Raširáre, Nikto nie je doma ! a Duch – letisko Vajnory / 1983
Keď som bol dieťa, pozeral som so sestrou doma rozprávky československej televízie, ale na väčšinu z nich si už dnes nedokážem spomenúť, ale jednu si presne pamätám. V tej dobe “ Nikto nie je doma ! “ bola populárna rozprávka na pokračovanie a jej hlavnou postavou bol malý chlapec, ktorý na každú otázku, kde sú jeho rodičia cez telefón odpovedal “ Nikto nie je doma ! “ a potom narobil veľa prúserov. Chlapcovu mamu hrala herečka Ida Rapaičová, po prevrate v roku 1989 temperamentná poslankyňa za HZDS
Stať sa hlavnou postavou detského seriálu je celkom dobrá kvalifikácia do života, a to väčšina z nás netušila, čo všetko tento chalan ešte dokáže. Na moje veľké prekvapenie som stretol Nikto nie je doma ! v roku 1982, keď som začal lietať ako plachtár v Aeroklube Bratislava – Vajnory. Bol od nás tak o rok, o dva starší vo výcviku, takže ako správny UHULÁCI (skratka znamenala – Úplné Hovno U Letectva – pozn. Gonzo) sme ho museli nejaký ten rok počúvať, a nielen jeho
Nikto nie je doma ! (v čiapke) sa rehlí pri pokuse o zapálenie modelárskeho náporového motora, smerom vľavo sa smeje Jano Durdiak, Päťstoprstý, Smrečina
Tóno Bendis sedí na kompresore Orlík, zdroji tlakového vzduchu pre pulzačný motor
pokiaľ si spomínam, tak ten “ náš model “ vyzeral ako druhý zhora
Letecké noviny Bratislava / December 1949
momentka zo zapaľovania náporového motoru, pri ktorom došlo k rozprášeniu paliva do vzduchu a jeho vzplanutiu – následkom čoho Hríbovi ohoreli fúzy a obočie, zľava chrbtom Jano Durdiak,, Mníško, Duch, Dušan Janeček, Ďuro Hubka, Bišpek, Raširáre
Prvé prekvapenie bolo, že Nikto nie je doma ! chodil na špičkové matematické gymnázium v Bratislave, takže na túto tému sme sa s ním radšej nikdy nebavili, pretože sme nestíhali. Nechce sa mi vypisovať dokola Nikto … , takže ho budem v texte nazývať ako (!)
(!) v kabíne Blaníka L-13 / OK-2802, napravo Jožo Minarovič
(!) začal popri Vysokej škole brigádovať, najprv robil vodiča električiek v MHD, neskôr si našiel iný a lepší job, ktorý bol pre nás plachtárov hodne zaujímavý. Stal sa totiž závozníkom na Liazke a rozvážal pivo z mestského pivovaru Steinu kdekade po Bratislave. Pivo rozvážali v 100 litrových hliníkových sudoch, ktoré boli citlivé na zlé zaobchádzanie a najviac, keď sud pri spúšťaní z Liazky nedopadol presne na tlmiaci kôš na zemi. Vtedy sud praskol okolo uzáveru, pivo začalo vytekať, niekedy až striekať a tým pádom bol sud považovaný za vadný a musel sa vrátiť aj s obsahom naspäť do pivovaru
Neviem čím to bolo … , ale posádka (!) a jeho dvoch pomocníkov mala vždy problémy s tečením piva a riešili to na naše potešenie tak, že vyhodili prasknutý sud na letisku pred vrátnicu s tým, že sa vrátia preň o také 2 – 3 hodiny. Mmm, bolo krásne leto, mali sme s Menovcom sedemnásť a niekedy sa viac nelietalo ako lietalo, takže to bola vítané a skvelé rozptýlenie. Lenže čo robiť so 100 litrami piva, teda 200 pivami, keď sme boli na letisku iba piati, šiesti ?
Havetiak na krídle Z-226M / OK-KMJ na letisku v Nitre, bolo to deň po jeho pilotkách a našich sólach, deň plný utrpenia po návšteve krčmy na Kopci
Skúšali sme pivo zo sudu vyliať do všetkých lavórov a umývadiel v šatni a to ich bolo 4 – 5 a tak ho skladovať. Nič sme tým nevyriešili, za nejakú dobu Stein už nemal ten správny šmak. Tak sme to vzdali a snažili sme sa užiť si toľko piva, koľko sme vládali. Skončilo to asi tak, že pokiaľ pena len trochu nevyzerala tak ako by mala, tak sme pivo vyliali a načapovali sme si z umývadla ďalšie. Nič, stále ho boľo veľa. Potom sme sa ním oblievali, a súťažili kto vypije krígel rýchlejšie. Beznádejné, nakoniec sme to vzdali a vypustili sme Stein do kanalizácie
Havetiak pred Z-226M / OK-KMJ, oproti nemu je Ingo a Tóno Bendis
Takto sme to vydržali snáď 7 – 10 dní plachtárskeho sústredenia, po nejakej dobe sme mali piva už plné zuby, potom sme pre zmenu skúšali naplniť červený melón rumom, čo malo na nás dosť zničujúce účinky, aj to moc neišlo, a bolo treba aj čosi polietať
Z-226M / OK-KMJ zľava Miro Pavelka, Ingo, Gonzo, Smrečina, Bendis, Semenák, Havetiak
Najväčšiu dodávku “ poškodených sudov “ dotlačil Tomáško bolo ich snáď tak 4 – 5 kusov, pamätám si to preto, že ráno stáli v klubovni sudy postavené ako vajcia vo vesmírnej lodi vo filme “ Votrelec “ a pomedzi ne, doslovne obtočení spalo hodne plachtárov a paragánov. Vtedy to bol celkovo zaujímavý začiatok nového roka, lebo Silvester sa pretiahol na dva, pre niektorých na tri dni, každý si vybral svoj čas spánku v priebehu nocí a dňa, takže sa mohlo kľudne stať, že s niekým ste sa ani nestretli, raz odpadol on a raz vy
Vtedy sme s Menovcom vymákli Tomáška, ako doobeda chrápe pri jednom zo svojich sudov a chceli sme ho nejako zobudiť. V kúte stála váza z modranskej keramiky a v nej bol vysušený bodliak, vysoký tak 130 cm a tým sme začali Tomáška zobúdzať. Vôbec nereagoval, tak nás napadlo, že keď ho popicháme bodliakom do nosa, tak sa už musí naozaj zobudiť. Bol veľmi odolný, v tom delíriu považoval pichanie okolo nosa za nejakú otravnú muchu, čo zas v nás vyvolávalo záchvaty smiechu. Bodliak nakoniec zabral
Aby to nebol len jednostranne podaný príbeh, poviem aj B – keď som sa zobudil zo svojej smeny ja, zistil som, že Tomáško mi zobral všetko oblečenie, ktoré som neskôr našiel zavesené na stĺpe elektrického osvetlenia na moste zo Zlatých pieskov do Vajnor, kua !
UHUL Semenák s prilepeným papierovým ukazovateľom smeru – Umyváreň WC
Presun do Jednoty vo Vajnoroch a kúpanie sa večer na Zlatých Pieskoch, to bol život !
vľavo Duch, pod ním trčí Menovcova hlava z auta, z kufra vystupuje Raširáre, vpravo Sadko
Chcel by som dodať, že aj tieto skúsenosti využívam v dospelom veku, len nie som si istý ako 🙂 Nikto nie je doma ! sa volá v reálnom živote Tomáš Havetta a úplne posledná poznámka z (!) sa stal ITčkár a tuším, že aj poletuje na Cessne v Brne
článok je z roku 2012