M. Žiaran (vpravo) pri Avii B-534.310 na letisku Spišská Nová Ves
pravdepodobne Sepember 1939
Foto: archív J. Hammera
foto: archív B. Súdneho
* 16. jún 1915 Iľanovo (v súčasnosti mestská časť Lipt. Mikuláša)
† 21. október 1984 Poprad
V rámci akcie 1.000 nových pilotov sa prihlásil do základného pilotného výcviku v Stredoslovenskom aeroklube vo Zvolene, ktorý začal v máji 1937 a úspešne ukončil v septembri 1937. V októbri 1937 nastúpil na vojenskú službu v čs. brannej moci. Slúžil v horskom pluku 2 v Ružomberku, avšak na vlastnú žiadosť bol preložený k letectvu. Slúžil v Cvičnej letke v Piešťanoch, kde absolvoval základnú pilotnú školu a poddôstojnícku školu. Stíhací kurz absolvoval v rámci leteckého pluku 4 v Prahe – Kbeloch, po čom bol premiestnený do Prostějova, kde v októbri a novembri 1938 pokračoval v bojovom výcviku. 1. decembra 1938 bol menovaný pilotom letcom a určený k stíhacím pilotom.
Po návrate na Slovensko krátko pôsobil v Cvičnej letke v Piešťanoch. V januári 1939 bol v hodnosti slobodníka premiestnený k letke 49 v Spišskej Novej Vsi. Tu ho v marci 1939 zastihol ozbrojený konflikt s Maďarskom. 23. marca 1939 vzlietol v rámci trojčlenného roja na prieskumný let do oblasti Prešov – Košice. Podľa oficiálneho záznamu absolvoval pri ďalšom lete súboj s maďarskými lietadlami pri obci Bunkovce, východne od Michaloviec.
Ako príslušník 49. letky (v tom čase sa v rámci reorganizácie Vzdušných zbraní spolu s 45. letkou transformovala na letku 12) sa v hodnosti desiatnika v septembri 1939 aktívne zúčastnil ťaženia proti Poľsku. Absolvoval celkom 8 operačných letov. 6. septembra 1939 vzlietol ako člen trojčlenného roja Avií B.534 z poľného letiska Ňaršany, kde držali hotovosť (ako tretí člen roja letel des. V. Jaloviar). Vedúci roja rtk. František Hanovec zaútočil pri obci Ostrovany na poľský pozorovací stroj Lublin R-XIIID z 56. pozorovacej eskadry a zostrelil ho. Posádka poľského lietadla zahynula (pilot M. Piasecki a pozorovateľ E. Porada).
V novembri 1939 splnil M. Žiaran podmienky na menovanie poľným pilotom letcom. Od júna 1941 bol v hodnosti čatára ďalejslúžiaceho v rámci letky 12 nasadený na východnom fronte. 20. júla 1941 sa čat. ďsl. M. Žiaran pod vedením stot. let. V. Kačku zúčastnil bitevného útoku 11-člennej skupiny B.534 v priestore Vinnica – Niemirov. Letel v druhom roji, vedenom npor. let. Š. Čakaným, ako číslo 3 roja letel čat. ďsl. I. Kocka. V silnej protilietadlovej paľbe útočili slovenskí piloti na autokolóny sústredené v uvedenom priestore. Štyri Avie boli počas útoku poškodené, vrátane veliteľského stroja. Celá letka sa po splnení úlohy vrátila na letisko Bar. Koncom októbra 1941 sa M. Žiaran s letkou 12 vrátil späť na Slovensko.
Koncom roka 1941 bol, pravdepodobne na vlastnú žiadosť, prepustený z činnej služby. V civilnom zamestnaní pôsobil až do marca 1944, ked bol povolaný späť do armády. V apríli 1944 narukoval k letke 12 do Spišskej Novej Vsi. Letka sa stala súčasťou Skupiny vzdušných zbraní (SVZ), vytvorenej na podporu Východoslovenskej armády. Okrem iných úloh vykonával v júli 1944 čat. v zál. M. Žiaran prelety lietadiel Avia B.534 na letisko Mokraď, kde sa vykonávali ich revízne kontroly a opravy.
Po vypuknutí povstania preletela SVZ pod vedením mjr. let. J. Trnku ráno 31. augusta 1944 na sovietske územie. M. Žiaran s čat. K. Zubom vyštartovali z letiska Išla na stroji Klemm Kl 35. Po pristátí pri meste Stryj boli najskôr sovietskymi vojakmi internovaní, po vysvetlení situácie a overení u velenia pokračovali v lete do Ľvova. SVZ bola transformovaná na Kombinovanú peruť v ZSSR. M. Žiaran vstúpil do čs. armády v ZSSR a v rámci Kombinovanej perute bol zaradení k stíhacím pilotom. Po preškolení na sovietsku techniku sa stal príslušníkom 1. čs. zmiešanej leteckej divízie. Počas bojov o Ostravu slúžil aj ako kuriérny pilot na Po-2
Po skončení vojny nepokračoval v kariére vojenského pilota a v auguste 1945 bol demobilizovaný. V rokoch 1953 až 1959 pôsobil v popradskom aeroklube ako náčelník aerovlekovej stanice a učiteľ lietania. Ako väčšina slovenských letcov z východného frontu bol po roku 1958 perzekuovaný a nemohol pôsobiť v leteckých funkciách. Zomrel v roku 1984 v Poprade, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské: Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. stupňa
—
Použité zdroje:
Archív B. Súdneho
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk