J.Štauder vpravo / photo archív Pavla Zeleňáka (vľavo)
* 20. február 1920 Záhorská Bystrica
† 17. apríl 1978 Bratislava
Elementárny pilotný výcvik absolvoval J. Štauder v rámci akcie “1.000 nových pilotov” v bratislavskom Aeroklube od apríla do augusta 1938. Vojenskú kariéru začal narukovaním do pilotnej školy v Spišskej Novej Vsi v júli 1938, kde absolvoval základný vojenský výcvik a poddôstojnícku školu. Už ako slobodník bol premiestnený do Piešťan, kde absolvoval pilotný a stíhací výcvik. Tu ho zastihol rozpad Československa. Po výcviku bol zaradený k letke 37, po reorganizácii slovenského letectva transformovanej na letku 13. V máji 1939 bol povýšený na desiatnika a v novembri 1939 na čatára. Pilotom – letcom bol menovaný 1. decembra 1939.
Prvé nasadenie na východnom fronte absolvoval ako príslušník letky 13 od júna do augusta 1941 v hodnosti čatník. Po krátkom pobyte na Slovensku sa na front vrátil už ako člen letky 12, ktorá podporovala postup Rýchlej divízie. V radoch letky 12 vykonal 20 bojových letov na Avii B-534 a v októbri 1941 sa vrátil domov.
1. novembra 1941 bol menovaný poľným pilotom – letcom. Vo februári 1942 odišiel do dánskeho Grove so skupinou slovenských letcov, kde absolvoval preškoľovací kurz na stíhací Messerschmitt Bf-109. Ešte pred ukončením kurzu bol v máji 1942 povýšený na rotníka.
Po návrate na Slovensko pokračoval J. Štauder vo výcviku, po ktorom bol zaradený do zostavy I. garnitúry letky 13. Jeho tretie nasadenie na východnom fronte začalo v októbri 1942. Bojové lety absolvoval v kabíne Bf-109 E, F a G a dosiahol celkom 13 zostrelov. Jedenkrát bol v leteckom boji zostrelený – s poškodeným lietadlom havaroval pri núdzovom pristátí, vyviazol však bez zranenia. Tomu sa vyhol aj pri núdzovom pristátí v Anape, kde mal kvôli technickej poruche ťažkú haváriu. V Anape sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorú si napriek komplikáciám (bola ruskej národnosti) priviedol v júli 1943 na Slovensko.
Po návrate z frontu bol povýšený na zástavníka. Stal sa členom hotovostného roja (neskôr pohotovostnej letky) so základnou na letisku Vajnory, ktorý zabezpečoval ochranu Bratislavy a zbrojárskych fabrík na Považí. 26. júna 1944 sa k Bratislave priblížil spojenecký bombardovací zväz a na poplach vyštartovalo osem Messerschmittov Bf 109 G-6 pohotovostnej letky. V následnom súboji s presilou amerických stíhačov na lietadlách P-51 Mustang a P-38 Lightning bol J. Štauder zostrelený. Horiaci motor sa mu podarilo v strmhlavom lete uhasiť a núdzovo pristál do poľa pri Ivanke pri Dunaji, takmer na rovnakom mieste, kde v roku 1919 zahynul pri leteckej havárii M. R. Štefánik. J. Štauder vyviazol opäť bez zranení. Bol to jeho posledný bojový let v kariére.
16. mája 1945 sa prihlásil na posádkovom veliteľstve v Bratislave a následne bol odoslaný do Leteckého výcvikového strediska v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobil do júna 1945. Do septembra 1945 zastával funkciu zástupcu veliteľa letiska v Malackách. V škole pre učiteľov lietania v Olomouci získal v apríli 1946 licenciu inštruktora lietania a neskôr pôsobil v Leteckom učilišti v Prostejove. Od augusta 1949 do júna 1950 absolvoval štúdium na Leteckej vojenskej akadémii v Hradci Králové. Vojenskú kariéru ukončil na pozícii zástupcu veliteľa 45. leteckého pluku v Plzni v roku 1958, kedy bol po politických čistkách z armády prepustený.
Vyznamenania: slovenské – Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., Vojenný víťazný kríž VI. triedy, nemecké – Železný kríž II. triedy, Železný kríž I. triedy, Zlatá frontová spona pre stíhačov.
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk