* 2. apríl 1912 Moravský Svätý Ján
† 28. marec 1988 Bratislava
Až do roku 1922 vyrastal v USA, kam jeho rodina odišla krátko po jeho narodení. Do armády vstúpil v roku 1934 na vykonanie prezenčnej služby. Ako ašpirant absolvoval Školu na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Počas tejto služby bol postupne povýšený na slobodníka ašpiranta a desiatnika ašpiranta. V máji 1935 bol menovaný pozorovateľom letcom. V septembri 1935 bol povýšený na čatára ašpiranta. Koncom septembra 1935 nastúpil na štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Počas štúdia bol vo februári 1936 menovaný podporučíkom. Po skončení štúdia v auguste 1937 bol vyradený v hodnosti poručíka letectva a pridelený k technickej letke leteckého pluku 2 v Olomouci. Od októbra 1937 do marca 1938 absolvoval aplikačný kurz pre poručíkov letectva v Prostějove. V rámci kurzu mal haváriu na lietadle Praga E-41, pri ktorej sa zranil. Po absolvovaní kurzu ho premiestnili k letke 35. V apríli 1938 bol menovaný pilotom letcom s určením k stíhacím pilotom. V júli 1938 mal haváriu na Avii B.534, pri ktorej utrpel ťažký otras mozgu. V decembri 1938 ho premiestnili k letke 50 leteckého pluku 4 v Kbeloch, kde pôsobil ako 1. dôstojník letky.
Po rozpade Československa bol v marci 1939 premiestnený k leteckému pluku 3 a prijatý do slovenskej brannej moci. Službu začal ako technický dôstojník a zástupca veliteľa letky 45 v Spišskej Novej Vsi. Počas maďarskej agresie sa aktívne zúčastnil bojových akcií. 24. marca 1939 vzlietol ako člen trojčlenného roja pod vedením rtm. let. J. Hergotta na bojový let do oblasti Tibava – Nižná Rybnica, kde zaútočili na maďarskú kolónu. Pri útoku boli slob. J. Zachar a por. let. J. Páleníček zostrelení a museli núdzovo pristáť. Kým J. Zachar padol do zajatia, J. Páleníčkovi sa podarilo pristáť na vlastnom území. Pri bombardovaní Spišskej Novej Vsi 24. marca 1939 bol ľahko zranený. Podľa vlastných slov vykonal počas bojov proti Maďarom 6 bojových letov.
V apríli 1939 bol ustanovený za veliteľa letky 45. V auguste 1939 prevzal aj velenie nad letkou 49, obe letky boli od septembra 1939 zlúčené do stíhacej letky 12. S letkou 12 aktívne absolvoval poľné ťaženie proti Poľsku.
V októbri 1939 bol menovaný poľným pilotom letcom a zároveň poľným pozorovateľom. V januári 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. Ako veliteľ letky 12 absolvoval od júla 1941 nasadenie na východnom fronte, kde sa aktívne zúčastňoval bojových akcií ako stíhací pilot. 20. júla 1941 sa ako vedúci 4. roja zúčastnil úspešného bitevného náletu 11-člennej skupiny Avií B.534 pod velením stot. let. V. Kačku. Skupina zaútočila na sovietske autokolóny v priestore Vinnica – Niemirov. Štyri Avie sa na letisko v Bare vrátili poškodené. J. Páleníček sa s letkou 12 vrátil na Slovensko v októbri 1941.
Od februára do júla 1942 sa preškolil na lietadlá Messerschmitt Bf 109 na leteckej základni v dánskom Grove. Piloti absolvovali lety na lietadlách Arado Ar 96B a Messerschmitt Bf 109 B, D a E. Začiatkom júla 1942 bol povýšený do hodnosti stotníka letectva. Na Slovensko (do Piešťan) sa vrátil v kokpite jedného zo zakúpených Bf 109E. Po návrate pokračovali preškolení piloti vo výcviku pred nasadením na východnom fronte. V októbri 1942 absolvoval J. Páleníček ako stíhač kurz nočného lietania.
Koncom apríla 1943 prevzal v poli velenie letky 13 od mjr. let. O. Ďumbalu. Pod jeho velením došlo v júli 1943 k výmene personálu letky 13, kedy nastúpila jej tzv. II. garnitúra. V rámci tohto nasadenia absolvoval okolo 35 bojových letov. Na Slovensko sa s letkou 13 vrátil v novembri 1943.
V januári 1944 sa vrátil na pozíciu veliteľa letky 12, ktorá bola v júli 1944 začlenená do Skupiny vzdušných zbraní pri Armádnom veliteľstve v Prešove. Po vypuknutí Povstania preletela celá skupina 31. augusta 1944 z letiska Išla na sovietsku stranu. J. Páleníček preletel na stroji Avia B.534. Po zhromaždení a previerkach slovenskí letci a mechanici vstúpili do čs. zahraničnej armády v ZSSR. V októbri 1944 bol zaradený do čs. brannej moci a priznali mu hodnosť kapitána letectva. Preškolil sa na sovietsku bojovú techniku (Lavočkin La-5FN a Iljušin Il-2) a v rámci čs. let. skupiny pôsobil od januára 1945 ako letecký inšpektor pri veliteľstve 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. V marci 1945 bol povýšený na štábneho kapitána letetectva. Počas Ostravskej operácie absolvoval 6 bojových letov.
Po vojne bol J. Páleníček prijali do čs. armády. Vykonával viaceré veliteľské funkcie (letecký pluk 3, 30 a 8 ), velil kombinovanej leteckej skupine, ktorá bola nasadená proti Ukrajinskej povstaleckej armáde (tzv. banderovcom). Okrem iného absolvoval aj kurz veliteľov vojskových telies (1948-1949). V októbri 1948 bol povýšený na podplukovníka letectva. V marci 1952 bol po čistkách v armáde prepustený do zálohy. Zomrel v Bratislave v roku 1988, kde je aj pochovaný.
Vyznamenania: slovenské: Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939, Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. stupňa, Vojenný víťazný kríž V. tr., nemecké: Železný kríž 1939 II. tiedy, Železný kríž 1939 I. triedy, rumunské: Rad rumunskej koruny s mečmi (Ordinul Coroana României Ofițer), československé: Za chrabrosť pred nepriateľom, Za zásluhy I. stupňa, Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, Rad SNP II. tr. a iné.
súvisiace články : veliteľ letky 45 por. Jozef Páleníček o Malej vojne
– – –
Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Šumichrast, P., 2012: Prvý bitevný útok slovenského letectva na východnom fronte (Vinnica–Niemirov, 20. júl 1941), Vojenská história 4/16.
Cséfalvay, F. a kol., 2013: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945
Petrík, J., 2007: Spišská tragédia
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1 (1939-1944)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939–1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Spolek pro vojenská pietní místa (http://www.vets.cz)
Archív B. Súdneho
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk