photos sú z archívu Albína Fila
Nad Šalkovou opäť krúžia vetrone
Jedného jesenného popoludnia roku 1943 stála hŕstka plachtárov okolo klzáka v banskobystrickej plachtárskej dielni. Kde ísť ? Letište Veľká Lúka je nedostupné pre veľkú vzialenosť. Dúbrava pri Selciach je iba mierne sa zvažujúca náhorná rovina, kde sa môžu vykonať len skoky začiatočníkov. My však chceme lietať, chceme využiť každú priaznivú chvíľu, ale vhodný svah, najmä vhodnú pristávaciu plochu nemáme nikde po ruke. Niekto nadhodil, že kedysi na lúke pri šalkovskom mlyne preháňali “ Nebeskú blchu „. Lúka je vhodná pre pristávanie a vypínajúce sa svahy pre plachtenie
vstup do albumu na Google Photos
výber z archívu Albína Filo
Prvý raz nad Šalkovou
Terénom sme nadšení. Svah obrátený na sever sa pozvoľna zdvíha. Vrchol je zalesnený a nezalesnená časť prevyšuje okolie asi o 20 metrov. Inštruktor vyhliadol miesto pre štart, rozvinulo sa lano, zaznely povely a už sa znáša biely vták nad nami, ticho kĺže a sadá dolu pod kopcom do hebkej trávy. Let trval 28 sekúnd. Pre nás zvyklých na skoky na Dúbravke, je to ohromné plus. Po treťom štarte dobehol udýchaný majiteľ lúky, pekne po slovensky zahromoval a poslal nás preč. Odišli sme k priehrade, demontovali sme klzák a kritizovali svah dlhý 1200 metrov obrátený na sever, prevyšujúci okolie asi o 120 metrov, neďaleko ďalší, dlhý 5 km a vysoký vyše 300 metrov
Náš vetroň GB-II, amatérskej stavby, dokončený v našej dielni, dosiaľ neplachtil, lebo sme nemali vhodný svah na plachtenie. Tento problém bol razom vyriešený. Uvážili sme, že vetroň vytransportujeme strednou časťou svahu, ktorá nie je zalesnená, avšak je veľmi strmá a môže to byť iba v zime, nakoľko pod touto časťou svahu sú polia, na ktoré ešte teraz nesmieme vkročiť. Spokojní s riešením tlačíme klzák domov
Prvé začiatky
Prišla zima. Nedeľu čo nedeľu vyťahujeme „vetroň“ na svah. Dve hodiny transportu a dve minúty letu nás ženú do plaču, lebo severák už mesiac nechce fúkať. Jedno nedeľné ráno vidím korúhvu na veži stočenú na juh, Severák ! Bežím do plachtárskej dielne, kde sa už schádza družstvo. Nakladáme rýchlo vetroň na transportný vozík a a ponáhľame sa na nový terén, kde zisťujeme, že výškové kormidlo sme nechali doma. Hlási sa obetavec, berie bicykel a uteká do Bystrice. My zatiaľ pomaly transportujeme vetroň na svah. Na hrane nás chce vietor uchytiť. Severák prináša zimu, pred ktorou sa krčíme za v závetrí trupu. O minútu je vetroň na štarte. Pilot opatrne zatáča nestrácajúc na výške. Kým sa vrátil k nám získal asi 30 m výšky a stále stúpa. Letí nad Šalkovú, pri zatáčaní prudko stúpa. Prvá osmička bez straty výšky. Za ňou ďalšia a ďalšia. Zima, na ktorú sme pre nadšenie zabudli začína citeľne dobiedzať. Schádzame dolu na pristávaciu plochu, kde nie je taký mocný vietor. Po poldruhej hodine vetroň pristáva. Chudák pilot. Skrehnutého ho vyťahujeme z „mašiny“. Sme opití radosťou. Šalková je súca pre plachtenie !
Prichádza rok 1944 – Povstanie
Nastupujeme brániť otčinu. Jedni zbraňou, druhí kladivom a lopatou. Tí, čo zostali v meste, schádzajú sa v dielni a opravujú lietadlá, aby boly schopné, až budeme opäť môcť slobodne lietať. 26. marca oslobodili ruské a rumunské vojská Banskú Bystricu. Už 12. apríla dostávame od veliteľstva ČSA a ČA v Banskej Bystrici písomné povolenie oživiť činnosť v Slovenskom Aeroklube, takže už na Turíce lietame na Dúbrave. Šalková nám však vŕta v hlave. Vyjednávame s majiteľmi pozemkov. Svoľujú, že po žatve môžeme na Šalkovej lietať. Rozhodli sme sa vyrúbať les, aby sme mali ľahší prístup na svah a zaručené plynulé školenie od A až po C. Kríky vysekávame bez povolenia od majiteľov, na veľké stromy sa však neodvažujeme prv, kým nemáme svolenie
Stali sa z nás drevorubači
V jedno nedeľné ráno stali sa z nás drevorubači. Keď sme sa chystali rúbať, cestou popod svah šli Šalkovčania na starohorskú púť. Stromy ešte stály. Len čo doznel ich nábožný spev, zahartusily píly a sekery. Strom za stromom padal, pne sa pálili. Rúbali sme od hora, spodné stromy sme chceli zoťať v pracovnom týždni, aby nás Šalkovčania nepovažovali za pohanov. Rátali sme s tým, že výsek zakryjú. Veľké bolo však naše prekvapenie, keď večer vracajúci sa pútnici ostali pod výsekom stáť a dívali sa naň ako na zázrak. Naša lesť nepomohla. Unavení zoťali sme toho večera aj ostatné, spodné stromy
Šalková B štart
Prvá odbočka na Slovensku
Mysleli sme, že väčší diel práce máme za sebou. Ale opravdová práca s úpravou terénu bola oveľa ťažšia. Zato však na prvé výročie SNP už sme lietali. 30. augusta 1945 zakladá sa ako prvá na Slovensku odbočka Slovenské národného aeroklubu v Banskej Bystrici. 1. mája 1945 plachtári utvorili plachtársky odbor, ktorý otvoril prvý výcvikový tábor na Šalkovej. Za 14 dní vyradili sme 14 nových pilotov
Raj pre plachtárov
Dnes je už Šalková oblastným strediskom bezmotorového lietania pre Stredné Slovensko. Postavily sa ubikácie pre 80 ľudí a pekne zariadená kuchyňa. Už sa nebrodíme cez Hron, máme most. Lietadlá už nevynášame na svah rukami, máme motorový výťah, ktorý na podvozku vytransportuje lietadlo priamo na štart. Šalková ak nie je najlepším, tak jedným z dobrých stredísk bezmotorového lietania na Slovensku. Veľká pristávacia plocha umožňuje školenie viacerých družstiev naraz. Môže sa školiť navijákom, ktorý nám bohužiaľ, dosiaľ chýba. Pristávacia plocha bude po menšej úprave vhodná aj pre aerovleky. Svah je obrátený na sever, takže proti nemu dujú pravidelné vetry. Svah je dlhý 6 km a je možné naviazať na úbočia tiahnuce sa až 50 km na východ. R§znorodosť okolia podmieňuje výskyt termiky. Za svahmi Nizkych Tatier tvorí sa vlnenie v ovzduší, takže stredisko môže slúžiť pre štúdium dlhej vlny na Slovensku
