Na začiatok treba povedať, že letisko vo Vajnoroch vzniklo niekedy v roku 1918 – 1919 ako vojenské letisko, kde boli umiestnené francúzske stíhacie aeroplány SPAD, bombardovacie Bréguet XIV (ktoré sa zúčastnili bojov o Slovensko). Zdokladovaný je prílet / odlet gen. Piccioneho, vojenského veliteľa čsl. vojsk na Slovensku na Caproni Ca.33
gen. Piccione pred Caproni Ca-33
archív VUA Praha
gen. Luigi Piccione vo Vajnoroch
vľavo drevený hangár / vpravo hangár typu Bessonneau
photo – Technické múzeum Brno
Breugety XIVA vo Vajnoroch
hangár typu Bessonneau vo Vajnoroch, rok cca 1920 – 1921
photo – archív Radek Palička
stavba dreveného hangára Vajnory cca 1920 – 21
photo – archív Radek Palička
vpredu stojí stíhací SPAD, za ním Brandenburgy
cca 1920 -1921
photo -archív Radek Palička
Až neskôr sa spustila postupne komerčná prevádzka – štátne Československé aerolínie začali s letmi medzi Prahou a Bratislavou 29.októbra 1923 s aeroplánom typu Aero A-14 / L-BARC, pilotoval ho šéfpilot Karol Brabenec. Viezol redaktora Lidových novín Václava Königa. Aeroklub vznikol oveľa neskôr
Aero A-14 / L-BARL sn.: 11 patriaci ČSA
fotografia z Vajnor je dátovaná 30.5. 1924
V septembri roku 1927 bol založený prípravný výbor Aeroklubu Bratislava z iniciatívy JUDr. Gustáva Hubáčka a mjr. Viléma Stanovského
JUDr. Gustáv Hubáček – generálny prokurátor v Brne
photo – langhans.cz
Prípravný výbor bol zložený vo väčšej miere z leteckých dôstojníkov, ktorí prejavili záujem a ochotu pomôcť pri budovaní športového letectva. Už v prípravnom období získal výbor dve lietadlá a organizačne zaistil teoretickú prípravu pre praktický výcvik
Vilém Stanovský v uniforme francúzskeho pešiaka
photo – rotanazdar.cz
Príkladom je štábny kapitán Vilém Stanovský, ktorý odišiel z pozície veliteľa vojenskej leteckej školy v Chebe (vo funkcii ho vymenil pplk. Bedřich Starý) v novembri 1923 a následne sa stal veliteľom 6. letky Leteckého pluku 3 vo Vajnoroch
britský De Havilland vo Vajnoroch / 18.1.1925
Burda Auction photos
Vo februári 1928 sekretár Aeroklubu JUDr. Gustáv Hubáček predložil k schváleniu stanovy Aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom Slovenský Aeroklub M.R.Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu Republiky Československej
letisko Vajnory 1926
zdroj – Peter Praženka izzino.sk
Do konca roku 1928 mal Aeroklub Bratislava – Vajnory 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov potrebných na krytie prevádzkových nákladov
letisko Vajnory 1926
zdroj – Peter Praženka izzino.sk
letecký deň vo Vajnoroch, rok neznámy
Propagačné lety a vystúpenia na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti vajnorskej posádky, ktorí zároveň vykonávali v Aeroklube funkcie učiteľov lietania (jedným z nich bol Nikolaj Šapošnikov, veliteľ vojenského letectva v Bratislave). Napriek materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil Aeroklub praktický výcvik so 6timi žiakmi, s ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku 1930. Menovite ukončili výcvik akademický sochár Vojtech Ihriský, kpt. Kočmerževský, rtm. Coufal a prvá žena – pilotka na Slovensku Ľudmila Šapošnikovová
zľava rtm. Coufal, kpt. Kočmerževský, Ľudmila Šapošnikovová, vpravo od nej akademický sochár Vojtech Ihriský (mjr. Kočmerževský zahynul 10. apríla 1942 pri havárii lietadla Klemm KL35D, spolu s Jánom Chupekom)
predseda Aeroklubu Bratislava Dr. Pavel Fábry
photo – Tara Burgett
Za predmníchovskej republiky nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu, o čom nás presvedčí výňatok z výročnej správy Aeroklubu z roku 1931. Predseda aeroklubu Dr. Fábry vo svojej správe uvádza : úžasné tempo a rozmach letectva zaznamenávajú v susedných štátoch, umožňuje to neobyčajná štedrosť štátnych rozpočtov. Veľmi bolestné je macošské grajciarovanie sa u nás. Naše aerokluby nemôžu ani pomýšlať na to, aby si mohli zakúpiť nové lietadlo. Sme naďalej odkázaní na dobrosrdečnosť vojenskej správy, ktorá za lacný peniaz odpredáva klubom svoje vyradené lietadlá
Brandenburg s nápisom Mileva na trupe, Ľudmila Šapošnikovová – Aujeská druhá zprava
Na dokreslenie výročnej správy uvediem aké výcvikové výsledky dosiahol Aeroklub v roku 1931. Citujem : klub má 3 schopné lietadlá, na ktorých bolo nalietané 1.453 letov, z toho 1.179 školných a 274 zalietavacích a propagačných. Počet nalietaných hodín 159, pri ktorých bolo spotrebovaných 3.626 kg benzínu. Počet núdzových pristání bez poškodenia lietadiel – 2
členovia SNA M.R.Štefánika vo Vajnoroch : N. Šapošnikov druhý zľava sedí na motore, Ľudmila Š. je uprostred
Z vybraného citátu môžete posúdiť, s akými materiálnymi a finančnými ťažkostiami zápasili naši predchodcovia a aké dosahovali výcvikové výsledky. Napriek ťažkostiam však Aeroklub žil a ďalej rozvíjal svoju činnosť. V roku 1932 sa zúčastnil pilot Aeroklubu Dr. Pavlú na rýchlostnom závode organizovaného pri príležitosti II. ročníku memoriálu Ing. Kašpara, závod sa konal na 150 km dlhej trati (išlo o 3 x 50 km okruh na trati Pardubice – Bohdaneč – Heřm. Městec – Chrudim – Pardubice). U Chrudimi havaroval Jaroslav Lonek na aeropláne vlastnej konštrukcie L-5 / OK-VAF, počas letu sa chytili šaty jeho snúbenice Ginette Ferron od horiaceho lietadla, a na následky popálenin zomrela v nemocnici
plaketa Memoriál Dr. Gustava Hubáčka o rozmeroch 70.6 x 50.1 mm
navrhol ju akad. sochár Vojtech Ihriský
V kategórii lietadiel o výkone motora do 60 ks zvíťazil pilot nášho Aeroklubu Dr. Pavlú ? (nikde v dostupnej literatúre som zatiaľ neobjavil zmienku o víťazste Dr. Pavlú, akurát info, že prvé tri miesta obsadili aeroplány typu Avia BH-9, Avia BH-11 a Aero A-34 Kos), pričom víťazom bol František Novák na Avii BH-9
zoznam lietadiel + ich registračky, ktoré lietali v SNA M.R. Štefánika v období 1932 – 1938 :
| reg. | typ | c/n | history | owners | date | CoR |
| OK-ASA | Aero A-15 | 12 | OK-ASA | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 11.5.1932 | 257 |
| OK-ASC | Praga E-114 | 3 | OK-ASC | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.9.1935 | 406 |
| OK-ASG | Letov Š-10 | 36 | OK-ASG | Slovenský Aeroklub Bratislava | 19.5.1930 | 169 |
| OK-ASH | Aero A-1 | 4 | OK-ASH | Slovenský Aeroklub Bratislava | 00.05.1930 | 168 |
| OK-ASI | Aero A-12 | 24 | OK-ASI | Slovenský Aeroklub Bratislava | 00.10.1930 | 195 |
| OK-ASM | Aero A-134 | 1 | OK-ASM | Slovenský Aeroklub Bratislava | 20.9.1934 | 340 |
| OK-ASQ | Aero A-26 | 16 | OK-ASQ | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.10.1932 | 277 |
| OK-ASS | Aero A-15 | OK-ASS | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 0.02.1932 | 247 | |
| OK-AST | Aero A-26 | 10 | OK-AST | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 26.2.1932 | 233 |
| OK-ASU | Letov Š-10 | 39 | OK-ASU | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 26.2.1932 | 232 |
| OK-ASV | Avia BH-11 | 7 | OK-ASV | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 00.00.1934 | |
| OK-ASX | Aero A-14 | OK-ASX | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 00.02.1932 | 222 | |
| OK-EAK | Beneš-Mráz Be-50 | 12 | OK-EAK | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.7.1937 | 617 |
| OK-ECF | Praga E-39G | 26 | OK-ECF OK-KOE | Slovenský Aeroklub Bratislava | 18.5.1938 | 783 |
| OK-ECX | Praga E-39G | 38 | OK-ECX | Slovenský Aeroklub Bratislava | 21.5.1938 | 810 |
| OK-EFH | Beneš-Mráz Be-50 | 35 | OK-EFH | Slovenský Aeroklub Bratislava | 28.2.1938 | 761 |
| OK-ELG | Letov Š-39 | 12 | OK-ELG | Slovenský Aeroklub Bratislava | 10.6.1936 | 483 |
| OK-EMB | Beneš-Mráz Be-51B | 17 | OK-EMB | Slovenský Aeroklub Bratislava | 24.8.1938 | 832 |
V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných lietadiel, náš Aeroklub vlastnil 6 kusov. V roku 1935 založil Aeroklub leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila 5 pilotov a cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych pravidiel (Pilotná škola). Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy p. Jarkovským
Od roku 1935 organizoval Aeroklub každoročne rýchlostný závod na trati v dĺžke 162 km. V roku 1935 aeroklub postavil dve lietadlá vlastnej konštrukcie s motormi o výkone 30 a 60 ks. Vedenie aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu vlastného hangáru. Do tejto doby aeroklub hangároval lietadlá v podnájme u Československých Aerolínii
hangár patriaci ČSA na letisku vo Vajnoroch
Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel Aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie Aeroklubu značné úsilie na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku. Z valného zhromaždenia Aeroklubu v roku 1936 zaslalo vedenie Aeroklubu štátnym úradom požiadavku na výstavbu letísk vo Zvolene, v Žiline a pod Tatrami
odznak SNA M.R.Štefánika
Aeroklub mal v tomto období starosti i s vlastnou prevádzkou na letisku vo Vajnoroch a snažil sa presadiť výstavbu nového letiska v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu nového letiska odôvodňovalo vedenie Aeroklubu tým, že letisko vo Vajnoroch nepostačuje pre civilné letectvo. Citujem : takmer bezprestávkovité cvičenie vojenských cvičencov a hustá premávka čs. aerolínií znemožnuje práve v najvhodnejšej dobe cvičné lety našich športových letcov a pilotných žiakov.” Na podporu požiadavky výstavby letiska na Kuchajde vedenie Aeroklubu uvádza ďalší dôvod – citujem : Darmo sa zvyšuje rýchlosť lietadiel čs. aerolínií pri letoch z Bratislavy do Prahy, keď doprava od Avionu do Vajnor trvá dlhšie (Avion bol názov autobusovej stanice, ktorá sa nachádzala na dnešnom Americkom námestí – pozn. Gonzo)
Členovia aeroklubu reagovali i na vnútornú a zahraničnú politiku. Hrozba II. svetovej vojny zvýšil záujem o budovanie letectva a letecký výcvik. Inštruktori s veľkým úsilím cvičili pilotov pre letecké učilište v Prostejove i pilotov v akcii 1000 pilotov republike. Vedenie Aeroklubu spracovalo podrobný plán teoretickej a praktickej prípravy a zlepšením celej organizácie výcviku sa snažilo zaistiť zvýšené výcvikové úlohy. Dobre organizovaná propagácia vyvolala v Bratislave taký veľký záujem o letecký výcvik, že sekretariát aeroklubu musel zaviesť v poobedňajších hodinách pravidelné vybavovanie stránok. Propagačná komisia organizovala Národnú zbierku na Slovensku a jej výťažok bol venovaný na rozšírenie materialnej základne a krytie výcvikových nákladov
letecký deň vo Vajnoroch / máj 1940
archív MV SR, SNA, f.STK, foto č. 03165
Plachtársky výcvik sa začal intenzívnejšie až v roku 1934 na svahoch Dúbravky pri Bratislave. Tu si v roku 1935 plachtári postavili dva hangáre. V tom istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomaľšie tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu a prácu
vajnorský hangár / archív Karola Jančára
photo – archív p. Fašung
ten istý hangár zvnútra – dielo architekta Ing. Josef Zárubu – Pfeffermann a spol.
photo – wikimedia.org
vojenská časť letisa Vajnory / dnes je tam areál Ravenu
Počas Slovenského štátu malo veliteľstvo Slovenského Leteckého Sboru (SleSu) ústredie na letisku vo Vajnoroch, v Bratislave sa nachádzali Ústredné dielne na výrobu bezmotorových lietadiel ( na Radlinského ulici, 23.11.2013 – pozn. Gonzo)
20 x Zlín Z-XII – krásny dar NS Fliegerkorpsu SleSu
Marta Pavlíková – motorová pilotka SleSu / 1942
letecký deň vo Vajnoroch / máj 1940
zdroj – archív MV SR, SNA, f. STK, foto č. 03163
photo – archív Libor Šolín
photo – časopis LETEC / Marec 1932
hangár zničený Nemcami pri ústupe z Bratislavy