* 3. december 1915 Španie Pole
† 1990 (?)
Do čs. armády nastúpil v októbri 1937, kedy ho v rámci výkonu prezenčnej služby včlenili do horského pešieho pluku 4 v Jelšave. Keďže pred nástupom do armády absolvoval základný pilotný kurz v Stredoslovenskom aeroklube vo Zvolene, v novembri 1937 ho premiestnili k cvičnej letke leteckého pluku 3 gen. letca M. R. Štefánika v Piešťanoch. Tu najskôr absolvoval peší výcvik. Následne bol zaradený do poddôstojníckej školy, ktorú úspešne ukončil v januári 1938. Po jej skončení ho povýšili na slobodníka. Od januára do mája 1938 bol žiakom v Pilotnej škole leteckého pluku 3. Stíhací výcvik absolvoval od júna do septembra 1938 v rámci cvičnej letky leteckého pluku 4 v Kbeloch. Zdokonaľovací výcvik vykonal od septembra do novembtra 1938 v školnej letke 2 Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. V decembri 1938 bol menovaný pilotom letcom, s určením k stíhacím letcom. V decembri 1938 premiestnený k 38. letke a vo februári 1939 k 49. letke v Spišskej Novej Vsi.
Tu ho zastihol rozpad Československa a následná marcová maďarská agresia. Do bojov proti maďarskej armáde sa ako stíhací pilot aktívne zapojil. Ráno 24. marca 1939 vyštartoval M. Karas na Avii B-534 na bojový let ako člen roja pod vedením por. let. J. Prháčka. V priestore Sobraniec sa dostali do stretu so skupinou maďarských Fiatov Cr.32. Slovenskí stíhači zabudli na podvesené bomby a dve avie boli v boji zostrelené. Vedúci maďarského roja por. A. Negró zasiahol stroj J. Prháčka, ktorý sa pokúsil o núdzové pristátie v údolí potoka Luhavec, západne od Sobraniec. Pri tvrdom dotyku so zemou bomby vybuchli a pilot zahynul. Čat. C. Martiš, ktorý bol maďarskými stíhačmi napadnutý ako prvý, sa po zásahoch do motora odpútal, odhodil bomby a núdzovo pristál južne od obce Klokočov. Jeho stroj sa v rozbahnenom teréne prevrátil (na C. Martiša pravdepodobne útočil stržm. S. Szoják). Jedine M. Karas sa z boja dostal nepoškodený, ale vzhľadom na nepriaznivé počasie a nedostatok pohoných hmôt pristál v poli pri Humennom.
havária Michala Karasa v Spišskej Novej Vsi / 20.6.1940
za fotku thanx Laco Akro
V júni 1939 bol povýšený na desiatnika. Poľného ťaženia proti Poľsku v septembri 1939 sa pravdepodobne aktívne zúčastnil, po jeho skončení bol vyznamenaný. V októbri 1939 mu povolili dobrovoľné konanie ďalšej činnej služby a v novembri 1939 ho povýšili na čatára. V apríli 1940 ho preložili do skupiny ďalejslúžiacich a menovali poľným pilotom letcom.
V rámci letky 12 (vznikla transormáciou pôvodnej 49. letky) bol v júli 1941 odoslaný do poľa. 20. júla 1941 sa ako vedúci 3. roja zúčastnil bitevného náletu pod vedením stot. let. V. Kačku. Nálet 11-člennej skupiny Avií B-534 v priestore Vinnica-Niemirov na sovietske pozemné kolóny bol mimoriadne úspešný. V silnej protilietadlovej paľbe boli poškodené štyri stroje, vrátane Avie veliteľa letky V. Kačku. Celá letka sa po splnení úlohy vrátila na letisko Bar. V októbri 1941 sa M. Karas s letkou vrátil na Slovensko. Začiatkom decembra 1941 bol na vlastnú žiadosť predčasne prepustený z činnej služby.
Do konca vojny pracoval v Leteckej továrni v Trenčianskych Biskupiciach. V armáde bol ešte nakrátko prezentovaný do výnimočnej činnej služby v auguste 1943 a apríli 1945. V júni 1945 bol prepustený z činnej služby. V rokoch 1960–1962 bol väznený za združovanie proti republike.
Vyznamenania: slovenské – Pamätná medaila bez štítku, Za hrdinstvo 3. st., nemecké – Železný kríž II. tr.
—
Použité zdroje:
Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica – Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/2012
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Mičianik, P., 2019: Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939
Janeček, E., 1941: Vyznamenaní
Konzultácie: B. Súdny
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk