Letisko vo Vajnoroch vzniklo v roku 1919 pre potreby armády mladej ČSR, boli tu umiestnené bombardovacie lietadlá 5 x Bréguet XIVA francúzskej Escadrilly Bré.590 a 1 x stíhací SPAD S-XIIIC, ktoré sa zúčastnili bojov počas vpádu armády komunistickej Maďarskej republiky Rád na Slovensko. Escadrille velil kpt. Georges Marcel Lachmann, francúzske letecké eso z WWI s 9 zostrelmi, ktorý vo Vajnoroch pristál prvý krát 4. júna 1919
Georges Marcel Lachmann
photo – valka.cz
9.5.1920 / na letisku havaroval kpt. Lachmann na SPADe S-XIIIC počas pristátia v hmle / pilot bez zranenia / lietadlo opravené
25.5.1920 / na letisku havaroval Salmson 2A2, posádka pilot Severin Dřímal / pozorovateľ por. Jan Prinz zahynula / lietadlo zhorelo
Salmsony 2A2 nad Bratislavou
dátované 8.8.1922
photo – archív Jána Stupku
photo – Valentin Zbyňovský
Pokiaľ sa za vznik ČSR považuje dátum 28. október 1918, tak na Slovensku to bolo dlho ešte len zbožné želanie. Veď Vavro Šrobár – Minister pre Slovensko, de facto vládca Slovenska prišiel do Bratislavy až 4.2.1919, aj to sprevádzaný oddielmi čsl. legionárov, aby sa tu vôbec udržal a začal presadzovať rozhodnutia čsl. vlády prijímané v Prahe
Bréguet XIVA2 (no. 9068)
photo – Petr Lukeš / FB.com
Na fotografiách z VUA Praha je zachytený prílet gen. Luigi Giuseppe Piccioneho, náčelníka talianskej vojenskej misie a vojenského veliteľa čsl. vojsk na Slovensku, na Caproni Ca.3 Jeho odstúpenie z veliteľskej funkcie (Jún 1919) a nahradenie francúzskym gen. Pellé, znamenalo koniec súperenia týchto dvoch štátov o vplyv v povojnovej ČSR a posilnenie pozície Francúzska
Na rovnakom type Caproni Ca.3 zahynul aj gen. M.R.Štefánik, pri pokuse o pristátie vo Vajnoroch (4. mája 1919)
Letisko Vajnory bolo odsúdené od svojho vzniku až do roku 1951 na koexistenciu vojenského letectva, dopravného letectva (ČSA / Slovenská letecká spoločnosť) a Aeroklubu, ktorá skončila až otvorením dopravného letiska na Ivánke. Vajnory boli prvým dopravným letiskom na Slovensku (1923), a vznikol tu prvý slovenský Aeroklub (1928)
dopravný Junkers Ju-52 maďarského Malértu a Ju-52 Lufthansy
posledný v rade stojí Ju-160
archív Slovenskej Tlačovej kancelárie / vo vlastníctve MV SR
Letisko Vajnory skončilo prevádzku v Októbri 2006 rozlúčkovým lietaním, spojeným s malým leteckým dňom, čo znamená, že sa tu lietalo dlhých 87 rokov
Otázka, na ktorú zrejme nikto nedokáže odpovedať : koľko pilotov sa vycvičilo vo Vajnoroch ? koľko z nich lietalo v armáde ? koľko v ČSA ?, koľko ich zahynulo pri výkone svojho povolania ?
Len pre porovnanie, letisko Budaörs (situované v katastri hlavného mesta Budapešť) s rovnakým postavením v histórii lietania v Maďarsku ako Vajnory u nás, má doteraz hangár plný letuschopných aeroplánov, a letištné objekty sú pamiatkovo chránené štátom
—
Pri vzniku Aeroklubu v Bratislave stáli významní muži ČSR, ktorí dosiahli každý vo svojom odbore činnosti nejakú formu úspechu. Myslím, že história letiska Vajnory môže byť hodne zaujímavé čítanie
Chcem však upozorniť, že sú to stále len čiastkové útržky histórie nášho Aeroklubu, ktoré sa mi podarilo zistiť a zároveň podčiarknuť, že sa môžem mýliť v množstve detailov. Existujú časové úseky, o ktorých neviem skoro nič a neexistujú / nemám z tej doby ani žiadne dobové fotografie
Nie som profesionálny historik, letecky som vyrástol v Aeroklube Bratislava – Vajnory (základný výcvik som začal lietať v roku 1982 na vetroni L-13 Blaník), a písanie o jeho histórii považujem za svoju splátku toho, čo som vo Vajnoroch zažil a naučil sa. Nebolo toho málo
Podarilo sa mi dať dokopy archív niekoľko tisíc čierno – bielych fotografií, vďaka starým fotrom / pilotom Aeroklubu, tieto fotky sú významným svedectvom lietania niekoľkých generácii pilotov. Podstatnou mierou mi k tomu v začiatkoch pomohol Poky sen.
Zároveň som mal šťastie, že mnohých som poznal ešte z dôb lietania vo Vajnoroch, ešte stále boli vo forme, aby mi povyprávali staré príbehy / skazky z lietania a nakoniec vytiahli svoje staré zaprášené krabice s doškriabanými fotografiami. Dnes sa už väčšina z nich, vrátane Pokyho, smeje spolu na našom trápeni v nebeskom bare a dávajú si ďalšie rundy dobrej whisky
—
V článku narazíte na mená zakladateľov, alebo významných činiteľov Aeroklubu, bez ktorých by to asi nešlo
divízny generál letectva Vilém Stanovský – počas WWI príslušník roty Nazdar / pilot stíhacej letky SPA 158 francúzskeho letectva / rytier Ordre national de la Légion d’honneur
JUDr. Gustáv Hubáček – generálny prokurátor Najvyššieho súdu v Brne / neskôr advokát v Bratislave
Dr. Pavel Fábry – advokát / jeho predkovia pôvodom zo Švajčiarska stáli za vznikom koželužne v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánska Ľupča) / po vzniku ČSR Tajomník dočasnej Slovenskej Národnej Rady / Prefekt Východného Slovenska / Splnomocený Vysoký komisár pre obranu Východného Slovenska / Predseda správnej rady obchodného zväzu, zastupujúci priemysel výroby cukru, alkoholu, sladu a piva
akademický sochár Vojtech Ihriský – jeden z prvých vycvičených pilotných žiakov v Leteckej škole Aeroklubu / vytvoril okrem iného sochu P.O. Hviezdoslava pred SND v Bratislave / nadrozmernú sochu M.R. Štefánika v Považskej Bystrici
Ing. Vít Slezák, veľkostatkár, a od roku 1935 majiteľ Apponyiho zámku v Oponiciach (Chateau Appony)
škpt. Nikolaj Šapošnikov – vojenský pilot Leteckého pluku 3 / čsl. rekordman v dĺžke letu na klzáku / staviteľ lietadiel / šéfpilot v Leteckej škole Aeroklubu
gen. Piccione vo Vajnoroch pred Caproni Ca.3
archív – VUA Praha
thanx to Jan Jean Polc
stíhacie Ansaldo SVA3
archív – VUA Praha
taliansky piloti pred Ansaldom SVA čakajú na príchod generálneho inšpektora
čsl. vojsk Jozefa Scheinera
archív – VUA Praha
taliansky piloti pred Caproni Ca.3
archív – VUA Praha
SPAD S-XIII a Bréguety XIVA Escadrilly Bré.590
vľavo drevený hangár / vpravo hangár typu Bessonneau
photo – Technické múzeum Brno
Breugety XIVA Escadrilly Bré.590 vo Vajnoroch (1919)
vo Vajnoroch bola neskôr umiestnená Letecká stotina Bra-1
(15.7.1919 – 31.10.1919)
1.poľná letecká stotina na letisku Pezinok – Rozálka
A tak vzniklo na obecnom majetku pri Vajnoroch letisko
Vajnory / prenosný hangár typu Bessoneau, drevená konštrukcia potiahnutá plátnom
bol zaradený do výzbroje francúzskej Aéronautique Militaire,
britskej Royal Naval Air Service (RNAS),
Royal Flying Corps (RFC),
vojenského letectva I. ČSR
archív – Radek Palička
Vajnory / vpredu stojí 1x stíhací SPAD S-XIII
v druhej a tretej rade 5 x Letov Š-1
a 7 x Hansa Brandenburg (Letov Š-10)
To biele vpredu, s akoby rybím chvostom, je otočné „Téčko“ (ukazovateľ smeru pristátia), viditeľné zo vzduchu. Prvé letiská sa často budovali ako kruhové, lietadlá mohli vždy štartovať proti vetru, bolo to tak pilotážne oveľa jednoduchšie.Neskôr sa od toho upustilo, kvôli záberu obrovskej plochy pôdy a letiská sa žačali stavať s jednou, dvomi VPD (vzletovou / pristávaciou dráhou) a piloti sa naučili pristávať s bočným vetrom. Zároveň má každý typ lietadla určenú max. zložku bočného vetra, pri ktorej môže ešte pilot pristávať
fotka cca 1919 -1920
photos – archív Radek Palička
Komerčnú leteckú prevádzku začali štátne Československé Aerolínie (ČSA) spustením poštových letov medzi Prahou a Bratislavou dňa 29.októbra 1923 s aeroplánom typu Aero A-14 (L-BARC). Pilotoval ho šéfpilot Karol Brabenec, a viezol redaktora Lidových novín Praha Václava Königa
Aero A-14 / L-BARL sn.: 11 patriace ČSA
fotografia z Vajnor je dátovaná 30.5. 1924
photo – Burda Auction
Aero A-14 / L-BARG
photo – archív VHÚ Praha
zdroj – digitalniknihovna.cz // Letectví 8/1928
V septembri roku 1927 bol založený prípravný výbor Aeroklubu Bratislava z iniciatívy JUDr. Gustáva Hubáčka a mjr. Viléma Stanovského
JUDr. Gustáv Hubáček – generálny prokurátor v Brne
photo – langhans.cz
* 19.1.1893 Havlíčkův Brod
† před květen 1941
bydliskom Bratislava, Grösslingova 5 (doloženo v roce 1927)
advokát v Bratislavě (doloženo v roce 1927)
Prípravný výbor bol zložený vo väčšej miere z leteckých dôstojníkov, a civilných záujemcov v čele s p. Ing. Vítem Slezákom, veľkostatkárom z Bratislavy, ktorí prejavili záujem a ochotu pomôcť pri budovaní športového letectva. Už v prípravnom období získal výbor dve lietadlá a organizačne zaistil teoretickú prípravu pre praktický výcvik
Vilém Stanovský v uniforme francúzskeho pešiaka
photo – rotanazdar.cz
Príkladom je štábny kapitán Vilém Stanovský, ktorý odišiel z pozície veliteľa vojenskej Leteckej školy v Chebe v Novembri 1923 a následne sa stal veliteľom 6. letky Leteckého pluku 3 vo Vajnoroch
—
Veľký zlet Aeroklubov v Prahe
Aeroklub republiky Československej usporiada v dňoch 14. a 15. októbra 1929 zlet československých afiliovaných Aeroklubov, ktorého sa zúčastní Moravský Aeroklub Brno (založený 16. apríla 1920) / Západočeský Aeroklub Plzeň (predchodca Západočeský Aviatický Klub založený v roku 1919, v roku 1924 sa premenoval na Aeroklub) / Slovenský Aeroklub Bratislava a Zväz nemeckých pilotov
vojenský Š-16
photo – archív Josef Štefl
Do Prahy priletia aeroplány všetkých spomenutých Aeroklubov v stanovenom programe. Pravidelnosť príletov bude odmenená cenami. Na letisku v Kbeloch sa bude konať letecký deň, na ktorom predvedie akrobaciu známy pilot – akrobat František Malkovský
zdroj – České slovo 1929 / digitalniknihovna.cz
pôvodný text o histórii Aeroklubu Bratislava – Vajnory vychádza z Výročnej správy Slovenského Aeroklubu M.R. Štefánika (jeho dobový názov) publikovanej v roku 1931 v časopise Letectví, postupne som ho dopĺňal na základe dobových materiálov
podľa výročnej správy vedenie Aeroklubu bolo v tomto zložení :
predseda – Dr. Pavel Fábry
I. námestok – škpt. Ilja Svoboda
II. námestok – továrnik Lippert
I. jednateľ – Vojtech Ihriský
II. jednateľ – kpt. Kočmerževský
pokladník – O. Turnovský
členovia výboru : E. Liška / npor. Polma(n) / Dr. Pavlů / Dr. Semian
revízori účtov : Ľudmila Šapošnikovová / Ing. Kňazovič / náhradník Ing. Jozef Merhaut (riaditeľ štátneho letiska Vajnory)
zdroj – Letectví 2 / 1931 – digitalniknihovna.cz
—
16. decembra 1926 zahynul pilot četař Valeš Antonín na Avii BH-211, príslušník stíhacej letky 31 dislokovanej na vajnorskom letisku
Bristol F.2 Fighter (?) vo Vajnoroch / 18.1.1925
na trupe má nápis Air Transport (and) Travel Ltd.
Burda Auction photos
Air Transport and Travel Limited (AT&T) bola britská letecká spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1916, zároveň prvá spoločnosť, ktorá prevádzkovala pravidelné medzinárodné lety medzi Londýnom a Parížom
photo – archív Josef Štefl
Vo februári 1928 sekretár Aeroklubu JUDr. Gustáv Hubáček predložil k schváleniu stanovy Aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom Slovenský Aeroklub M.R. Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu Republiky Československej
letisko Vajnory 1926
zdroj – Peter Praženka / izzino.sk
Do konca roku 1928 mal Aeroklub Bratislava 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov, potrebných na krytie prevádzkových nákladov
letisko Vajnory 1926
zdroj – Peter Praženka / izzino.sk
—
letecký deň vo Vajnoroch, rok neznámy
photos – Burda Auction
dvojplošníky v rade pred hangármi sú stíhacie Avie Ba-33 (BH-33L)
do výzbroje čsl. letectva zaradené začiatkom 30 tych rokov
štart zrejme roja Avií Ba-33
photo – archív Josef Štefl
Propagačné lety a vystúpenia na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti vajnorskej posádky, ktorí zároveň vykonávali v Aeroklube funkcie učiteľov lietania, jedným z nich bol Nikolaj Šapošnikov (Šubert, Koch). Napriek materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil Aeroklub praktický výcvik so 6 timi žiakmi, z ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku 1930. Menovite ukončili výcvik akademický sochár Vojtech Ihriský / kpt. Kočmerževský / rtm. Coufal a prvá žena – pilotka Ľudmila Šapošnikovová
zľava rtm. Coufal, kpt. Kočmerževský, akademický sochár Vojtech Ihriský (mjr. Kočmerževský zahynul 10. apríla 1942 pri havárii Klemmu KL35D, spolu s Jánom Chupekom), Ľudmila Šapošniková, učitelia lietania Šubert a Koch, šéf pilot školy škpt. Šapošnikov
zdroj – Letectví 1.10.1930 / digitalniknihovna.cz
predseda Aeroklubu Bratislava Dr. Pavel Fábry
photo hore / dole – Tara Burgett
Dr. Pavel Fábry s manželkou pred Stinsonom SR-10C Reliant / OK-ATP, ktorý patril Baťovi, na boku trupu má nápis „Duha“, podľa toho sa dá identifikovať
—
Za predmníchovskej republiky nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu, o čom nás presvedčí výňatok z výročnej správy Aeroklubu z roku 1931. Predseda Aeroklubu Dr. Fábry vo svojej správe uvádza : úžasné tempo a rozmach letectva zaznamenávajú v susedných štátoch, umožňuje to neobyčajná štedrosť štátnych rozpočtov. Veľmi bolestné je macošské grajciarovanie sa u nás. Naše Aerokluby nemôžu ani pomýšlať na to, aby si mohli zakúpiť nové lietadlo. Sme naďalej odkázaní na dobrosrdečnosť vojenskej správy, ktorá za lacný peniaz odpredáva klubom svoje vyradené lietadlá
Brandenburg s nápisom Mileva na trupe, Ľudmila Šapošnikovová – Aujeská druhá zprava
photo – archív Betky Kapustovej
Na dokreslenie výročnej správy uvediem aké výcvikové výsledky dosiahol Aeroklub v roku 1931. Citujem : klub má 3 x schopné lietadlá (Letov Š-10.36 / Aero Ae-01.4 / Aero A-12.24), na ktorých členovia klubu vykonali 1.453 letov, z toho 1.179 školných / 274 zalietavacích a propagačných. Počet nalietaných hodín dosiahol 159, pri ktorých bolo spotrebovaných 3.626 kg benzínu. Celkovo sa stali 2 núdzové pristátia / bez poškodenia lietadiel (Šapošnikovová a Ihriský)
dámy v bielom v nedeľu vo Vajnoroch
photo – archív Josef Štefl
Aeroklub usporiadal 21.5.1929 spolu s Klubom Slovenských Automobilistov Závod voľných balónov na diaľku, spojený s prenasledovaním automobilmi, ktorý sa konal aj o rok neskôr
Lidové noviny 22.5.1929
archív – Libor Šolín
—
Na letecký deň v Brne, ktorý usporiadal Moravský Aeroklub 24. – 25. mája 1930, bola vyslaná delegácia s klubovým aeroplánom / posádka pilot Šubrt a pozorovateľ Coufal vyhrali v hviezdicovom lete I. cenu
—
členovia SNA M.R.Štefánika vo Vajnoroch : N. Šapošnikov druhý zľava sedí na motore, Ľudmila Š. je uprostred
Z vybraného citátu môžete posúdiť, s akými materiálnymi a finančnými ťažkostiami zápasili naši predchodcovia a aké dosahovali výcvikové výsledky. Napriek ťažkostiam však Aeroklub žil a ďalej rozvíjal svoju činnosť
V roku 1932 sa zúčastnil pilot Aeroklubu Dr. Pavlů na lietadle typu Aero A-26 rýchlostného závodu organizovaného pri príležitosti II. ročníku Memoriálu Ing. Kašpara, závod sa konal na 150 km dlhej trati (išlo o 3 x 50 km okruh na trati Pardubice – Bohdaneč – Přelouč – Heřm. Městec – Chrudim – Pardubice). V kategórii lietadiel o výkone motora do 60 hp zvíťazil pilot nášho Aeroklubu Dr. Pavlů
výsledky rýchlostných závodov Kašparovho memoriálu z roku 1932
konal sa 8. – 9. októbra v Pardubiciach
zdroj – Letectví 10 / 1932 digitalniknihovna.c1
—
plaketa Memoriál Dr. Gustava Hubáčka o rozmeroch 70.6 x 50.1 mm
navrhol ju akad. sochár Vojtech Ihriský
—
zoznam lietadiel + ich registračky, ktoré lietali Aeroklube M.R.Štefánika v rokoch 1932 – 1938
| reg. | typ | c/n | history | owners | date | CoR |
| OK-ASA | Aero A-15 | 12 | OK-ASA | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 11.5.1932 | 257 |
| OK-ASC | Praga E-114 | 3 | OK-ASC | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.9.1935 | 406 |
| OK-ASG | Letov Š-10 | 36 | OK-ASG | Slovenský Aeroklub Bratislava | 19.5.1930 | 169 |
| OK-ASH | Aero A-1 | 4 | OK-ASH | Slovenský Aeroklub Bratislava | 00.05.1930 | 168 |
| OK-ASI | Aero A-12 | 24 | OK-ASI | Slovenský Aeroklub Bratislava | 00.10.1930 | 195 |
| OK-ASM | Aero A-134 | 1 | OK-ASM | Slovenský Aeroklub Bratislava | 20.9.1934 | 340 |
| OK-ASQ | Aero A-26 | 16 | OK-ASQ | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.10.1932 | 277 |
| OK-ASS | Aero A-15 | OK-ASS | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 0.02.1932 | 247 | |
| OK-AST | Aero A-26 | 10 | OK-AST | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 26.2.1932 | 233 |
| OK-ASU | Letov Š-10 | 39 | OK-ASU | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 26.2.1932 | 232 |
| OK-ASV | Avia BH-11 | 7 | OK-ASV | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 00.00.1934 | |
| OK-ASX | Aero A-14 | OK-ASX | Slovenský Aeroklub M.R.Š | 00.02.1932 | 222 | |
| OK-EAK | Beneš-Mráz Be-50 | 12 | OK-EAK | Slovenský Aeroklub Bratislava | 7.7.1937 | 617 |
| OK-ECF | Praga E-39G | 26 | OK-ECF OK-KOE | Slovenský Aeroklub Bratislava | 18.5.1938 | 783 |
| OK-ECX | Praga E-39G | 38 | OK-ECX | Slovenský Aeroklub Bratislava | 21.5.1938 | 810 |
| OK-EFH | Beneš-Mráz Be-50 | 35 | OK-EFH | Slovenský Aeroklub Bratislava | 28.2.1938 | 761 |
| OK-ELG | Letov Š-39 | 12 | OK-ELG | Slovenský Aeroklub Bratislava | 10.6.1936 | 483 |
| OK-EMB | Beneš-Mráz Be-51B | 17 | OK-EMB | Slovenský Aeroklub Bratislava | 24.8.1938 | 832 |
—
Aero A-34/134 Kos
photo – archív Josef Štefl
V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných lietadiel, náš Aeroklub vlastnil 6 kusov. V roku 1935 založil Aeroklub Leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila 5 pilotov a cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych pravidiel (Pilotná škola). Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy p. Jarkovským
Avia BH-11 / OK-ASV v stave Aeroklubu
photo – archív p. Polydora
fotka je zrejme zo zletu na starom letisku v Nitre
Aeroklub vlastnil aj americký Rearwin Junior
medzi vojakmi stojí gen. Pulanich a gen. Čatloš
fotka je z Vajnor z obdobia 1939 -1944, vtedy už patril SleSU
—
zápis lietadiel Slovenského Aeroklubu v Bratislave do čsl. registra lietadiel
Október 1935
menovite Letov Š.239.3 / Praga E.114.3 / Praga E.114.9
(posledná patrila M.L.L. Piešťany / Vajnory boli domovský prístav)
Rearwin 4000 Junior zmena držiteľa na Aeroklub v Bratislave
zdroj – Letectví 12 / 1935 digitalniknihovna.cz
—
II. ročník Štefánikovho memoriálu (1936)
Od roku 1935 organizoval Aeroklub každoročne rýchlostný závod pod názvom Štefánikov memoriál na trati v dĺžke 162 km
—
V roku 1935 postavil Aeroklub 2 lietadlá vlastnej konštrukcie s motormi o výkone 30 a 60 hp
—
učiteľka p. Paula Merhautová (manželka riaditeľa letiska) / farár Filip Bachratý / za nimi autobus ČSA
photo – archív Ján Turenič / spominajme.com
Vedenie Aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu vlastného hangáru. Do tejto doby Aeroklub hangároval lietadlá v podnájme u Československých Aerolínii, tieto spájali Bratislavu s Prahou a Užhorodom / takisto cez Vajnory viedli linky ČSA do zahraničia (Praha – Bratislava – Benátky)
hangár patriaci ČSA / cca rok 1936
photo – archív Adam Pilát (v bielej košeli)
Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel Aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie Aeroklubu značné úsilie na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku. Z valného zhromaždenia Aeroklubu v roku 1936 zaslalo vedenie Aeroklubu štátnym úradom požiadavku na výstavbu letísk vo Zvolene, v Žiline a pod Tatrami (prvým správcom letiska v Poprade sa stal Karol Jančár – bratislavský pilot)
V roku 1937 zahájila svoju prevádzku vo Vajnoroch prvá slovenská pilotná škola
Linka KLM Amsterdam – Batávia s medzipristátím vo Vajnoroch (1935)
nožový let stotníka Júliusa Trnku na Avii Ba.122, v popredí Airspeed Envoy / OK-DOA
v zákryte dopravný Stinson Reliant patriaci SLS
pravdepodobne Vajnory
—
6.5. 1939 havarovala vo Vajnoroch trojmotorová Avia Fokker F-VII b.1, jediný stroj svojho druhu na Slovensku po rozdelení Československa. Avia po pristátí vo výbehu prebehla poľnú cestu do Račišdorfu a narazila do násypu železničnej trate. Dôvodom bolo zlyhanie bŕzd hlavného podvozku. Avie F-VII b.1 boli licenčne postavené v Československu, slúžili v armáde i v ČSA
odznak SNA M.R.Štefánika
Aeroklub mal v tomto období starosti i s vlastnou prevádzkou na letisku vo Vajnoroch a snažil sa presadiť výstavbu nového letiska v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu nového letiska odôvodňovalo vedenie Aeroklubu tým, že letisko vo Vajnoroch nepostačuje pre civilné letectvo
letecký záber bratislavského hradu
hore / dole photo – archív Josef Štefl
Citujem : takmer bezprestávkovité cvičenie vojenských cvičencov a hustá premávka čs. aerolínií znemožnuje práve v najvhodnejšej dobe cvičné lety našich športových letcov a pilotných žiakov.” Na podporu požiadavky výstavby letiska na Kuchajde vedenie Aeroklubu uvádza ďalší dôvod – citujem : Darmo sa zvyšuje rýchlosť lietadiel čs. aerolínií pri letoch z Bratislavy do Prahy, keď doprava od Avionu do Vajnor trvá dlhšie (Avion bol názov autobusovej stanice, ktorá sa nachádzala na dnešnom Americkom námestí – pozn. Gonzo)
štátne letisko Vajnory (1939 – 44) photos
photo archív Slovenskej tlačovej kancelárie (STK)
súčasť štátneho archívu MV SR v Bratislave
Všetko sa zmenilo v druhej polovici 30 tych rokov, kedy začínalo v Európe rásť politické napätie spojené s nástupom Hitlera k moci v roku 1933. Hrozba vojny / zbrojenie / budovanie vojenského letectva a tlak na výcvik čo najväčšieho počtu pilotov
photo – vhu.cz
Začiatkom roku 1936 sa v ČSR rozbehla akcia „1.000 nových pilotů republice “, čo bol úmyselný krok vojenskej správy presunúť základný letecký výcvik smerom na Aerokluby, ktoré dostali od štátu lietadlá / finančné prostriedky na výcvik / PHM / leteckých inštruktorov
Začal sa závod, ktorého „plody“ sa premietli do počtu vycvičených pilotov / pokračoval napadnutím a rozbitím ČSR, Poľska, leteckou Bitkou o Britániu …, ale to už strašne predbiehame
Praga E.114 / OK-AMB, v kabíne slečna Marta Pavlíková
Pre Aerokluby v ČSR bola akcia 1.000 nových pilotov republike ohromný boost vo vývoji, ktorý pokračoval ďalej v trochu inej podobe počas Studenej vojny. Spolupráca armády a Aeroklubov skončila až pádom železnej opony, dovtedy znamenala financovanie leteckej prevádzky / dodávky nových lietadiel / riadenie a kontrolu … plukovníkmi / a aj politiku, ktorej sa nedalo vyhnúť. Všetci sme sa stali záložnými pilotmi … na druhej strane sa hodne lietalo
