archív Poky sen.
vajnorskí piloti Vitaloš / Novák / Jaslovská Pavlínka / Palo Poliaček / Karol Jančár / Miklošovie ? / Šuška
(1941)
photo – archív Karola Jančára
Aeroklubáci sa vozili počas Slovenského štátu do Vajnor na otvorenom automobile so sklápaciou strechou, odchádzalo sa z Amerického námestia, Marta Pavlíková sedí v strede / viem z rozprávania senior pilotov
auto/bus SleSu
plachtári Alojz Zábrodský a Eva Vavrová, letisko Vajnory (september 1946)
havárie pilotov bratislavského Aeroklubu / zo spomienok Lojza Zábrodského
- dňa 17.6. 1945 zahynula na klzáku SG-38 po štarte zo svahového letiska Dúbravka iba 17 ročná Ľudmila Bugárová
- v Novembri 1947 vo Vajnoroch zahynul na Sokole M-1 letecký mechanik Metod Královič
- v Júli 1947 pri Drietomej zahynul na vetroni Olympia plachtár Slávko Marendiak
- v Auguste 1952 v lesoch Malých Karpát na zahynul na Sokole M-1 pilot Boby Wrzecionko
- v roku 1952 v lesoch nad Račou zahynula na Krajánku mladá pilotka Ingeliová
Letka Povereníctva dopravy (1946)
v montérkach p. Rohlík, letecký mechanik pôvodom z Čiech, priženil sa do Vajnor,
kde žil až do svojej smrti
photo – archív Izidor Fašung
photo – archív Poky sen.
Memoriál Slávka Marendiaka (1950)
Tomáš Maňka preletel z Dúbravky do Rumunska na Šohajovi (1950)
Spomienky Ruda Slamku na Vajnory
Spomienky Oldu Bíleka na lietanie vo Vajnoroch
vajnorské letisko (01.08.1949) Abbé Boulier, rím. kat. farár kostola Sv. Rocha v Paríži prišiel na pozvanie slovenského výboru. Víta ho povereník výživy Dr. J.Šoltész
photo – archív Ján Jurkovič
spominame.com
Americký boxer Joe Baxi vo Vajnoroch (1947)
Zabavené vetrone NSFK zo Spitzerbergu (1946)
L-13 Blaník / OK-2802 pred starým plachtárskym hangárom
archív Pala Kedra
Tento hangár nám postavila železnica, keď končili Majstrovstvá Sveta v leteckej akrobacii / v roku 1960 sa tam konala záverečná párty. Ešte si pamätám, že pred týmto hangárom bol taký kopček zo zeminy a na ňom telegrafný stĺp, ktorý sme vždy museli obchádzať. Keď sa rozširovalo zriadovacie nádražie Rendéz, tak hangár zbúrali a postavili nový, naproti kaminátu. Zbúraný hangár stál v mieste zatáčky oproti fy Raven / spomienka Poky sen.
ranný nástup na rozkaz k letu
archív Fero Šutta
Letecký deň jubileného roku / Vajnory 1957
letisko Vajnory, rozmiestnenie dráh a budov cca rok 1950 / náčrt Poky sen.
V povojnových rokoch sa zmenilo organizačné zastrešenie Aeroklubu. Zo SNA sa vytvára DOSLET, ktorý cez kolektívne členstvo v roku 1951 prechádza do novovzniknutej organizácie Zväzarmu
letecký deň vo Vajnoroch r. 1956
pod vežou Ae-45 / OK-FHD, bližšie výsadkový M-1 Sokol / OK-CII
Zväzarm pri svojom vzniku dostal za úlohu výchovu obyvateľstva k ochrane republiky a úmerne k týmto úlohám bol zaistený materiálne a finančne. Táto skutočnosť sa odrazila i na ďalšom vývoji činnosti Aeroklubu Bratislava. Letecká činnosť sa začala rozvíjať rýchlym tempom vo všetkých odbornostiach. Do Aeroklubu boli pridelené nové moderné motorové a bezmotorové lietadlá domácej výroby a parašutisti boli vybavení novými padákmi
v roku 1958 sa vo Vajnoroch konali IV. Majstrovstvá sveta v parašutizme
photo – archív Fero Šutta
V roku 1960 sa vo Vajnoroch konali I. oficiálne Majstrovstvá v leteckej akrobacii, za neoficiálne sa dovtedy považovala Lockheed Trophy, ktorá sa pravidelne konala v UK. Na Majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii vo Vajnoroch zaznamenali veľký úspech československí akrobati a odchovanec Aeroklubu Bratislava Laco Trebatický skončil celkovo na 8. mieste a získal cenu za najmladšieho účastníka finále MS
Majster sveta v leteckej akrobacii Ladislav Bezák / druhý Jiří Bláha pred Zlínom Z-226A
photo – archív Gusto Selnekovič
Laco Trebatický
Počas závodov zahynul uznávaný francúzsky akrobatický pilot Léon Biancotto
Léon Biancotto na Norde pred štartom
photo – archív Gusto Selnekovič
Medzinárodný letecký deň Vajnory (1960)
Prvý inštruktorák na dvojsedadlovkách (1952)
pohľad na motorový hangár, na ktorom je ešte veľký svetlomet, odstránený bol až v 80 tich rokoch
archív p. F. Šándora
Členská základňa sa značne rozrastá a v Aeroklube vyrástol káder leteckých inštruktorov a celá rada vynikajúcich športovcov. S prírastkom nových typov lietadiel narástol objem i kvalita výcviku. Výcvik motorového odboru riadili inštruktori : Fero Šutta / p. Hrdlička / p. Doktor / Jaroslav Tichý / Edo Brázdovič / Laco Trebatický / Ivan Nemček / Zdeňek Bruthans / Igor Vrbenský / Jožo Chudý / Jožo Pristach
Náčelníci Aeroklubu Bratislava – Vajnory
Letisko Vajnory ako filmová kulisa
Vrtuľník HC-102 na ulici vo Vajnoroch
Silní, odhodlaní a pripravení Zväzarmovci (1972)
pamätná plaketa k 50. výročiu založenia Aeroklubu Bratislava / 1978
Výcvik v bezmotorovom lietaní riadili inštruktori: Miro Holý / Oldo Bílek / p. Dinžík / Fero Šándor / Anna Králiková / Fero Štefánik / Ľuboš Hronec / Milan Horný / výcvik para odboru riadili inštruktori : p. Nemček / p. Jerguš / Vlado Dergnovich a rada ďalších aktivistov
Z-43 / OK-FOQ
photo – Cajo
Vysokú úroveň dosiahli naši motoroví piloti v sólovej i v skupinovej akrobacii, ako i piloti plachtári a členovia Para odboru pri reprezentácii Aeroklubu Bratislava ako aj reprezentácii Československa na medzinárodných pretekoch
piloti bratislavského akrobatického boxu – Selnekovič, Doktor, Trebatický, Boroš
Bratislavskí akrobati na italskej oblohe (1965)
Sólo akrobacia Luňáka na lane za vlečnou C-104
bratislavský akrobatický box v zostave Stano Danihel / Miloš Ort / Šumpík / Doktor
Box Luňákov na leteckom dni vo Wels (1967)
Môžeme spomenúť reprezentantov Aeroklubu v bezmotorovom lietaní ako Tomáš Maňka, ing. Žigrai, Jožo Smolka, Ondrej Kendera, L. Surovič, K. Droppa, Š. Mojto, Miro Holý, Ivan Lednár, Ing. Blažena Lednárová / Ing. Eduard Lučenič / členov akrobatickej štvorky na vetroňoch LF-107 Luňák Stano Danihel / p. Šumpík / p. Lauko / Miloš Ort
