3.3.1981 a 5.3.1981 / ČSA IL-18D (OK-WAJ) / Praha – Klagenfurt – Košice / Praha – Tatry – Klagenfurt – Praha
Toto boli obvzlášť pekné lety, vozili sme lyžiarsky cirkus. Presúvali sme z Klagenfurtu do Tatier celý ansámbel Majstrovstiev Európy junioriek. Majstrovstvo prebiehalo v Jasnej, takže sa potrebovali prepraviť do Tatier. Lenže 3.3.1981 bola v Vysokých Tatrách hmla, tak sme skončili v Košiciach, kde colníci vyrobili ohromný trapas. Košice neboli vtedy medzinárodné letisko a keď sme tam nečakane sadli, tak boli všetci značne prekvapení.
Policajti nechceli nikoho pustiť z haly, lenže pasažieri boli všetko svetom obití mladí ľudia. Neboli zvyknutí na takéto spôsoby. A tak nastalo množstvo incidentov a medzinárodná hanba. Mimo pretekárok tam totiž letel celý servis všetkých teamov a každý mal kopec náradia, náhradných dielov a každá závodníčka mala viac párov lyží, čo nemohli pochopiť colníci, ktorí ich podozrievali, že to majú na kšeft. Ďalšia ťažkosť bola, keď cestujúcim nikdo nedokázal vysvetliť, prečo nie je otvorený bufet a prečo musia na colníkov čakať zavretí v prázdnej, malej letištnej hale.
takto som do toho čumel pri ostrom zostupe
a takto sme makali spolu
Colníci sa dostavili z maďarskej hranice asi až za hodinu, a skoro vôbec nevedeli slovensky. Potom nám nedovolili nakladať batožinu do pristavených autobusov, chceli najprv preclievať každý kus (lyží) zvlášť. Nakoniec to vyzeralo tak, že zaistia aj našu posádku, pretože my sme sa do toho starali a nie zo servítkami na ústach. Situáciu ukľudnil až nejaký vysoký stranícky tajomník, ktorého volali telefónom funkcionári Majstrovstiev a potom už to šlo bez ťažkostí. Za dva dni som zase celý ten cirkus viezol z Tatier do Klagenfurtu. Pri týchto letoch vzniklo pár veľmi pekných obrázkov z letu maximálnou rýchlosťou nad Nízkymi Tatrami. A tiež Klagenfurte. Tam si nikoho colníci nevšímali. Ani pasováci.
cpt. Dušan Kuchta
