* 15. september 1922 Trnava
† 22. január 1990 Bratislava
Po štúdiách a maturite sa v roku 1942 dobrovoľne prihlásil do slovenskej armády, kde sa mu otvárala možnosť vysokoškolského štúdia. Po odvode do slovenskej brannej moci v septembri 1942 nastúpil 1. októbra 1942 v Bratislave do Vojenského vysokoškolského internátu (VVI). VVI bol novozriadenou vojenskou školskou inštitúciou pre prípravu vysokoškolsky vzdelaných dôstojníkov z povolania. Odtiaľ bol odoslaný do Nemecka na štúdiá leteckého inžinierstva na Technickej vysokej škole v Stuttgarte. Cez prázdniny absolvoval odbornú prax v leteckom závode Junkers-Werke v Dessau. Po skončení 1. ročníka sa však rozhodol štúdium prerušiť a požiadal o premiestnenie na Slovensko.
Po návrate bol 31. októbra 1943 premiestnený k Leteckému parku. V januári 1944 mu bol priznaný štatút ašpiranta a zaradili ho do Školy na dôstojníkov letectva v zálohe. V rámci školy absolvoval od apríla do júla 1944 kurz leteckých pozorovateľov. 1. augusta 1944 bol slobodník ašpirant J. Modrovich menovaný letcom pozorovateľom. Počas pôsobenia v Leteckej škole v Banskej Bystrici sa aktívne zapojil do ilegálneho hnutia, ktoré pripravovalo ozbrojené vystúpenie proti ľudáckemu režimu. Po vstupe nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky vypuklo 29. augusta 1944 Slovenské národné povstanie. J. Modrovich bol zaradený do Kombinovanej letky v rámci leteckej skupiny 1. čs. armády na Slovensku. Od začiatku Povstania plnil ako člen posádky (pozorovateľ-strelec) bojové úlohy na strojoch Letov Š-328, najmä prieskumné a bombardovacie lety na podporu pozemných jednotiek. Začiatkom októbra 1944 bol povýšený na desiatnika ašpiranta. 7. októbra 1944 bol na palube Lisunova Li-2 spolu s ďalšími letcami presunutý na sovietske územie.
V poľskom Przemyśli bol zaradený do Výcvikového strediska čs. letcov v ZSSR. V decembri 1944 absolvoval dôstojnícke skúšky a bol povýšený na čatára ašpiranta. V januári 1945 bol odvedený a zaradený do čs. brannej moci. V rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR bol najskôr zaradený k 3. čs. bitevnému leteckému pluku, vyzbrojeného lietadlami Iljušin Il-2m3. Tu absolvoval kurz leteckých strelcov, avšak vzhľadom na prebytok leteckého personálu nebol zaradený k bojovým posádkam. Po premiestnení k 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku sa už do bojových operácií nezapojil. V apríli 1945 bol premiestnený na doškolenie do Leteckého výcvikového strediska v Spišskej Novej Vsi, kde ho zastihol koniec vojny.
V auguste 1945 odišiel z armády s cieľom dokončiť vysokoškolské štúdium. Finančná situácia mu však tento plán nedovolila realizovať a v júli 1947 bol na vlastnú žiadosť prijatý do čs. armády v hodnosti podporučíka letectva. Od augusta 1947 pôsobil v Leteckom streleckom učilišti v Malackách. Počas tohto pôsobenia bol povýšený na poručíka letectva. Po komunistickom prevrate bol v rámci čistiek v armáde v máji 1948 prepustený do pomeru mimo činnej služby a degradovaný na vojaka v zálohe. Koncom 60-tych rokov bol občiansky rehabilitovaný a bola mu priznaná vojenská hodnosť nadporučíka letectva v zálohe.
V roku 1959 vyšla jeho kniha beletrizovaných spomienok Tri Duby a pre priaznivcov leteckej histórie sa stala kultovým dielom. Ďalšie vydania nasledovali v roku 1969 a 1975. Posledné vydanie z roku 2019 doplnil editor P. Šumichrast o dobové fotografie z archívov VHÚ a Múzea SNP, ako aj o upresňujúce a doplňujúce poznámky.
J. Modrovich zomrel v roku 1990 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne Slávičie údolie. Ministrom obrany ČSFR bol povýšený do hodnosti majora in memoriam.
Vyznamenania: Čs. vojnový kríž 1939, čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad Slovenského národného povstania II. tr
—
Použité zdroje:
Modrovich, J. a Šumichrast, P. (ed.), 2019: Tri Duby
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)
Kozolka, J., 2019: Vojenský vysokoškolský internát (1942 – 1943), II. časť (Vojenská história 4/2019)
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk