photo – Erwin Alexander / Flickr.com
Keď sa v roku 1964 ukončila v Kunoviciach sériová výroba 5 miestneho dvojmotorového lietadla L-200 Morava, celkový počet vyrobených lietadiel vrátane prototypov, overovacej série a drakov pre lámacie skúšky, dosiahol počet 361 kusov. Protyp Moravy XL-200 (OK-LNA) vzlietol prvý krát 9. apríla 1957
zvyšné photos – Boran Pivič / achtungskyhawk.com
Juhoslávia prejavila záujem o pokračovanie výroby typu L-200 Morava v obmedzenej sérii, po zabezpečení práv na výrobu sa ňou mala zaoberať firma LIBIS v Ľubľane. Nám nič nehovoriaci názov LIBIS bola skratka dlhšieho názvu – Letalski Institut Branko Ivanus Slovenija. LIBIS mal skúsenosti z vývojom a výrobou niekoľkých typov lietadiel, ako LIBIS KB-6 Matajur (dvojmiestny športový aeroplán), štvormiestny tourer KB-11 Branko, dvojmiestny cvičný vetroň LIBIS 17 a pravdepodobne aj obojživelný vetroň Koser KB-3 Jadran, všetko postavené v pomerne malých sériach
photo – archív Martin Vítek
Čo sa týka Moravy, výroba mala predstavovať malú sériu postavenú / skompletizovanú z dielov dodaných Letom Kunovice. Do konca roku 1964 bolo do LIBISu dodaných 14 kusov Moráv vo forme dielov / stavebníc / kitov, nech už to nazveme tak, či onak. Z čiste marketingových dôvodov bol aeroplánom postaveným v Juhoslávii pridelený názov L-200 LIBIS, inak boli identické s neskoršiou verziou L-200D Morava
Z dôvodov, ktoré su nejasne sformulované, mohli nakoniec v LIBISe postaviť iba 5 kompletných aeroplánov, nakoniec boli vyrobené / skompletizované 4 kusy. Prvý LIBIS L-200 získal imatrikulačnú značku YU-BBE (10.augusta 1964) a bol dodaný firme PAN ADRIA. Nasledovali ďalšie YU-BBF / YU-BBG / YU-BBH, používali sa iba pre výcvikové lety, aj to prevažne v noci
YUGO Morava inšpiráciou pre Plukovníka L-200D
L-200 Libis boli neskôr používané u PAN ADRIe pre nočný prevoz pošty a novín (Nocni avionski poštanski saobračaj / Night time Aircraft Postal Service) a štartovali okrem iných letísk aj z Belehradu, Dubrovniku, Splitu, Zahrebu. Napokon sa Libisi stali obeťou vlastného úspechu, keď ich spoločnosť kvôli zvyšujúcemu sa objemu prepravy vymenila začiatkom roku 1968 za flotilu Aero Commanderov 500, ktoré lietali s nočnou poštou až do zániku PAN ADRIe v roku 1977
V marci prešli zvyšné tri Libisi do stavu Aeroklubu Záhreb (YU-BBH havaroval v Macedónii v roku 1966), kde s nimi chceli rozbehnúť aerotaxi prepravu, ale ukázali sa byť po krátkej prevádzke náročné na údržbu a servis, mali vysokú spotrebu paliva atď. V roku 1973 ich Aeroklub Záhreb prestal z už spomenutých dôvodov prevádzkovať, jeden L-200 Libis našiel nového vlastníka v Slovinsku, a posledné dve (YU-BBE a YU-BBG) prešli do stavu Obrazovni centar zračnog saobraćaja (Air Traffic Education Center) v Záhrebe, ktoré malo potrebné financie, pilotov atď. na ich prevádzkovanie vo vlastnej leteckej škole Viša zrakoplova škola (Aviation Polytechnics – VZŠ). Osud však Libisom neprial, VZŠ sa dostala do problémov, YU-BBG bol zošrotovaný kvôli zlému technickému stavu, YU-BBE bol po oprave využívaný pre kondičné lietanie pilotov. Medzi rokmi 1975 – 1980 dosiahol celkový nálet 50 hodín, čo je skoro nula, niekedy neskôr skončil na dvore zbierky aeroplánov v Záhrebe, kde začal chátrať. Fotografie BBE sa datujú k roku 2015, okrem prvej, tá je z roku 1995
Keď si pozorne pozriete fotografie Libisov, tak zistíte, že začiatok imatrikulačky „YU“ bol dôsledne odstránený, zrejme ako odozva hrôzy počas občianskej vojny v rozpadávajúcej sa Juhoslávii. V akom stave je dnes posledný LIBIS, a či vôbec ešte existuje, si netrúfam povedať
photo – archív Martin Vítek
A aby som nezabudol, jeden z Libisov / YU-BBF slúžil ako vizuálna inšpirácia pre náter nášho Plukovníka, Moravy L-200D / OK-PLK, čo bola taká vlajková loď Aeroklubu Bratislava – Vajnory, na ktorú sme boli veľmi hrdý. Plukovník bol celý biely, len na bokoch mal spojený pás dvoch prúžkov zelenej a modrej farby, a na boku mal ručne namaľovanú postavu Malého princa, podľa knižky Antoine de Saint-Exupéryho
informácie som prebral z článku : History – The Yugoslav Czech : Let L-200 Morava at LDZA