Starý kamarát priniesol na letisko svoju bzučulu: pôvabnú, príjemnú / rozhľadenú, so zmyslom pre humor, no proste super. Hneď večer som sa ju pokúsil vytrejdovať, že aspoň na letné prázdniny. Neuspel som
Nevyzná sa síce v lietadlách, ale na to sa dá zvyknúť, nakoniec sa človek cez to nejak prenesie
Došli sme do hangáru a bzučula sa iniciatívne sama vyšplhala do kabíny “malej päťdesiatky” Z-50M / OK-WRQ, a úsmev mala od ucha k uchu. Chcel som ju proste pochváliť a hovorím jej : “očúvaj bzučula, ale ti to fakt svedčí, v tej päťdesiatke”
Odpoveď ma zarazila, lebo bzučula sa síce s úsmevom, ale dosť výrazne ohradila : “že ona ešte žiadnych päťdesiat rokov nemá, a vôbec”
Bzučulin smiech po vysvetlení “wo co vlastne go” / týmto ju srdečne pozdravujem
