* 13.7.1937
† 30.6.2010
Aj keď Milan Rehák odišiel na svoj posledný let už vlani, musím o ňom napísať pár slov. Však pôsobil vo svojom živote takmer na všetkých letiskách bývalého Nitrianskeho krajského Aeroklubu – od Nových Zámkov, cez Nitru až po Partizánske
Kto a aký vlastne bol Milan Rehák, ktorého narodeniny sme mu vlani chceli pripomenúť, lenže jeho životná púť sa skončila práve trinásť dní pred dovŕšením sedemdesiatich troch rokov. Svetlo sveta uzrel prvý krát uzrel v Prešove dňa 13. júla 1937 v Prešove. Obdiv a láska k lietaniu ovplyvnila a jednoznačne formovala vývoj jeho cesty životom. Ako 14 ročný sa stal v roku 1951 členom Aeroklubu Trenčín v rámci vtedajšieho DOSLETu a v tomto Aeroklube, popri iných aktivitách, pôsobil až do posledných chvíľ svojho života
Vôňa a atmosféra lietadiel sa mu stala celoživotným poslaním. Vykonával najrozmanitejšie letecké činnosti v celej Československej republike a ako obetavého pracovníka na rozvoji letectva ho poznali všetci aktívny piloti v tomto období. Na letisku, lepšie povedané na letiskách, našiel naplnenie svojich túžob, tu našiel aj naplnenie svojho sna a uplatnenie svojich učiteľských a inšpektorských celoživotných skúseností a vedomostí. Poznatky o lietaní, čo boli v ňom, s vášnivm zaujatím rozdával všetkým tým, čo o to stáli
Milan Rehák v Z-142 vo Vajnoroch
photo – Peter Chromek
Jeho oddanosť všetkému, čo sa okolo lietadiel dialo, urobili z neho nezabudnuteľnú s výraznú postavu na všetkých slovenských letiskách a na letiskách bývalého Československa … Za celoživotné zásluhy o rozvoj letectva dostal niekoľko vyznamenaní :
- diplom Paula Tissandiera mu udelila Medzinárodná letecká federácia (FAI) v roku 1998
- v roku 2005 mu FAI udelila Čestný diplom a športový medailu č. 282
- v roku 2009 mu Slovenský letecký zväz udelil medailu “ Zaslúžilý vojenský letec“ (bol jedným zo zakladajúcich členov pobočky SLZ v Trenčíne)
Bol pilotom vetroňov, motorových lietadiel a vrtuľníkov. Celkovo nalietal 9.000 hodín pri takmer 30 tisíc letoch. Bol už za života legendou, a všetci ktorí sme ho poznali, boli sme často svedkami neuveriteľných leteckých historiek v jeho rozprávačskom podaní. Ich čaro na začiatku príbehu spočívalo najmä v seriózne vypadajúcej a pravde sa blížiacej realite, ktorá postupne vygradovala do nádherného záveru leteckej fantázie a vtipu. Boli to je nezabudnuteľné „prupovídky“
Jeho poslednou leteckou stanicou bola funkcia vedúceho letovej prevádzky v Klube navigačného lietania Air Sympatia v Trenčíne.Tu skončil aj svoj nádherný letecký život. V marci minulého roka bol hospitalizovaný v nemocnici v Trenčíne, a odtiaľ bol premiestnený do zdravotníckeho zariadenia v Papradi, kde nevyliečiteľná choroba ukončila jeho život dňa 30.júna 2010
Česť jeho pamiatke !
Marián Szabó sen.
pozn. Gonzo : článok bol publikovaný v bulletine ROZLET ´ 11, ktorý vydával v tom čase SLZ, pobočka Nitra
jeden zo zásekov p. Milana Reháka bol o tom ako mu uletela vrtuľa, následne padla otázka čo sa ďalej stalo, načo on hlbite odpovedal : “ pridal som plyn a dohnal som ju, a ešte aj šróby zapadli na svoje miesta“