Článok vznikol v roku 2011, vďaka Poky sen. som mal príležitosť sa osobne stretnúť s p. Fodorom, boli sme ho navštíviť v jeho petržalskom byte, z ktorého vtedy už pre vysoký vek prakticky nevychádzal. Nestretol som nikoho s tak starou plachtárskou skúškou „A“ (28.6.1943), podľa môjho odhadu patrí Miki do 3. generácie plachtárov na Slovensku
svahové letisko Dúbravka, pri SG-38 stojí Turanský a Zaubek, v pozadí Kranich / OK-4005
stanica v Lamači, odkiaľ plachtári pešo pokračovali na svah do Dúbravky – archív Marty Pavlíkovej
vstup do albumu Miki Fodora na Google Photos
Bezmotorové lietanie získalo počas Slovenského štátu širokú podporu, začala sa výroba školných klzákov na viacerých miestach (len čo si spomeniem príkladom v Bratislave, v Banskej Bystrici a na Straníku). Nová organizácia „Slovenský Letecký Sbor (SleS)“ -zakladala letky a s jednou, ktorá bola založená na bratislavskej priemyslovke, začal lietať aj Miki
SG-32 / OK-062 v Dúbravke – archív Marty Pavlíkovej
Základný výcvik prebiehal výlučne na svahu, navijáky neboli a vleky boli zriedkavosťou, lebo neboli k dispozícii ani vetrone / ľudia, ktorí sa v tom vyznali. Mekkou plachtárov bola Ústredná škola bezmotorového lietania na Straníku pri Žiline
Kranich / OK-400 na Dúbravke
Plachtársku skúšku „A“ urobil na svahovom letisku Dúbravke dňa 24.6. 1943, skúšku „B“ na Straníku 5.8.1943. Sles – Slovenský letecký sbor – zintenzívnil svoju činnosť, dostal / získal pre svoju činnosť vetrone Grunau Baby Gb-II a Kranich 1 a začalo sa s lietaním vo vleku, ale pre základný výcvik stále zostal svah. Na Dúbravke sa dokonca postavil ďalší hangár (ten patril myslím nemeckému plachtárskemu spolku NSFK)
zrejme svah v Dúbravke ? / archív Marty Pavlíkovej
Po vojne sa z popola tvoril SNA Slovenský národný aeroklub, získali sa nové lietadlá a začala sa intenzívna činnosť. Letecké kluby mali už aj nemecké navijáky, dosť vlečných lietadiel a letecká činnosť rástla. Február 1948 ako každá totalita lietanie najprv zakázal, potom ho plne podriadil svojim záujmom v podobe DOSLETu, SVAZARMu
Miki lietal až do roku 1952, kedy ho zavreli do basy, z jeho rozprávania som mal doslova pocit, že to bolo v rámci vybavovania si osobných účtov na letisku, či mimo neho a po návrate z väznice v r. 1958 už lietať nesmel. Pri zatknutí mu boli zabavené všetky doklady o lietaní, fotografie, zápisníky letov atď. Jeho mama zachránila len jeho prvý plachtársky zápisník letov. Priatelia mu však zostali a vzťah ku lietaniu tiež
