naviják Hercules III / photo – archív Peter Chromek
Akákoľvek podobnosť tohoto skutočného príbehu so skutočnými udalosťami je čisto náhodná..
Grafiti.
Pre tých, čo už zabúdajú – kurz češtiny :
Hydrodynamická spojka
je konstrukčně nejjednodušší hydrodynamické zařízení k přenosu kroutícího momentu
Je využívána v různých oblastech dopravy jako alternativa k mechanické spojce. Její využití se neomezuje jen na silniční a kolejová vozidla, ale nachází uplatnění i v lodní dopravě, u nejrůznějších přepravních mechanizmů, stavebních strojů adalších zařízení, kde je požadován plynulý rozběh i se zátěží
Výhody
– moment i otáčky na vstupní i výstupní straně nemohou překročit určité meze dané vlastnostmi
kapaliny a konstrukcí dané spojky
– výstupní moment lze regulovat množstvím náplně
– spojka díky své konstrukci tlumí rázy a výkyvy v zatížení a kmitání torzního charakteru
– umožňuje hladký rozběh
– při paralelním spojení motorů pohánějících společný výstupní hřídel vyrovnává spojka jejich zatížení
– vysoká účinnost – až 97-98%
Nevýhody
– nižší účinnost ve srovnání s mechanickou spojkou
– ohřev náplně při vysokém zatížení
Hydraulickú spojku mali aj navijáky používané v Aerokluboch Zväzarmu pod označením Herkules II a III na vyťahovanie vetroňov do vzduchu. Možno si na to ešte pár ľudí pamätá. Spojka mala tú nevýhodu, že sa počas chodu zahrievala, čo pri veľkej prevádzke za horúceho dňa mohlo byť aj nebezpečné. S teplotou v nej totiž rástol tlak a bolo možné, aby sa poškodil jej kovový obal a nakoľko bola umiestnená dole vpredu pod navijákarom, úlomky mohli v takomto prípade ľahko zasiahnuť obsluhu. Preto boli na telese spojky umiestnené tepelné poistky. Vyzerali ako skrutka, mali však stred z ľahko taviaceho sa kovu a pri vysokej teplote sa roztavili, kvapalina vytiekla a spojka prestala fungovať.
Pri systéme údržby, ktorý fungoval v Aerokluboch, kedy technické otázky často riešili študenti gymnázii, alebo filozofických fakúlt, sa však poľahky mohlo stať, že poistka v tvare skrutky bola vymenená za obyčajnú skrutku. No a potom stačilo len počkať na pekný slnečný letný deň, keď bolo nevyhnutné dokončiť výcvik žiakov, alebo sa robili preskúšania a naviják sa nezastavil ani na minútu. A v takýto pekný deň sa to aj stalo.
photo – archív Peter Chromek
Zo štartu to vôbec nevyzeralo dramaticky, len sa objavil malý obláčik dymu nad navijákom, nejaká termika, alebo čo. Len keď navijákar nezačal ťahať, ani keď mu zničený štartér už riadnu dobu mával ťažkou plácačkou, spozorneli nielen žiaci, ale aj riadiaci lietania. Čo to ten Martin zase vyvádza ! už ráno ho tam nechcel dať, stále robil nejaké problémy, ale čo už mal robiť. Navijákar bol dosť vzácny, dnes prišli len dvaja , ale Jozef chcel lietať motorové, tak tam Martina s ťažkým srdcom poslal. Snáď niečo zase nepokazí! Dolial vodu do chladiča ? Naviják bol starý, údržbu vykonávali zvyčajne budúci príslušníci pracujúcej inteligencie, skôr teda inteligencie, ako pracujúcej a to ešte aj náhradné diely viac neboli, ako boli, a tak to aj vyzeralo.
Chladič tiekol, vodu bolo treba dolievať, ale Martin sa viac staral či má so sebou dosť jedla a kedy ho vystriedajú, aby si aj on po zásluhe mohol zalietať. Bol už v pokračovacom výcviku a dnes by vlastne ani lietať nemal, no ale to by nedopustil. „ Ak nebudem lietať, načo by som ťahal, nech si ťahajú sami! Uhuláci jedny “
pozn. pre tých dvoch, ktorí to náhodou nepoznajú : uhul je skratka posmešného pomenovania žiakov základného výcviku – úplné hovno u letectva
A tak ho tam riadiaci s ťažkým srdcom poslal, dúfajúc, že dnes si neprepichne ruku šidlom pri zapletaní lana, alebo sa nepriotrávi naftou pri pokuse vyhrať stávku, že pol deci nafty nikomu neublíži, alebo už snáď naozaj nebude zakladať oheň a opekať špekačky a popritom nezapáli trávu na vedľajšom poli, čím zníži dohľadnosť na letisku pod požadovaných 5 km. Tak čo sa zase stalo ? Odskočil si po vodu ? No, ale traktor sa už k navijáku blíži, snáď sa začne opäť ťahať. Keď však zbadá, ako sa traktor vracia, premkne ho zlé tušenie. „ Niečo zlé sa deje „ Toto nie je bežné ani pri Martinovi …Traktorista bol 17násť ročný žiak, ktorý minulý rok nedokončil základný výcvik a tak ako jeden z najstarších na dnešnej prevádzke získal túto prestížnu funkciu. Keď sa priblížil k navijáku zdalo sa mu ako keby Martin spal. Nehybne sedel, hlava sklonená a motor bol ticho. Čo je prestávka v lietaní ? Veď tak sa celý deň ponáhľali? Zastal vedľa, vyskočil na naviják a vykríkol : “ Maťo, čo je ? Pauza? Alebo štrajkom bojuješ za práva pracujúcich ?
photo / archív – Peter Chromek
Zrazu sa však zarazil, toto teda nečakal. Martin neodpovedal a cez špinavé tričko mu presakovala krv z brucha a pomaly kvapkala na podlahu stroja. No do paroma ! Čo teraz ? Mal som zostať doma ! Čo mám teraz robiť ? Prvá pomoc ? Ako ? A čo mu vlastne je ? Čo sa stalo? Ja snáď odpadnem ? Krv? Toto nezvládnem ! Rýchlo skočil do traktora a na plný plyn sa rútil naspäť, stojac v kabíne a neregistrujúc skoky traktora na hrboľoch letištnej plochy. Keď sa priblížil k štartu, pribehol k nemu riadiaci, asi 22 ročný športový pilot a prísne sa ho opýtal : „ Čo to tu vyvádzaš ?“ Traktorista nevládal odpovedať, stlačil spojku, zabudol vyradiť rýchlosť a znova ju pustil – traktor poskočil dva metre dopredu a až potom motor zhasol. Riadiaci ledva uskočil : „ Čo, čo je, čo ti šibe? “ Traktorista sa zosypal z traktora a len šeptal Maťo, Maťo a ukazoval k navijáku. Čo Maťo, čo mu je ? Asi je mŕtvy.
Čo ?!!. Krváca a nehýbe sa. Riadiaci nebol najstarší, napriek tomu sa už vyskytoval na letisku od svojich 14-tich a zažil už všeličo, ale toto ho prekvapilo, toto nebola klasická letecká nehoda, alebo nedisciplinovanosť, ale čo je to ? V hlave sa mu však začala akoby z temnoty vynárať spomienka, toto som už niekde počul – teplo, výcvik – spojka No to snáď nie! To ja musím zažiť naozaj všetko? Chvíľu mal nutkanie ísť sanitkou k hangáru za náčelníkom, poradiť sa, ale hlavne hodiť naňho zodpovednosť, ale potom si uvedomil , že každá minúta je drahá a momentálne je jediný, ktorý aspoň tuší, čo by sa malo robiť. Pocit zodpovednosti ho zrazu prebral. Neskôr si na to spomínal, ako keby to bol sen a on sa na seba pozeral zvonku. A tak s poblednutou tvárou začal vydávať príkazy . Zákaz lietania ! Igor zariaď to! Zbaľte štart, pošli niekoho s traktorom za náčelníkom – máme prúser. Maťo je zranený, asi vybuchla spojka, alebo čo. Idem tam so sanitkou a ešte z dvomi –ty a ty sadaj, ale najskôr vyhádžte veci.
