Margański & Mysłowski Zaklady Lotnicze je prvá poľská sukromná letecká firma, ktorá vznikla po WWII (1986). Pôvodný názov znel Zakład Remontów i Produkcji Sprzętu Lotniczego / založil ju Edward Margański / sídli v meste Bielsko-Biala. Tých pár pilotov, čo lieta akrobaciu na vetroňoch, pozná a určite vie oceňiť výkony dvojsedadlovky MDM-1 Fox (+9 /-6 g), ktorú vyrába M&M a je určená pre lietanie špičkovej súťažnej akrobacie
vstup do albumu na Google Photos
M&M vyrába aj dvojmotorový 4 miestny aeroplán EM-11 Orka, s motormi v tlačnom usporiadaní, ale najzaujímavejším projektom bol práve Bielik, navrhnutý ako low-cost výcvikový aeroplán pre vojenských pilotov, ktorý mal nahradiť už staršie stroje PZL TS-11 Iskra. V roku 1976 začal v Poľsku vývoj cvičného jetu PZL I-22 Iryda, ktorý bol nakoniec pre problémy s financovaním zastavený (vyrobilo sa ich celkovo 7 kusov). Pre uvedenie do obrazu, Iskra bola v roku 1962 konkurentom čsl. prúdového Delfína L-29, ktorý sa stal štandardným výcvikovým strojom krajín Varšavskej zmluvy, teda okrem Poľska. MTOW 2.500 kg radí Bielika do kategórie “kapesných” (skvelý český výraz) military jetov, bol navrhnutý a vyrobený prevažne z uhlíkového kompozitu / mal dve vystreľovacie sedačky pre pilotov
V roku 1997 navrhol Edward Marganski koncept kompozitového cvičného jetu, vychádzal z vlastných poznatkov pri stavbe klzákov a z R&D PZL Mielec pri návrhu nadzvukového PZL M-16. Bielik bol navrhnutý nielen pre výcvik, ale aj pre simulované vzdušné útoky. Kvôli nízkej MTOW nemal niesť žiadne zbrane, ale ich použitie malo simulovať elektronické zariadenie. V roku 1999 reprezentanti Národnej leteckej rady stáli pred mock-upom v mierke 1 : 1 (v roku 2002 ho E.M. podaroval leteckému múzeu v Krakove, kde stál ako nechcené dieťa pri hangári so zbierkou piestových leteckých motorov)
PZL M-16
Prvý let vykonal prototyp Bielika 4. júna 2002 pilotovaný Wieslawom Cena, poháňaný bol prúdovým motorom General Electric J-85 o ťahu 12.75 kN, neskôr sa plánovalo použitie motoru s ťahom 17.65 kN, dokonca sa uvažovalo o vektorovaní motoru
Aeroplán sa mal vyrábať v dvoch verziách :
- vojenskej – pre základný a pokračovací výcvik, lietanie akrobacie a navigácie, vybavený virtuálnym systémom pre vedenie vzdušných útokov
- civilnej – pre lietanie akrobacie a cross-country lety
Nikde som sa nedočítal jediného vysvetlenia, ba ani náznaku, prečo nebol Bielik vyrábaný sériovo. Každopádne to bol veľmi zaujímavý projekt. V roku 2007 dokonca predvádzali Poliaci Bielika aj Orku na Slovensku v Trenčíne pri návšteve v LOTN (info Ďuro Lauš)
Na západnej strane veľkej mláky vznikol podobný aeroplán – prototyp ATG Javelin s porovnateľnými výkonmi, avšak firma Aviation Technology Group skončila v konkurze. V Rusku vznikol zaujímavý SR-10 (Berkutchik), s dopredným šípom krídla, ktorý mal byť v menšej sérii 16 ks zaradený do výcviku vojenských pilotov
Ešte pár slov na záver, Bielik lietal počas skúšobných letov s bielym náterom, a niesol imatrikulačku SP-YEM. Bielik na fotografiách v parádnej “military” šedej farbe a s poľskými výsostnými znakmi na zdvojených smerovkách vyzerá super, mám však za to, že je to výstavný kus, ktorý používa M&M pre účely svojej prezentácie. Či je letuschopný ? skôr nie, ale to vedia v M&M
Poľské vzdušné sily vyriešili na záver svoj problém so zastaralými cvičnými lietadlami nákupom 8 ks talianskych Alenia Aermacchi M-346 Master (dnes Leonardo M-346 Master), spolu s opciou na dodávku ďalších 4 kusov. Projekt M-346 nie je nepopísaný kus papiera, pôvodne išlo o spoločný projekt ruskej konštrukčnej kancelárie YAK (YAK-135) a Alenie
technické údaje Bielika : 2 členná posádka / rozpätie krídiel 6.6 m / dĺžka 9 m / plocha krídla 11.9 m2 / prázdna hmotnosť 1.700 kg / MTOW 2.500 kg / objem nádrží 850 litrov / max. speed 1.100 km/hod. (0.9 Mach) // pádová rýchlosť 165 km/hod. // stúpanie 45 m/sec. // dolet 2.500 km
