17.4.1970 / L-200 (OK-SFF) Praha – Brno 1 hod.10min. / potom (po oprave) Brno – Bratislava 40 min.
Pred začiatkom ďalšej sezóny som si mal ísť do PRG prevzať lietadlo po zimnej údržbe a cestou som sa mal zúčastniť na porade aerotaxi v Bratislave. Do PRG som pricestoval večer pred letom a ráno som mal brať do BTS dvoch mechanikov, pretože schôdze sa mal zúčastniť všetok personál. Keď som prišiel na letisko, ostatní piloti už boli preč a mňa čakali pri lietadle mechanici Franto Barchánek a Franto Dvořák, ktorý vtedy bol majstrom v Pražskom hangáre aerotaxi.
Horšie bolo to, že Morava bola naložená batériami tak, že si mechanici ledva mali kde sadnúť. Lietadlo som si ešte večer nechal naplniť úplne do plna palivom, aby som mal dosť aj z BTS domov a potom ešte do PRG. To som ešte nevedel že ráno tam dajú tie batérie. Počasie vyhovovalo, tak sme do toho sadli a leteli sme. Leteli sme v hladine 1850m. Po prelete NDB POL a preladení na Brno naraz začal ľavý motor tarokovať a mal veľmi nepravidelný chod. Zaregistroval som pokles tlaku oleja tak som to ohlásil Brňákovi s tým že budem núdzovo sadať v Brne. Dostal som momenálne počasie, bolo to dobré, ale motor medzitým úplne vysadil. Pretože lietadlo bolo veľmi naložené, v hladine som sa nemohol udržať, tak som mierne klesal a stále to vyzeralo celkom dobre. Horšie začalo byť, keď mi tesne pred priblížením dal Brňák zmenu počasia : dohľadnosť 800 m a výška mrakov 60 m a 8/8
To už ma prešiel všetok humor, hlavne preto, že v Brne to bolo pre mňa hlboko pod limit a tendencia mala byť zhoršovanie. Zostup som si vyžiadal kontrolovaný radarom s navedením do osy dráhy 27. Snažil som sa držať vyššie, aby som mal rezervu. Horšie bolo, že keď som začal viac klesať, tak som strácal spojenie, pretože lietadlo bolo vybavené rádiostanicami TESLA, ktoré mali strašne veľké odbery prúdu a jeden motor to na znížené otáčky neutiahol. Blbé bolo aj to, že tam bol len ručný mikrofón, takže mi to blokovalo jednu ruku. Podvozok som otváral až vo výške asi 100 m a keď som vzápätí vypadol z mraku, zistil som že som hodne vysoko, skoro nad prahom dráhy, ale súčasne začal trúbiť klaksón, pretože sa mi nezaistila predná noha podvozku (asi to nestačilo zaistiť s jedným vysadeným motorom a z druhým na voľnobeh).
Tak som začal robiť prielet a ešte chvíľku som mal čas vzhľadom na dĺžku dráhy. Keď sa to nezaistilo, tak som od konca dráhy začal robiť pomalý okruh do ľava len tesne pri zemi za kontaktu. Podvozok som zasunul a asi na úrovni prahu dráhy som ho bez problému vysunul. Ale do pamäti sa mi nesmazateľne vrylo aké vysoké sa mi zdali domy v dedine Tuřany, a veža kostola sa zdala vysoko nad nami. Miernou ľavou zatáčkou som naletel dráhu a pristáli sme v poriadku.
Pri prehliadke motoru sa zistilo, že zase boli zanesené olejové filtre. Pozdejšie to vyšetrovala kriminálka a zistili, že to zapríčinilo zmiešanie oleja neaditivovaného s aditivovaným (použili nevyčistený sud), ale konkrétny vinník sa nikdy nenašiel. Brnenskí dispečeri to ešte po dobu môjho letu ohlásili ako fatálnu nehodu, pretože keď som nekomunikoval s nimi pre moje zaneprázdnenie, tak boli presvedčení, že sme spadli. Počasie bolo také, že vizuálny kontakt nebol a radar ma tesne pri zemi tiež nevidel. Takže asi 10 min. sme boli nezvestní a to už stačilo na vyhlásenie stavu núdze. Vyšetrovanie bolo veľké, ale dobre dopadlo.
cpt. Dušan Kuchta