Sanitka bola stará Š1202ka, ktorá stávala na štarte a zvyčajne sa používala na prevoz potrebných aj nepotrebných vecí a dopravu zaslúžilých členov aeroklubu na štart a jediné, čo pripomínalo jej pôvodné určenie boli staré nosítka, ktoré už dlho plánovali odťial vyhodiť, ale myšlienka, že snáď by sa mohli použiť na svoje pôvodné použitie a nakoniec by tým mohli aj nahnevať náčelníka a vyslúžiť si nejaký trest im v tom zabránila. Tak tam teda zostali. No ale ostatný zdravotnícky materiál už bol dávno použitý na iné účely a tak sanitka napriek svojmu názvu neobsahovala ani povinnú lekárničku. Ale teraz to bola S A N I T K A, jediné čo mohlo zachrániť Martinovi život. Tak rýchlo do nej a poďme! A ty čo tu robíš? Traktorista sa už trochu spamätal a natlačil sa dovnútra. Ja idem tiež ! Snažil sa to povedať rozhodným hlasom, no ale znelo to ako piskot malého rozmaznaného dievčatka. Riadiaci v prvom návale hnevu, že už ho ani ten uhul neposlúcha, uvažoval že ho vyhodí, ale potom si povedal, nech si ide keď chce, treba sa ponáhľať a nie hádať. Išli rýchlo, tak by sa dalo povedať, že vlastne k navijáku doleteli, na prvom hrbole sa totiž odrazili od zeme a pri navijáku na ňu dosadli.
Výrobcovia tohto stroja by mali dostať vyznamenanie, nakoľko teraz vydržal približne toľko ako T-34 za ofenzívy pri Stalingrade. Vyskočili z auta ako protiteroristická jednotka a rýchlo sa škriabali na naviják, keď prvý zbadal krvácajúceho Martina tak v okamihu odpadol a nešťastný riadiaci nevedel komu má vlastne pomáhať. A teraz ho videl aj on, krv netiekla prúdom, ale stále kvapkala a na podlahe už bola riadna mláka. No ale čo teraz, spomeň si preboha, spomeň si čo teraz, veď si mal na škole prvú pomoc aj v autoškole, len si spomeň. No ale nič, myšlienky neprichádzali a keď, tak len také provokačné, čo keď má poranenú chrbticu, môžeme s ním vôbec hýbať a keď nie, tak čo? Čo tu budeme teraz stáť a čakať, veď možno už je aj mŕtvy a keď nie, tak čím dlhšie budeme čakať, tak tým skôr sa to stane. Keď neurobím nič, tak ma obvinia, keď niečo tak tiež, tak nech idú do čerta. Riadiaci vždy ak mohol, tak si vybral akciu a teraz tu rozhodne nechcel čučať a čakať na Maťovu smrť. Ešte dobre, že je tu traktorista. Poďme chlapci vytiahneme ho von a odvezieme do nemocnice.
Nebolo to jednoduché, bezmocné telo je teda riadne ťažké, ale zvládli to. Horšie bolo naložiť pacienta do sanitky, naozaj museli zapnúť všetky mozgové závity, kým prišli na to, že je lepšie vytiahnuť nosidlá, ako cpať bezvládne telo do auta. No ale podarilo sa. Ešte im riadne odľahlo, keď sa odpadnutý sám od seba prebral a úplne apaticky sa posadil vedľa šoféra. Nepomohol, ale ani nezavadzal. Poďme rýchlo! riadiaci dal plný plyn, pustil spojku, sanitka vyskočila pol metra do vzduchu, dopadla na zem, prešla päť metrov a skapala. Do čerta !! Ukľudni sa !! Tak ešte raz pekne pomaly, ako v autoškole, ideš predsa na cestu, nie že ešte narazíš, to by ti to teda riadne spočítali. Konečne asfaltka, to tam snáď dám aj štvorku, tá tam nebola už pár rokov. Cestou ich čakalo stúpanie, už na začiatku si naň spomenul – vytiahne to tento múzejný exponát? Ak nie, budú musieť tlačiť. No nič, v najhoršom prípade aj Maťo pomôže. To čo sú za myšlienky, šok začína, alebo končí. Rýchlo, lebo keď aj ja odpadnem, tak to naozaj už bude koniec. A už to tu máme, kopček na ktorom sa v zime tvorili kolóny, ale teraz v lete tu nikto nemal problém, len tu ešte neboli s takýmto trhačom asfaltu. Čo tam dám trojku? No to teda nie, dvojka bude dobrá, alebo jednotka? Ale predsa dvojka. Táák a teraz ťahaj.
Sanitka vrčala, pískala, otáčky motora sa napriek plnému plynu stále znižovali, ale vyšla. V Y Š L A !! Super už je to dobré, nemocnica, doktori, pomoc, už to bude v poriadku. Brána poďme. Stoj! Kam idete ? Vrátnik, alebo čo to bolo za exota sa rozhodne postavil pred sanitku a vlastným telom bránil vjazdu neoprávneného vozidla. Máme zraneného, úraz, musíme ísť rýchlo, zavolajte lekárov a pomoc. Vrátnik ale stál neoblomne a bez toho aby vôbec dovolil, aby k nemu slová doľahli, rázne hovoril – TOTO je služobný vchod, sem cudzí nemôžu, cúvnite a vojdite druhým vchodom. Riadiaci chvíľu vážne uvažoval, že vrátnika zrazí, ale potom zaradil spiatočku a na plný plyn vyrazil z brány a o 20 metrov vošiel do druhej, dúfajúc, že je to tá správna. Asi bola, nikto ich totiž nezastavil, ale ani nikto neprišiel. Nemocnica nemala nič hlásené, tak nejaké auto na dvore, to predsa určite nie je nič dôležité. Tak von a už vieme, že treba vybrať nosidlá a do vchodu, dvere sú samozrejme úzke, ale dá sa. Vošli a zbadali sestričku. Už to nevydržali, mali toho akurát dosť. Pomóc! Pomóc ! Ranený ! Doktor! Sestrička!
Reakcia sestričky ich ale riadne zaskočila, vyskočila spoza stola a … zmizla . Normálne zmizla, utiekla. Pozerali na seba a naozaj mysleli, že začnú plakať, to čo toto znamená? Po chvíli ich však prebrali zvuky vychádzajúce z blízkych dverí. Áno, už ideme ! A konečne sa objavil doktor a dve sestričky, tá pôvodná vyplašená a druhá oveľa staršia s namosúreným výrazom na tvári, ako niekto koho vyrušili z dôležitej práce pre nejakú drobnosť. A hneď začala, tak čo to tu máme? Čo potrebujete? Neveriacky pozerala na nosidlá položené na zem, pacienta prikrytého nejakou čudnou bielou plachtou, cez ktorú presakovala krv : “ Čo sa mu stalo ? „
Autonehoda? Nie, nehoda na letisku. Kde ? Kde je tu letisko? No to tu nebudeme riešiť, ozval sa doktor : “ Čo mu je? “ Poranenie brucha asi úlomkami kovu, zrejme nám vybuchla spojka. Vybuchla? Vy ste z armády, alebo z vnútra? Tento odhad doktora nebol úplne nelogický, vzhľadom na oblečenie aktérov čiastočne pozostávajúce z vojenských súčastí. Pri zbežnom pohľade mohli pôsobiť dojmom nejakej špeciálnej vojenskej jednotky, aj keď veľmi špeciálnej, skôr mohli pripomínať bandu Banderovcov presúvajúcich sa v priestore a čase. Nie, nie, Aeroklub – máme tam taký stroj, ten asi vybuchol, hydraulická spojka. Čoo? No dobre, rezignoval doktor, to zistíme neskôr.
Dajte dole plachtu, nech sa na to pozrieme. Keď doktor zbadal zakrvavené tričko, v okamihu si kľakol k pacientovi a overoval, či ešte žije, čo aj komentoval – dýcha, pulz slabý, rýchlo zavolaj chlapcov, dajte mu dolu tričko, tu však nastal problém, bolo ho treba rozstrihnúť, tak sa staršia pomalým krokom vybrala asi po nožnice na čo zareagoval riadiaci „Ale rýchlo prosím“. Sestra sa otočila a začala bez zaváhania „A ako ste mu poskytli prvú pomoc, čo ste robili ? Nepoškodili ste mu chrbticu? Chcela ešte niečo dodať, ale všimla si, že chlapci značne blednú a ak bude pokračovať, tak sa bude musieť postarať nie o jedného, ale o piatich. Vrchná, prosím doneste tie nožnice, ozval sa doktor a tak prestala a rýchlo pobehla. Bol to len krátky okamih, ale riadiaci si do konca života zapamätal, že vrchná sestra sa neprovokuje.
Ale potom sa to už rozbehlo, dobehlo viacej ľudí, raneného preložili na iné nosítka a všetci zmizli v blízkych dverách. Po chvíle vyšla sestrička a bežiac okolo nich len šepla “ vyšetrujú ho, počkajte!“ Asi za dvadsať minút z dverí vyšla skupina ľudí v bielych plášťoch, živo diskutujúci a rýchlo tlačiacich nosítka, za nimi s odstupom pomaly kráčal náš doktor, pribehli k nemu s otázkami. Čo sa deje? Ako je na tom? Čo budete robiť?. No viete, nebudem vám klamať, sú to veľmi ťažké zranenia, je zázrak že ešte žije, priviezli ste ho naozaj na poslednú chvíľu, ale dobrá správa je, že dnes je tu primár a rozhodol sa ho operovať, je to výborný doktor, tak to je jeho jediná nádej, ale napriek tomu nedávam veľkú šancu, že operáciu prežije. Koľko bude trvať operácia ?, vyštekol riadiaci na doktora bez nejakých zdvorilostných fráz.
No asi tri hodiny. Môžeme počkať? Hej, ale chodte na prvé poschodie, tam si môžete aj sadnúť. A tak čakali. Po asi 2:30 hod. vyšla z dverí skupina doktorov na čele s dôstojne vyzerajúcim starším pánom, ktorý keď uvidel skupinu čudne vyzerajúcich chlapcov spomalil, prísne na nich zazrel zjavne prekvapený, čo to znamená, ako sa sem takýto vagabundi dostali a ako by im chcel niečo povedať, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel a odkráčal. Ten pohľad chlapcov tak vyľakal, že sa neopovážili niečo spýtať, ale zbadali známeho doktora, tak sa na neho vrhli s otázkami. No viete operáciu prežil, ale je to stále veľmi zlé, očakávame že v noci príde kríza, je veľmi slabý, nádej stále má, ale stále veľmi malú. Uvidíme ráno. Kedy môžeme prísť ? Budete tu ? No ja končím o 8:00 hod. ráno, ale informácie vám môže poskytnúť aj niekto iný.
Dobre, prídeme ráno. A aj prišli, uvažovali že sa spýtajú niekoho iného, ale zrazu zbadali ich známeho doktora už v civile, odchádzajúceho z nemocnice. Páán doktor ! Doktor sa otočil. Prosím ? No to sme my, ako sa má? Doktor pozeral a nevedel si spomenúť, kedy týchto tu videl. Boli už oblečení ako bežní ľudia, aj keď vyzerali dosť poničene. V noci toho veľa nenaspali. No to sme my, čo sme tu boli včera z Aeroklubu. ÁÁ, áno. Tak žije ! Je veľmi slabý, mal krízu, ale podarilo sa nám ho stabilizovať, stále je to však veľmi na hrane – je málo pravdepodobné, že prežije do konca týždňa, ale dávame mu veľa liekov, nemá zmysel aby ste tu neustále chodili, aj tak vás k nemu nepustíme. Príďte v piatok, dovtedy by sa to malo vyjasniť. A tak znovu prišli. Nikto sa však s nimi nechcel baviť. Koho hľadáte ? To ja neviem. Spýtajte sa kolegu. Naraz zbadali známeho doktora, išiel zabratý do rozhovoru s peknou mladou slečnou, prešiel okolo nich, vôbec si ich nevšímajúc. Rýchlo sa spamätali a začali naňhovolať „pán doktor, pán doktor! Doktor spomalil, pomaly sa otočil, zatiaľ čo slečna ďalej pokračovala.
Čo potrebujete? Ako sa má? Kto ? No, Aeroklub, naviják ,, snažili sa mu rýchlo pripomenúť, na koho sa pýtajú. Doktor stále nechápal, stál a snažil sa rozpomenúť odkiaľ ich pozná a na čo sa vlastne pýtajú. Z druhej strany sa ozvalo Jožko, Jožko. To slečna zostala zaskočená, že si ju dovolil takto opustiť. Pozrel na ňu „Moment“ otočil sa ešte raz a tu začul hydraulická spojka! Vtedy ich spoznal. Aha. A čo potrebujete? No ako? Žije ešte? Ten? Ten! Tak ten bude žiť stále!! odpovedal a ponáhľal sa za slečnou.
Bišpek
