež odvezené
Dopravný Stinson SR.10C Reliant
Hotel Carlton Bratislava
vyúčtovanie leteckých lístkov a prevyšujúcej batožiny za August 1944
archív Karola Jančára
Civilná letecká doprava na Slovensku buduje sa teda od základu. Dobudováva sa štátne civilné letište v Troch Duboch pri Zvolene, v Tatrách a v Prešove. V roku 1940 zakúpilo Ministerstvo národnej obrany dve civilné dopravné lietadlá, vybavené najväčším pohodlím a bezpečnostnými zariadeniami novodobej leteckej techniky. Tieto lietadlá maly byť zaradené do prevádzky na trať Bratislava – Piešťany – Zvolen – Spišská Nová Ves. Prevádzka mala byť otvorená v letných mesiacoch t.r., avšak vojnové udalosti s Ruskom prekazily tento mnohosľubný plán. Letecká preprava bola preto otvorená až dňa 25. júla 1941 len na trati č.43 Bratislava – Wien – Bratislava a z technických príčin dňa 4. októbra 1941 zastavená. Premávalo sa raz denne okrem nedieľ, a to 2 – motorovým 10 -sedadlovým lietadlom typu Junkers Ju-86, prenajatým od Deutsche Lufthansa A. G. v Berlíne
Lietadlo núdzove nepristálo, k nešťastiu, k úrazu nedošlo. Len dňa 1. a 2. septembra sa pre nepriaznivé poveternostné podmienky nelietalo. Zo štatistických dát možno s radosťou konštatovať, že letecká prevádzka v roku 1941 bola oveľa silnejšia ako v roku 1940, lebo za 60 dní v tomto roku bolo dopravené skoro toľko cestujúcich ako v roku 1940 za 97 dní, dokonca pošty dopravilo sa o 100 percent viacej a celkový náklad činil v roku 1941 o 5.500 kg viac oproti roku 1940