* 16. január 1909 Vladislav
† 1. november 1964 Jívová
Vojenskú kariéru začal nástupom do školy pre odborný dorast letectva Leteckého učilišťa v Prostějove v roku 1926 (v tom čase bolo vo fáze transformácie po presťahovaní z Chebu). Absolvoval tu elementárnu pilotnú školu a pokračovaciu školu dvojsedadlovú. V Chebe potom absolvoval pilotnú školu stíhaciu. V roku 1928 nastúpil ako stíhací pilot k leteckému pluku 2 v Olomouci. Okrem iného tu absolvoval aj zoskok padákom (vykonal ho z lietadla Aero A-24, jediného vyrobeného prototypu). V marci 1930 bol pridelený k Vojenskému leteckému ústavu študijnému v Prahe-Letňanoch (v roku 1933 transformovaný na Vojenský technický a letecký ústav), kde pôsobil ako skúšobný pilot až do roku 1935. Zalietaval prototypy lietadiel a okrem iného skúšal aj nové čs. konštrukcie padákov. O nebezpečnosti tejto práce svedčí aj to, že ako letec čs. armády a skúšobný pilot mal sedem havárií. Pri jednej z nich (v januári 1932) sa zranil vážnejšie a pol roka strávil v nemocnici.
31. augusta 1930 počas letu na stroji Avia BH-33.8 do Bukurešti došlo v nepriaznivom počasí k deštrukcii krídla a nad Transylvánskymi Alpami musel lietadlo opustiť na padáku. Bol to prvý prípad, kedy čs. letec použil na záchranu padák. Keďže nešlo o vojenský let a čat. J. Švábenský nebol v službe (letel do Rumunska ako predvádzací pilot pre firmu Avia), toto prvenstvo mu nebolo oficiálne priznané.
Ďalšiu kurióznu nehodu mal 3. novembra 1933, kedy ako skúšobný pilot Vojenského technického a leteckého ústavu vykonával let na stroji Avia B-534.1. Počas pristátia mu do dráhy vošiel roľník s konským povozom. Kôň bol pri zrážke zabitý, lietadlo značne poškodené, pilot aj roľník však vyviazli bez zranenia.
počas Národných plachtárskych závodov pristál J. Švábenský na letisku Štefultov s novozakúpeným cvičným lietadlom Aero A-25 / neskôr predviedol svoje letecké umenie aj divákom nad Sitnom
photo – archív J. Švábenského ml.
J. Švábenský sa mimo vojenskej služby aktívne zúčastňoval leteckých podujatí Aeroklubu republiky Československej a Masarykovej leteckej ligy a pomáhal pri školení pilotných žiakov. Po odchode z armády v roku 1935 sa vo funkcii učiteľa lietania uplatnili jeho bohaté letecké skúsenosti. Aktívne sa podieľal na založení Aeroklubu v Českých Budějoviciach. Ako letecký inštruktor pôsobil aj vo firme Baťa v Zlíne a pokračoval v skúškach nových padákov.
So Slovenskom sa životná cesta J. Švábenského začala spájať v apríli 1935. Pre miestnu skupinu Masarykovej leteckej ligy v Banskej Štiavnici vtedy preletel na letisko Štefultov zakúpené cvičné lietadlo Aero A-25. V tom čase sa tu konali I. národné plachtárske preteky gen. M. R. Štefánika. J. Švábenského presvedčili, aby na strednom Slovensku zostal a pomohol pri rozvoji letectva. Skutočným impulzom pre rozvoj letectva v regióne bolo založenie Stredoslovenského aeroklubu Zvolen v januári 1936, kedy na prvom valnom zhromaždení prevzal J. Švábenský funkciu šéfpilota a tajomníka aeroklubu. Pri organizovaní leteckého výcviku mu asistoval npor. V. Adamíček. Činnosť SSAK sa rozbehla s významnou podporou Aeroklubu RČS.
Aero A-25 / OK-LAC s nápisom SANDRIK na trupe
vo vlastníctve M.L.L. Banská Štiavnica
photo – archív / virtualna-banska-stiavnica.sk
J. Švábenský sa významnou mierou zaslúžil o vybudovanie letiska v lokalite U troch dubov (Tri Duby), severne od obce Hájniky, aktívne sa zúčastňoval jednaní so zástupcami mesta a majiteľmi pozemkov. S V. Adamíčkom vykonal aj prvé pristátie na uvedenej ploche. V rámci akcie 1.000 nových pilotov stál pri výchove prvej generáciu adeptov lietania na strednom Slovensku. Ako šéfpilot viedol pilotnú školu, ktorá bola otvorená v máji 1936. Krátko na to zorganizoval Stredoslovenský Aeroklub letecký deň, na ktorom okrem J. Švábenského vystúpil aj v tom čase jeden z najpopulárnejších čs. vojenských leteckých akrobatov Ján Ambruš
Od začiatku roka 1938 už J. Švábenský pôsobil v Brne, kde v spolupráci s Moravským Aeroklubom pokračoval v organizovaní leteckého výcviku. Pre firmu Beneš-Mráz uskutočňil v Juhoslávii propagačné lety s aeroplánom Be-50 Beta Minor. V decembri 1938 nastúpil do leteckého oddelenia v Zlínskej leteckej akciovej spoločnosti (ZLAS). Plánovaný pojekt zriadenia siete internátnych pilotných škôl na Slovensku s využitím lietadiel ZLAS sa kvôli politickým udalostiam na prelome rokov 1938 – 39 neuskutočnil. Po rozbití Československa zostal aj s rodinou žiť v protektoráte v Zlíne.
Po vojne sa podieľal na vytváraní programu leteckého výcviku a plánoval otvorenie leteckej internátnej školy v Zlíne. Škola bola nakoniec na poverenie leteckého odboru MNO otvorená vo Valašskom Meziříčí pod názvom Letecká kolej. Od septembra 1945 bol jej prvým riaditeľom. Od mája 1947 pracoval v továrni První brněnská a Královopolská strojírna v Brne, kde sa hlavnou mierou podieľal na založení podnikového Aeroklubu a pôsobil v jeho vedúcich funkciách.
J. Švábenský zomrel v roku 1964 v Jívove, pochovaný je v Šternberku. V roku 2013 bola na letisku Sliač vo veliteľskej budove otvorená Sieň slávy, kde je uvedený na čestnom prvom mieste.
—
Použité zdroje:
Archív J. Švábenského ml.
Šimončík, E., 2017: Tri duby. K histórii lietania na Pohroní a letiska v Sliači
Gajdoš, M., 2012: Jeden z mužov Aeroklubu RČS (Bradlo č. 63 – Občasník Spoločnosti M. R. Štefánika)
Gajdoš, M., 2004: Letokruhy: Šéfpilot Jaroslav Švábenský (Česká beseda č. 7-8, Český spolek Bratislava)
Letecké nehody vojenských strojů České a Československé republiky (https://cs.wikipedia.org)
Čeřovský, Z., 2017: Katastrofy československého vojenského letectva 1918-1939
Praha-Letňany
Valašskomeziříčské kalendárium (https://www.kalendarium-valmez.cz)
Aeroklub Banská Bystrica (https://www.aerobb.sk)
Konzultácie: M. Herčut, J. Hammer
—
Osobnosti leteckej histórie Slovenska 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk