archív – Balneologické múzeum Piešťany / repro Eva Drobná
V roku 1914 na prahu vypuknutia prvej svetovej vojny sa uskutočnil v Piešťanoch letecký deň, podujatie ojedinelé‚ v tých časoch nielen v Uhorsku, ale aj v Rakúsko-Uhorskej monarchii. V literatúre sa objavilo viacero nepresností v súvislosti s časom jeho konania. Ivan Šabo (1992) píše, že sa konal 29. júna 1914. Ľudovít Winter vo svojich pamätiach udáva, že sa konal koncom júna 1914 (Winter 1999, s. 55-56) a tento časový údaj spomína aj Ján Šípoš (1992, s. 113) a mnohí iní autori tento termín nekriticky prebrali.
Pravdou však je, že letecký deň sa konal v nedeľu 26. júla 1914. Potvrdzujú to i články v dobovej tlači vydávanej v maďarčine informujúcej o „Leteckých pretekoch“ v Piešťanoch (napr. tlač z 31. júla 1914). Časový údaj 29. júla udáva vo svojom článku Ján Blažej (1969), pričom tvrdí, že v tento deň vypukla 1. svetová vojna. Nie je to celkom tak, nakoľko vývoj udalostí bol iný. Nie je pravda, že v tento deň bol spáchaný atentát na Františka Ferdinanda d`Este v Sarajeve. Táto udalosť sa stala 28. júna 1914. Taktiež nie je celkom presné tvrdenie, že v tento deň vypukla 1. svetová vojna. Vojnový konflikt totiž eskaloval postupne. Už 28. júla 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku. 29. júla bola v Rusku vyhlásená čiastočná mobilizácia proti Rakúsko-Uhorsku a až nasledujúci deň bola rozšírená na všeobecnú mobilizáciu.
Podrobný program leteckého dňa v Piešťanoch, vydaný formou malého letáku v maďarskom a nemeckom jazyku (Repülönap Pöstyénben, tlač Földes-Pöstyén 1914, uložený v zbierke balneohistórie, inv. č. B2-261) nás informuje o priebehu a podujatiach konaných v rámci leteckého dňa, ktorý sa konal ako je uvedené‚ na plagáte 26. júla 1914.
Znenie letáku tu uverejňujeme v preklade a neskrátenej podobe:
Letecký deň – Piešťany
Uhorský letecký zväz pod patronátom jeho cis. a kráľ. Výsosti arcivojvodu Jozefa a pod patronátom urodzeného grófa Imricha Erdödyho usporiada v nedeľu 26. júla 1914 pod patronátom piešťanského Golf-Club-u a na jeho golfovom ihrisku Letecké závody. Začnú sa odpoludnia o 4. hodine a skončia sa o 7. hodine
Vstupné: lóže na letisku 4.- koruny. 1. miesta 2.- koruny. Miesta na státie 1.- koruna. Na dívanie z promenády na nábreží Váhu 60.- halierov.
Lístky dostať na mieste, ďalší predpredaj je v kvetinovom pavilóne. Lístky sa vydávajú v obmedzenom počte.
Deň pred závodmi medzi 4. a 7. hodinou budú na golfovom ihrisku pred hangármi predvedené lietadlá pilotov, ktorí sa na závody prihlásili. Vstupné 60.- halierov. Taktiež v deň pred pretekmi, t. j. 25. júla odpoludnia o 5. hodine bude prednášať so svetlenými obrazmi pán Štefan Petróczy z Petrócza, c. a k. stotník a poľný pilot, na tému „Dejiny aviatiky“ na dobročinné ciele, v prospech domácej aviatiky v nemeckom jazyku v slávnostnej sále Kursalónu. Vstupné I.-V. rad 2.- koruny, od VI. radu 1.- koruna, galéria 60.- halierov.
V ten istý deň v sobotu, 25. júla o 9. hodine večer, bude pred Kursalónom slávnostný promenádny koncert kúpeľného orchestra pod vedením dirigenta Marka Grosskopfa.
V deň pretekov v nedeľu večer o pol deviatej pri príležitosti slávnostného odovzdávania cien v Thermia Palace bude na Kúpeľnom ostrove usporiadaná elitná parková slávnosť, ktorá bude zakončená slávnostným plesom.
