photo – blikk.hu
pamätná doska venovaná Karolovi Kasalovi je umiestnená na budove Aeroklubu Nitra
photo – vets.cz
zdroj – filmhiradokonline.hu
Karol Kasala – takmer zabudnutý nitriansky aviatik
Slovensko dodnes nepozná všetkých priekopníkov starej aviatiky, ktorých pôvod sa viaže ku krajine pod Tatrami. Meno nitrianskeho rodáka maďarskej národnosti Karola Kasalu (pôvodne Kaszala) by sme zbytočne hľadali v slovenských encyklopédiach, napriek tomu, že to bola zaujímavá osobnosť v histórii letectva
podľa zápisu č. 49 z matričnej knihy sa Karol Kasala narodil 20. febrára 1894
Narodil sa v Nitre v roku 1894 z piatich detí rodiny poštára Jozefa Kasalu. Po absolvovaní Piaristického gymnázia v Nitre pokračoval v štúdiách na Technickej priemyselnej škole v Berlíne, kde počas štúdia absolvoval aj základný pilotný výcvik v pilotnej Kaiserliche Fliegerschule Johannistal-Berlin. V roku 1914, ako dobrovoľník Freiwillige-Einjahrige rakúsko uhorského vojenského letectva absolvoval základný pilotný výcvik u Fliegerersatzkompanie Flek.I, ktorý ukončil u Flek.8 vyradením 6.10.1915 ako kaprál K.u.K. Luftfahrtruppen. Od októbra 1915 bol pridelený k Fliegerkompanie Flik.14 na ruský front ako pilot lietadiel Aviatik B.III (C.III ?)
Aviatik C.III – Letecké múzeum Krakow
Prvý zostrel s jeho dvojsedadlovým strojom mal potvrdený 13.12.1916 u Guruhamova, kde zostrelil ruský dvojplošník. Vo februári 1917 bol preložený ku stíhacej Flik.1 a ešte v tom mesiaci k novopostavenej Flik.42J. To už lietal na strojoch Hansa-Brandenburg C.1 na rumunskom fronte (Fundul Moldova). Dosiahol ďalšie dve víťazstvá zostrelením dvoch ruských dvojplošníkov. Dostal c.k. vyznamenanie tzv. Veľkú striebornú záslužnú medailu a Pruský záslužný kríž od nemeckého velenia
photo – totalcar.hu
V máji 1917 už lieta u Flik.41 na talianskom fronte na strojoch KD. Do konca mája 1917 zostrelil pri Podsenici dvojsedadlový taliansky Farman a pri Monte Santo francúzsky Spad, ktorý bol jeho piatym uznaným zostrelom. Na jeseň 1917 bola Flik.41 prezbrojená na moderné stroje Albatros D.III. Do polovice decembra zvýšil svoje skóre svojich víťazstiev o ďalšie dve lietadlá a taliansky pozorovací balón. Tieto posledné tri zostrely dosiahol v priebehu 16 dní, keď už aj bol oficiálne považovaný za „stíhacie eso“. U Flik.41 zostal takmer do konca I. svetovej vojny, s celkovým kontom 8 zostrelov : 3 ruské dvojplošníky, francúzsky dvojsedadlový Spad, 3 talianske lietadlá a 1 balón. Vojnu ukončil ako zalietavací pilot u Fliegeretappenpark 2 v talianskej Casarse, v hodnosti Offizierstellvertreter
photo – wikimedia.org
Po demobilizácii odmietol taliansku ponuku na prácu civilného zalietavača a vrátil sa do Maďarska. V roku 1919 slúžil u maďarského červeného letectva na rumunskom, srbskom a aj československom úseku frontu. Po páde Maďarskej republiky rád sa z obavy pred represáliami vrátil do svojho rodiska na Slovensko. Keďže v Nitre mal domovskú príslušnosť, na radu českého pilota Rudolfa Gabzdyla, s ktorým sa poznal ešte z výcviku u Flek.1 v roku 1914, požiadal čs. MNO o vstup do čs. ozbrojených síl
Po zamietnutí žiadosti žil ešte krátko v Nitre, ale potom definitívne emigroval do Maďarska. S nitrianskym krajanom Jánom Urbáškom sa pokúšali o konštrukcie športových lietadiel, na čo si zarábali tzv. reklamných propagačných letoch s prenajatými lietadlami. Lietali pre firmi Schmoll- pasta a iné. V roku 1931 prejavila istá maďarská firma záujem o takéto lety na Slovensku, v oblasti, kde žili maďarsky hovoriaci občania štátu. Firma, vyrábajúca jódovú soľ, hľadala takto odbyt výrobkov na slovenskom trhu. Kasalovi obstarali súhlas čs. úradov, ale akcia skončila nečakanou udalosťou
Aeroarchív Androvič, za materiál ďakujem Marošovi Szabó sen.
V Maďarsku bola vtedy krízová bieda. Kasala mal v Tatabáni neďaleko čs. hraníc priateľku, ktorej sa chcel zavďačiť. Od rodiny v Mojmírovciach obstaral 2 vrecia múky, ktorú zavesenú na podvozku lietadla chcel previezť do Maďarska. Pri prelete nad obcou Dvory nad Žitavou sa pilot chcel zorientovať ako bolo vtedy zvykom, podľa veľkého názvu obce na železničnej stanici. Pri náklone Brandenburgu sa však ibidve vrecia uvoľnili a spadli rovno do priestoru železničnej stanice. Keďže išlo o maďarské lietadlo, prednosta stanice zalarmoval políciu aj hasičov, nevediac čo sa vlastne stalo. Vyšetrovanie sa skončilo síce viac menej úsmevne, ale ďalším propagačným letom Kasalu nad južným Slovenskom bol koniec
hrob Karola Kasalu v Budapešti – zdroj wikimedia.org
Osudným pre Karola Kasalu sa stal 4. september 1932, keď spolu s Jánom Urbáškom vykonávali reklamný prelet nad pustou medzi Dunajom a Tisou. Bravúrne lietanie sa tentoraz obidvom nevyplatilo. Stroj sa podľa dobovej tlače z neznámych dôvodov prudko a náhle zrútil a v troskách obaja letci zahynuli. Pochovali ich na budapeštianskom cintoríne Kerepeš. Legendárny letec z Nitry zahynul tak, aký bol celý jeho život