zľava Dr.Bo, B. Janečko, Mišo Dočolomanský, Milan Mízner, K. Mičko sen., Marián Králik
photo – archív J. Durdiaka
Chrbtom v pásikavých nohaviciach je Miro Skrúcaný, v „rajbanoch“ Ondro Neuschl, časomerac Karol Mičko a nad ním je zohnutý / píše Mišo Dočko. Renault R-8 bola Mišova. Ťahal s ňou bežne Blaníky na štart a raz aj laná, ked sa nam po… traktor:))). Ale len 2 x 2 laná. Potom mu zhorela spojka:))) Ale oplatilo sa : ušiel sa mu z toho jeden štart;)))) pozn. Dr.Bo – fotka je z jeho albumu, úplne vľavo je inštruktor Ondruš
Mišo Dočolomanský začal lietať plachtársky výcvik v Aeroklube Bratislava – Vajnory cca v roku 1972, po ukončení pôsobenia Pala Palušku vo funkcii náčelníka vajnorského aeroklubu prešiel lietať do AK Nitra, kam vlastne Pala nasledoval
Mišo Dočolomanský, inštruktor F. Štefánik, letisko Vajnory
fotografia je z albumu P. Kedra
Po čase sa v Nitre preškolil na dreveného Orlíka. Často sa pri mene Miša Dočolomanského spomenie ako „rozmenil“ Orlíka VT-116, čo je naozaj pravda
výpoveď pilota – plachtára Miša Dočolomanského
„Ako mladý plachtár som bol očitým svedkom (z dosť zblízka) poškodenia Orlika (myslím, že OK-7429ky), ale nestalo sa to v poli, ale na letisku v Nitre. Keď sme sťahovali navíják Hercules 3 z plochy, Mišo Dočolomanský sadal trochu mimo dráhy (smer 15) vľavo bližšie k asfaltu, ako posledný let v ten deň, teda zlet k hangáru. Po normálnom dosadnutí trafil kanál, ktorý trochu trčal a ten mu zarazil koleso. Bola to nešťastná náhoda. Plachtári, ktorí prišli za ním, našli vetroň stáť s krídlami vo vodorovnej rovine (spomienky Vlada Foltína)
Mišo pred Nimbusom / OK-5401 vo Vajnoroch
Po odvoze Orlíka do Leteckých opravovní v Trenčíne prišiel Mišo do závodu a tzv. všetkých „vyflaškoval“, aby bol vetroň rýchlo opravený. Mišo mal obrovský dar vychádzať s každým. Na oprave Orlíka pracoval vtedy ešte p. Anton Kralovič, vetroň bol do týždňa hotový. Jedinú vec si však nikdy nevedel odpustiť, ako spomínajú jeho rovesníci – plachtári z Nitry, cigaretka a káva musela byť každé ráno, a za každých okolností. Bol to dobrý plachtár, ktorý sa nikdy na nič nehral
letisko Vajnory, L-13 Blaník / OK-2802 – vľavo vlasatý Bobo Janečko a v strede buď Miro Skrúcaný, alebo Tomáš Brtva. Neviem to rozoznať. Ale som si stopercentne istý, že som to fotil ja:))) Vpravo Mišo Dočolomanský – poznámka Dr.Bo, foto z albumu Oľgy Kovačičovej
Dočko na návšteve letiska Prievidza, fotky sú z archívu p. Jozefa Šnirca
Mišo začal teóriu v zime 1972/1973 v „našej“ elementárke: Bobo Janečko, Miro Skrúcaný, Milan Mizner, Vilo Daubner a mnoho ďalších, ktoré mená si už nepamätám, čo je pochopitelné – začínalo nás asi 40 a ako to už býva, veľa z nich ani nezačalo lietať
Zpočiatku sme my sopláci mali akýsi ostych pred takou hviezdou, ako bol Dočko. Ako je uz vyššie spomenuté, Mišo sa na letisku na nič nehral a veľmi rýchlo zapadol ako normálny aeroklubák a ani nemal žiadne privilégia. Neštítil sa žiadnej roboty a čoskoro napr. dokázal, že nie je „len“ vyučený automechanik, ale motorom aj naozaj rozumie. A tak mnoho času strávil s nami aj v garáži pri oprave traktora, či navíjaku. Radosť bola aj chodiť s ním do Vajnorskej krčmy. Vždy zobral nejakú tu rundu naviac:):) A samotné lietanie ho naozaj bavilo. Nemal to len ako imidžovku pre novinárov a nikdy nechcel byť motorár
Dr.Bo
Igor mi spomínal ešte historku z Vajnor o tom, ako sa Dočko vyznal v autách. Oproti starej vrátnici boli garáže, ktoré mal prenajaté automobilový pretekár, myslím, že sa volal Horváth. Ten v garáži práve tunoval svoju závodnú Škodu 100MB, keď k nemu prišli aeroklubáci a medzi nimi aj Mišo. S Horváthom si vymenili niekoľko poznatkov o aute, z ktorých bolo jasné, že každý vie, že „vie“. Nakoniec Mišo ešte pomohol Horváthovi nastaviť motor na Škodovke
photo z archívu T. Walu
Mišo v Aeroklube Martin / archív p. Jozefa Košíka
letecký deň s Rádiom N na letisku Nitra – Janíkovce, Mišo, vpravo Palo Paluška
