V jednu nedeľu v roku 2010 som vyrazil z Bratislavy autom na letisko do Příbrami, bol to náhly nápad so zámerom vtlačiť sa konečne do nejakého dvojplošníka a vyskúšať si “ vietor vo vlasoch „, v mojom prípade na holej hlave
vstup do albumu na Google Photos
Majiteľ červeného Buckeru Jungmann / OE-ARP sa ma spýtal na hmotnosť a bolo po lietaní ! Prvý krát v živote sa mi stalo, že ma niekto vyrazil od lietadla, úplná hrôza. Centráž je totiž centráž – koniec diskusie. Limit hmotnosti pasažiera v prednom cockpite je totiž max. 98 kg, vrátane padáku, nuž kto sa do toho má zmestiť
krásne a vkusne umiestnený „lvíček“, bohužiaľ o nejaké 2 roky som videl mail s fotografiami z havárie červeného Buckera, ktorý po vysadení motora skončil na šrot v lese
Nakoniec som sa po nejakej dobe narval do Polikarpova Po-2 / HA-PAO, ktorý patrí maďarskej Goldtimer Foundation a podarilo sa mi to počas Leteckého dňa v Nových Zámkoch (2010). V Kukuruzniku vás posadia dozadu, čo je veľký rozdiel voči prednému kokpitu Buckera. Polikarpov a Li-2 / HA-LIX patriace nadácii pravidelne vystupujú v Zámkoch, nakoniec to z letiska Budaörs nie je až tak ďaleko
Stojíme na čiare predbežného štartu a ja pozorujem Kraťasa, ako roluje na dráhu. Niečo mi bráni vo výhľade – sú to výztuhy vzpier krídla, niečo čo som chcel vidieť už dlho za letu ! Po povolení vzletu rolujeme kolísavo na dráhu, vzlet smerom na mesto. Hneď fotím ako blázon tie dve krídla na každej strane
Polikarpov po štarte na letisku Nové Zámky
Podávali ste už niekomu svoj foťák v otvorenom aeropláne cez plexisklo ? Okamžite ma napadlo, že keď to urobím, tak uvidím padať môj digitál šikmo do hĺbky 100 metrov. Bŕŕ, ale premohol som sa
Polikarpov sa sunie stovečkou nad terénom, pozorujem cvakanie vahadielok na hlavách válcov a zrazu mi to docvakáva. Cítim, ako sa mi srdečný tep fázuje s miernym rachotom hviezdicového motora a je mi dobre. V živote som sa v aeropláne necítil tak bezpečne, je mi jedno, že letíme rýchlosťou, ktorú by som inokedy nazval „blízkou pádovej rýchlosti“. Je mi jedno, že sa pomaly odrážame od vrcholov stromov, ten stroj vzbudzuje dôveru a ja mu úplne prepadá
Preberám na chvíľu riadenie Kukuruznika a skúšam miernu zatáčku vľavo a naspäť do kurzu. Snažím sa udržať guličku v strede a je to paráda. Riadenie je veľmi príjemné, ale treba sa mu venovať, toto nie je krabica hrnúca sa vzduchom. Csaba pridáva plyn pre stúpanie, ale pridal len 50 otáčok, aj to len takým prísekom ľavého malíčka. Kedysi sme mali doma malé koncertné krídlo Petroff a ja k riadeniu dvojplošníka pristupujem ako moja mama ku hraniu na rodinnom klenote. S rešpektom, s úctou, celý hotový už len z možnosti to vyskúšať a zažiť
pilot Csaba Bekai
Riadiace „lanká“ sú vyrobené z oceľového drôtu, Rusi sa s konštrukciou Polikarpova moc nemaznali, výškové i smerové riadenie je vyvedené von z trupu, neuveriteľné sú vedenia ovládania výškového kormidla. Sú uložené na stabilizátore, vyrobené z dreva, žiadne ložiská len navoskované drevo
Lisunov Li-2 prefrčal s cestujúcimi okolo, bohužiaľ som nestihol vymeniť sklo pre lepší záber
Zrazu sa nirvána končí a pilot nasadzuje na pristánie, ešte pozorujem stromoradie, ktoré som kedysi dávno pri základnom výcviku preletel pod úrovňou stromov (bolo to moje prvé aerovlekové sólo na Blaníku, pri štarte sa mi vysunuli brzdiace klapky a vlekár seba i mňa prevliekol mierne na uchu medzi vyšším topoľom a nižším ovocným stromom)
Pristáie a koniec sna, ale význam slova „barnstorming“ je mi jasnejší, spomínam si na film Veľký Waldo Peper s Robertom Redfordom
jazero medzi letiskom a Bajčom
zľava Beno / pilot Cszaba Bekai / Sadko
