* 26. september 1915 Krnča
† 27. jún 1939 Nižná
Do čsl. brannej moci bol zaradený 1. októbra 1937, kedy nastúpil na prezenčnú službu v hodnosti vojak k Leteckému pluku 3. Od 16. novembra 1937 do 31. marca 1938 absolvoval mechanický kurz so skrátenou poddôstojníckou školou. Po rozbití Československa sa stal príslušníkom Slovenskej armády. V tom čase pôsobil na letisku Nový Dvor pri Malackách a bol svedkom jeho obsadenia nemeckými jednotkami. Letisko spadalo do územia tzv. Nemeckej ochrannej zóny (Schutzzone), kde Nemci mohli na základe zmluvy so Slovenskom zriaďovať vojenské objekty.
Koncom marca 1939 bol voj. J. Krošlák premiestnený do Piešťan a od 1. mája 1939 do Nitry, kde slúžil ako pomocný mechanik v letke 10 Leteckého pluku gen. letca M. R. Štefánika. Tu sa stretol s voj. Pavlom Rajtákom. Spriatelili sa a zdieľali spoločný protinemecký postoj. Šírili sa správy, že aj nitrianske letisko bude obsadené Nemcami, v čom ich utvrdila nečakaná návšteva nemeckého dôstojníka 26. júna 1939. Spomienky na arogantné správanie Nemcov a ponižovanie slovenských vojakov v Novom Dvore v Krošlákovi utvrdili presvedčenie o nevyhnutnosti úteku za hranice. Po úspešnom úlete skupiny ôsmych letcov z Piešťan do Poľska (7. júna 1939) sa rozhodli s Rajtákom pokúsiť o to isté, napriek tomu, že neboli letcami a o riadení lietadla mali len čisto teoretické vedomosti. Navyše, po úlete z Piešťan boli výrazne sprísnené pravidlá pre lietanie.
27. júna 1939 obaja mechanici využili, že mali službu (technickú hotovosť) a prístup k lietadlu Letov Š-328.250. Vzali výstroj, padáky a stroj vytlačili pred hangár s pomocou nič netušiaceho vojaka strážnej služby, ktorého požiadali o pomoc. J. Krošlák si sadol na miesto pilota, P. Rajták na miesto pozorovateľa. Vyrolovali na južný okraj letiska, tam si vymenili miesta a s lietadlom vyštartoval P. Rajták. Podarilo sa mu to napriek tomu, že vzlietal po vetre a stroj sa pri rozbiehaní značne vychýlil z osi štartu. Nabrali severný kurz a pozdĺž rieky Váh sa dostali až do priestoru Žiliny. Tu vleteli do oblačnosti a stratili orientáciu. Nad Oravou začal lietadlu vynechávať motor, zrejme aj v dôsledku nesprávne nastaveného režimu motora. Vzhľadom na dobu letu boli presvedčení, že už sú nad Poľskom a rozhodli sa lietadlo opustiť na padákoch. P. Rajtákovi sa to s problémami podarilo. J. Krošlákovi sa šnúry padáku zamotali do lafety guľometu a zrútil sa aj s lietadlom v lokalite Klín, severozápadne od obce Nižná. Bol namieste mŕtvy.
Niektoré zdroje uvádzajú, že Letov, v ktorom mechanici unikali do Poľska, mohol byť zostrelený stíhačmi. Svedkovia údajne videli v čase havárie na oblohe viacero lietadiel. Pre túto verziu však neexistujú žiadne relevantné dôkazy.
P. Rajták bol po incidente zadržaný četníckou hliadkou. V júli 1939 bol odsúdený na 25 rokov ťažkého žalára, avšak z väzenia utiekol do Maďarska, kde prečkal vojnu v internácii a ďalšom väzení.
J. Krošlák bol pochovaný v Nižnej. V rodnej obci Krnča je jeho meno uvedené na dvoch pamätníkoch obetiam svetových vojen.
—
Zostavil: Peter Baláž
—
Použité zdroje:
Súdny, B., 2003: Úlety slovenských letcov v rokoch 1939-1941. Zborník príspevkov Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov II. (FF UCM Trnava)
Šumichrast, P., 2014: Neúspešný úlet nitrianskych mechanikov v júni 1939 do Poľska (Vojenská história 3/2014)
Varsik, M. a Horák, M., 1977: Príhody na krídlach
Rajninec, J., 1997: Slovenské letectvo 1939-1944
B. Súdny – konzultácie
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk