Trosky Bf-109F Jozefa Drličku sa našli na Kaukaze v priestore Tuby
rtk. Jozef Drlička, pilot 13. / JG 52
A tu v behu udalostí nastal v živote Jozefa Drličku jeho posledný deň. Počas iskrivého studeného rána 2.1.1943 o 7:05 hod. vyletel spolu s čtk. Izidorom Kovárikom k sprievodnému letu s Fw-189. Pritom ako sedel v kabíne svojho Bf -109F, W.Nr. 8798 1., bolo na Drličkovi vidno , že je v podráždenej nálade . Lebo keď mu mechanik nesprávne podal upínacie pásy, udrel ho dýchacou maskou so slovami : – Ešte si sa nenaučil tie gurtne podávať !
Počas ich sprievodného letu jeho číslo v priestore asi 50 km východne od Tuapse, južne od osady Tuby, svojvoľne zaútočilo na oblohe objavšie sa sovietske stíhačky . Drličkovi neostávalo nič iné len prijať vzdušný boj aj pre neho v nevyhovujúcich podmienkach. Dodnes sa nevie, či v ňom bol J. Drlička so skúsenými sovietskymi stíhačmi letiacimi na LaGG-3 zostrelený, alebo v príkrom údolí proste havaroval.
Aj cez najväčšiu snahu, sa nie vždy podarí zabrániť tomu, aby človek neurobil niečo, čo vlastne môže negovať jeho úsilie a pokaziť to k čomu sa snažil pristúpiť čo najserioznejšie. Niekedy si za to môže sám, ale niekedy v tom podstatnú úlohu zohrá náhoda. Našťastie, sú čitatelia, ktorí pozorne sledujú, čo sa píše v materiáloch s leteckým zameraním a na podklade svojich znalostí a výskumov ich vyhodnocujú. A tak sa stalo aj v prípade môjho článku, v ktorom došlo k dosť podstatnému omylu. Bohužiaľ už tradovanému.
Vďaka pozornosti a znalostiam kamaráta Ondreja Repku, som bol dodatočne upozornený, že Jozefa Drličku 2.januára 1943 nezostrelil por. Sniskievič, ale iný príslušník 164. IAP, ppor. Oniskjevič. A bác. Jedna chyba, ktorú kedysi zapríčinil pisár 164. IAP, alebo kto opisoval pôvodné hlásenie, čo dokázala spôsobiť. S pôvodného pilota sa stála iná osoba. Pritom v prípade ppor. Oniskjeviča, sa jednalo o skúseného stíhača, ktorý s Nemcami bojoval od decembra 1941.
Grigorij Demjanovič Oniskjevič sa narodil 16. februára 1918 v Čite. V roku 1938 narukoval, a kedže bol absolventom Aeroklubu, v roku 1940 ukončil Batajskú vojenskú leteckú školu pilotov. Na fronte lietal od decembra 1941 do októbra 1942 ako príslušník 25. IAP na stíhačkách MiG-3. Od októbra 1942 až do skončenia vojny lietal ako príslušník 164. IAP, ktorý bol súčasťou 295. IAD, 9. SAK. A ako jeho člen, v hodnosti podporučíka, zostrelil slovenského pilota Jozefa Drličku. Bol to jeho prvý zostrel, ktorý má možno potvrdený dvakrát. Totiž v materiáloch Bykova – je u prvých dvoch potvrdených zostreloch G.D.Oniskjeviča uvedené :
02. 01. 43 1 Me-109 Juho – Západný front
02. 02. 43 1 Me-109 Armjanskij – Tuby
Podľa slovenských materiálov bol Jozef Drlička zostrelený 2. januára 1943 v priestore asi 50 km východne od Tuapse, t. j. južne od osady Tuby. A daná lokalita plne odpovedá druhému potvrdenému zostrelu ppor. Oniskjeviča a u prvého zase dátum zostrelenia rtk. J.Drličku. Kde je v tomto prípade pravda, sa dnes asi ťažko dozvieme. Je kľudne možné, že aj v tomto prípade došlo k preklepu pisára a jeden zostrel ppor. G.D.Oniskjevičovi potvrdili dvakrát.
Ako bol zostrelený rtk. J.Drlička piloti 164. IAP lietali na stíhačkách LaGG-3, neskôr na La-5 a La-7. Do konca vojny zástupca veliteľa pluku G.D.Oniskjevič vykonal 482 bojových letov, počas ktorých absolvoval 106 vzdušných súbojov, z ktorých mu bolo potvrdených 15 zostrelov samostatných a 8 v skupine (niektoré materiály týchto jeho osem skupinových zostrelov nepotvrdzujú).
Grigorij Demjanovič Oniskjevič
Za bojové zásluhy bol npor. G.D.Oniskjevič dňa 1. júla 1944 vyznamenaný Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu č. 3468. Naviac dostal Leninov rád, tri rády Červenej zástavy / Krasnogo znameni /, rád Alexandra Nevského, Vlasteneckej vojny 1. stupňa, Červenej hviezdy a iné vyznamenania. Po vojne ostal i nadalej slúžiť v armáde. Z nej do zálohy odišiel v hodnosti plukovníka v roku 1956. Žil v meste Voronež, kde aj 1.januára 1968 zomrel a je pochovaný na Komiternovskom cintoríne
Vtedy toho 2.januára1943 sa v leteckom súboji v priestore Tuby stretli dve letecké inviduality. Jedna ktorá bola pojmom v slovenskom letectve a druhá, ktorá sa neskôr stala pojmom v sovietskom letectve. Krutý to paradox vojny, ktorá si nevyberá…
Použitá literatúra :
M.Horák a M.Varsík – Príhody na krídlach , Obzor Bratislava 1977
Stano Bursa – materiál z roku 2005
Trosky Drličkovej mašiny som dostal od člena pátracej organizácie Kubánske predmostie Jevgenija Porfirieva, s ktorým som už dva roky v kontakte. Od roku 2013 robia v priestore Tuby prieskumy daného miesta kde zahynul J. Drlička. Až v tomto roku sa na podklade najdeného W. Nr. upresnilo, že tam skutočne zahynul rtk. J.Drlička. Teraz prebiehajú pokusy v danom priestore objaviť jeho zabudnutý hrob. Od Jevgevija Porfirieva som 25.07.2015 pri mojej návšteve Ruska, v Krasnodare obdržal fragmenty trosiek z Drličkovej mašiny, ktoré som priviezol na Slovensko, a z ktorých som polovicu daroval Balnelogickému múzeu v Piešťanoch, ktoré z nich prevažnú časť použilo na výstave Vo vzduchu i na zemi otvorenej 23.09.2015
Stano Bursa
Trosky stroja Bf-109F, W. Nr. 8798, v priestore Tuby, leto 2015
Na podklade tejto trosky Messerschmittu “ Slováka “ z priestoru Tuby sa s istotou, podľa W. Nr. 8798 na nej vyrazenom podarilo určiť, že s ním havaroval a v jeho troskách zahynul rtk. Jozef Drlička
Plechy z Drličkovho Bf-109F. Tie som priniesol na Slovensko
za materiál ďakujem Stanovi Bursovi, materiál obsahuje príspevky od Jevgenija Porfirieva, Balnelogického múzea v Piešťanoch, rodiny Jozefa Drličku – Jozefa a Anny Marinkovičových, VUA Bratislava, Ondreja Repku, Borisa Súdneho a iných tu nespomenutých ôsob, bez ktorých by to celé nemohlo vzniknúť