Hasičský a Letecký deň v Prievidzi / 1936
Veľký Letecký deň v Seredi / 1938
Letecký deň jubilejného roku / Vajnory 1957
Medzinárodný Letecký deň Vanory / 1960
Detailný program s menoslovom pretekárov a bližšími údajmi sa bude predávať od 23. júla v kvetinovom pavilóne a počas pretekov ho bude dostať na tvári miesta.
Viktor Witmann, dipl. inžinier a pilot, víťaz rak.-uhorského okružného letu je ochotný prihlásených cestujúcich voziť so sebou, za čo sa má za osobu zaplatiť 100 korún v prospech domácej leteckej flotily.
Pozor! Vstupenky na letisku treba viditeľne nosiť. Usporiadatelia nepreberajú zodpovednosť za prípadné škody. V prípade nepriaznivého počasia sa tento program uskutoční v nasledujúce dni.
Leteckého dňa sa zúčastnili aviatici: Július Minár, 19-ročný, lietadlo typu Dedics, Andrej Kvasz, 31-ročný, lietadlo vlastnej konštrukcie, Ing. Viktor Wittman, 25-ročný z Viedne, dvojplošník Lohner-Daimler, Štefan Dobos, 22-ročný, monoplán Svachulay, Jozef Tóth, 28-ročný, monoplán vlastnej konštrukcie, Antal Lányi, 28-ročný, dvojplošník Est-Lohner (Androvič 1982, 134)
archív – Balneologické múzeum Piešťany / repro Eva Drobná
Ako informuje vtedajšia tlač: „Výsledok pretekov bol vyhlásený večer o 9. hodine. Prvú cenu výškových pretekov získal V. Witmann. Vzlietol do 2200-metrovej výšky. Bol to rekord v porovnaní s vlaňajším vzletom Dobosa do výšky 1850 metrov. K prvej cene 800 korún obdržal ešte od grófa Imre Erdödyho 500 korún za vylepšenie rekordu. Druhú cenu letu do výšky, 400 korún, získal Július Minár s dosiahnutou výškou 1050 metrov. Tretiu cenu v obnose 200 korún neudelili žiadnemu z účastníkov pretekov, ale obnos pridali k cene za snahu.
Za preteky na čas bola udelená prvá cena 800 korún Júliusovi Minárovi za jeho nepretržitý let trvajúci 1 hodinu, 1 minútu a 50 sekúnd. Druhá cena patrila V. Witmannovi za nepretržitý let trvajúci 51 minút a 35 sekúnd. A. Lányi dostal 200 korún za let, ktorý trval 33 minút.
Za rýchlostný let odovzdali len prvú cenu 800 korún V. Witmannovi. Financie druhej a tretej ceny pripojili k cene za snahu. Július Minár za jeho zvlášť pekný let s maďarským lietadlom s maďarským motorom, dostal zvláštnu cenu, ktorú na tento účel poskytol gróf Imre Erdödy. Okrem toho dostal každý pretekár ako štartovné‚ 200 korún. Nevyplatené ceny zvyšovali finančnú výšku ceny za snahu, ktorá sa takto zveľadila na 2300 korún a rozdelili ju medzi pilotmi nasledovne: Witmann dostal 749, Minár 726, Lányi 386, Dobos 222 a Kvasz 199 korún.
Výhry sa teda delia nasledovne: Witmannovi 3449, Minárovi 2426, Lányimu 786, Dobosovi 422 a Kvaszovi 399 korún.“
Vyzdvihli by sme najmä dvoch účastníkov podujatia. Andrej Kvasz (narodený 21. XI. 1883), Slovák z Békéscsaby, spolu s Aladárom Zsélyim vybudoval v Budapešti prvý letecký hangár v Uhorsku. Za 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, Medzinárodná letecká federácia mu udelila Tissandierov diplom, ktorý udeľujú priekopníkom v letectve. Na Slovensku bol v roku 1964 hosťom na V. majstrovstvách Slovenska v leteckej akrobacii. Zomrel 27. I. 1974 v Budapešti. Tým druhým je tiež letec, Štefan Petróczy, ktorý absolvoval viedenskú Vojenskú technickú akadémiu a Silbererov aeronautický inštitút vo Viedni, výborný teoretik i aktívny letec. Spolu s T. Kármánom a V. Žurovcom bol jedným z konštruktérov pripútanej helikoptéry, ktorá mala v rakúsko-uhorskej armáde nahradiť pozorovacie balóny. V roku 1914 bol veliteľom vojenskej vzduchoplaveckej základne vo Fischamende. Pre zaujímavosť uvádzame, že na začiatku vojny mala rakúsko-uhorská armáda 84 lietadiel, ktoré využívala na prieskum, a 35 výcvikových strojov. Búrlivý vývoj a zdokonaľovanie lietadiel priniesla práve 1. svetová vojna.
Vidieť, že Ľudovít Winter neváhal usporiadať v spolupráci s Uhorským leteckým (vzduchoplaveckým) zväzom, piešťanským Golf-clubom (ktorého dušou bol Imrich Winter) a pod záštitou významných osôb i takéto netradičné a veľmi atraktívne podujatie, aby zvýšil obľúbenosť piešťanských kúpeľov. Zorganizované bolo dôkladne a nápadito – obohatené i slávnostným plesom, promenádnym koncertom a prednáškou o dejinách aviatiky (v dôsledku začiatku vojny sa neuskutočnila). Bolo to prvé takto veľkolepo organizované podujatie svojho druhu na území Slovenska. Ing. V. Wittman na svojom lietadle dokonca ponúkal vyhliadkové lety, čo muselo byť v tom čase niečo úplne fantastické. Zodpovedala tomu aj cena za takýto let – 100 korún. Bola to z roveň prvá lastovička letectva v Piešťanoch, ak nerátame pristátie nemeckého balóna Magdeburg 17. augusta 1912 pred Thermia Palace.
Po 1. svetovej vojne, v roku 1928, sa z Nitry do Piešťan presťahoval 3. letecký pluk československej armády, nesúci meno generála M. R. Štefánika. Civilná letecká doprava bola založená v roku 1935 (skúšobne sa lietalo už v roku 1934). Od 1. júna 1935 začal dvanásťmiestny trojmotorový Fokker lietať na linke Viedeň – Bratislava – Piešťany a späť. Zvýšilo to atraktivitu pre zámožnejších zahraničných pacientov a návštevnosť kúpeľov. A nájomcovia kúpeľov zabezpečili pre kúpeľných hostí uvítanie a dopravu z letiska do kúpeľov. Ľudovít Winter išiel ďalej a dal do mnohých svetových novín inzerát: „Zadarmo lietadlom z Piešťan sa vrátite domov, ak prídete na liečenie lietadlom do výborných kúpeľov reumatikov.“ Neskôr (roku 1937) bola otvorená aj druhá medzinárodná linka z Prahy cez Piešťany, Užhorod, Kluž do Bukurešti. Ďalší rozvoj leteckej dopravy nastal až po skončení 2. svetovej vojny – z Piešťan do Žiliny, Bratislavy, Prahy, na Sliač, do Tatier, Prešova a Ostravy.
Aj usporiadaním leteckého dňa v Piešťanoch môžeme dokumentovať zmysel a záujem Winterovcov o netradičnú reklamu piešťanských kúpeľov, vidíme ich snahu zaujať kúpeľných hostí originálnym podujatím, o ktorom by sa určite písalo a hovorilo oveľa viac, keby neprišli hrozné udalosti 1. svetovej vojny.
Vladimír Krupa
riaditeľ Balneologického múzea Piešťany
Literatúra:
Androvič, Š.: Z dejín letectva v Piešťanoch. Balneologický spravodaj 1981, s. 133-136, Bratislava 1982
Blažej, J.: „Letúnsky deň“ na golfovom ihrisku. Slovenské kúpele 1969, roč. XI., s. 8-9
Kúpele Piešťany v pamätiach Ľudovíta Wintera. Bratislava 1999
Šabo, I.: Nebo nad Piešťanmi. 2. „Letúnsky deň“ na golfovom ihrisku 29. júna 1914. Piešťanský týždeň č. 3, roč. II., 22. I. 1992, s. 5
Šípoš, J.: Piešťany v premenách vekov. Bratislava 1992