reprezentantov v motorovom lietaní Tomáš Maňka, p. Bezák, reprezentanti Bratislavského boxu p. Doktor / Milan Boroš / Gusto Selnekovič sen / Laco Trebatický / leteckí akrobati Oľga Kovačičová / Laco Žemla / Karol Štefunko
reprezentantov v parašutizme p.Nagy / p.Hindický / p.Havel / p.Vrábel / p.Jerguš / p.Šúplata / p.Takáčová / p.Štefáková
vlečná Tréner C-205 / OK-MQD – photo Cajo 16.3. 1980
Aeroplány namiesto detských preliezačiek
Koordinačná smernica medzi TWR Ivánka a AK Vajnory / 1994
Spomienky na Aeroklub vo Vajnoroch
PZL-104 Wilga / OK-CZB
photo – Cajo
Vajnorský vrátnik starý pán Šimonyi
Na zimnom školení sme sa rozdelili na perute Messerov a Spitov, ktoré spolu bojovali
L-200D Morava / OK-PLK
photo – Cajo
Nakrúcanie filmu Poéma o svedomí
Blaník L-13 preskočil LTT cez kríky
Rašiho doživotný zákaz lietania
pristátie na dráhu 310
photo – archív Peter Škabla
rada Aeroklubu Bratislava – Vajnory v roku 1976 v zložení
Palo Paluška – náčelník Aeroklubu
Ivan Lednár – predseda rady
Ľubor Kučák – tajomník rady
Fedor Fedorov – pokladník / ekonóm
Ľuboš Hronec – politicko výchovná komisia
Karol Adamec – predseda motorového odboru
Fero Štefánik – predseda plachtárskeho odboru
Marián Jerguš – predseda para odboru
Jaroslav Klimko – správca materiálu
Ján Gúčik – kontrolná a revízna komisia
V roku 1976 kúpil Aeroklub najprv Nimbusa a neskôr dvojmiestneho Janusa, vysokovýkonné laminátové vetrone firmy Schempp – Hirth Flugzeugbau GmbH z NSR
Nimbus / OK-5401 pred Kaminátom
photo – archív Fera Šándora
V roku 1986 (7) ? kúpil Aeroklub Zlín Z-526AFS-V po generálke v LOTN Trenčín, kde bol po dolietaní akrobatickéo resursu prestavaný na vlečnú
photo – Cajo
—
zdokumentované úlety členov Aeroklubu Bratislava – Vajnory za hranice
Úlet Stana Žáka na An-2 / OK-GHN do Rakúska
Úlet J.Kinský z Vajnor do Rakúska na Šohajovi
photo Karol Takáč – Cajo
letisko Vajnory + letisko Ivánka / fotené z An-2
Pápež Ján Pavol II. na letisku vo Vajnoroch / Apríl 1990
Spomienky Karola Hatványi na Aeroklub
Pôvodne som chcel túto úvahu vsunúť niekde na začiatok, ale nakoniec až teraz. Keď sme boli UHULÁCi, tak nám starí fotri nechceli toho moc povyprávať o histórii Aeroklubu, prípadne čo zažili, až neskôr som z ich rozprávania postupne pochopil prečo
drevené Orlíky 7418 a 7419
Za prvé, čo mali čo vyprávať soplákom, ktorí boli deti. Za druhé doba, ktorú si prežili nebola miestami jednoduchá (50te roky a previerky po roku 1968) a prejavila sa na osudoch niektorých pilotov. Zväzarm, ktorého plný názov znel Zväz pre spoluprácu s armádou, bol riadený plukovníkmi. Každý pilot musel prejsť previerkami (aj opakovane), a boli prípady, kedy na to jednotlivci doplatili. Pravdepodobne boli prípady, kedy sa piloti práskali a kráglovali vzájomne, alebo to bol odraz udalostí v ČSSR (1968) a postojov jednotlivcov. Zmena k „lepšiemu“ nastala s uvoľnením politických pomerov a opačne
Kto chcel lietať, musel držať hubu a krok. História zaznamenala množstvo úspešných úletov pilotov Aeroklubov na „Západ“, stalo sa to opakovane aj u nás. Napomáhala tomu poloha vajnorského letiska, keď stačilo zhruba 6 minút letu z polohy „po vetre“ cez mesto a Dunaj a žiadny stíhač nemal šancu
Viem však o prípadoch, ktoré skončili celoživotným zákazom lietania – odobraním pilotnej licencie, úplným zákazom vstupu na letisko, čo pre pilotov znamenalo osobnú katastrofu napr. Miki Fodor / Jaroslav Tichý / Palo Kedro
Aeroklub mal ku koncu v rokoch 1987 – 1989 zhruba 180 – 200 členov, z toho 90 boli paragáni, 60 plachtári, 35 motoroví piloti.
výsadková An-2 / OM-GHN
photo – Cajo
(Ne)rozkaz na (ne)letový deň (ne)letisko Vajnory
—
Rozprávky o lietaní, možno aj pravdivé 6 – TITANIC
THE END