Po rozbití ČSR vznikol v roku 1940 Slovenský Letecký Sbor (SLeS) formu prijatia vládneho zákona, došlo k zlúčeniu Aeroklubov do jediného Slovenského Aeroklubu. Sborovým veliteľom SLeSu sa stal 35 ročný Imrich Kubiš, ktorý bol zároveň šéfom leteckej služby Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy a náčelníkom Slovenskéo Aeroklubu
Veliteľstvo SleSu sídlilo na vtedajšej Moyzesovej ulici (dnes Medená ul.) / plachtári sa schádzali na nám. 1. mája v budove bývalej slobodomurárskej lóže, o ktorú sa delili so šermiarmi zo športového klubu / modelári sídlili v dielňach SleSu na Radlinského ulici / viedol ich odchovanec bývalej MLL p. Žiak (Žáček ?) – zo spomienok p. Ruda Slamku
dielne SleSu, kde sa vyrábali Schulgleitre, ich vedúcim bol nemecký majster menom Schneider / dielňa mala 6 – 8 zamestancov / majster dokázal veľmi dobre zaučiť do výroby stolárov, zámočníkov – zváračov a iných remeselníkov
Minister národnej obrany gen. Čatloš
letecký deň vo Vajnoroch / máj 1940
archív MV SR, SNA, f.STK, foto č. 03165
lietadlá SleSu vo Vajnoroch
zdroj – archív MV SR, SNA, f. STK, foto č. 03060
Plachtársky výcvik sa začal intenzívnejšie až v roku 1934 na svahoch Dúbravky pri Bratislave. Tu si v roku 1935 plachtári postavili dva drevené hangáre (jeden z nich patril nemeckej organizácii NSFK). V tom istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomalšie tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu a prácu. Vytlačiť klzák / vetroň na vrchol kopca bola poriadna drina
dvojmiestny školný vetroň Kranich II patriaci NSFK vo Vajnoroch
vpravo Štefan Pleško, Majster Slovenska z roku 1940 v plachtení
zdroj – archív MV SR, SNA, f. STK, foto č. 03461
Rekord Štefana Pagáča v bezmotorovom lietaní / 1942
vajnorský vojenský hangár / archív Karola Jančára
hangár ČSA
photo – archív p. Fašung
photo – archív Josef Štefl
vojenský hangár zvnútra – dielo architekta Ing. Josef Zárubu – Pfeffermanna
hangár postavila česká firma Pfeffermann a spol.
dole photo – wikimedia.org
—
pravdepodobne Josef Štefl v cockpite Letov Š-16 pred vojenským hangárom
posádka Letova Š-16 (až na to že mal dvojčlennú posádku)
na trupe znak Leteckého pluku 3
photo – archív Josef Štefl
Štefánikove kasárne / dnes tam stojí areál Ravenu
fotografia je cca z roku 1934 ?
text – spominajme.com
Tento vojenský areál začali budovať v roku 1920 ako Letecké kasárne a v roku 1923 dostali názov Štefánikove kasárne. Definitívne ich zrušili v roku 1964.
Spomínam si, že koncom 50. rokov tam boli „modráci“ – vojaci letectva. Nejaký čas tam ešte sídlili vojenské stavby a teraz je na ich mieste areál spoločnosti Raven – sklad hutníckeho materiálu. Tesne za plotom kasární bola železničná trať, čo viedla k Vajnorskej stanici od zriaďovacieho nádražia na Rendeze. Na fotke celkom vpravo je železničné priecestie. (Nie je ho dobre vidieť; zachytáva ho však fotka z roku 1960. Link je pod textom.)
Za ňou bola ďalšia železničná trať – tú je na snímke dobre vidno. Viedla z Bratislavy cez Vajnory do Štúrova (sprevádzkovaná bola v roku 1850 a je jednou z najstarších tratí Rakúsko-Uhorska). Pri druhej trati bol železničiarsky domček – je ho vidieť úplne vpravo – bývali tam Belkovci.
Pod horizontom sa ešte dá rozoznať budova s komínom – tehelňa pri Güllovom dvore (niekde v miestach, kde je teraz Zberný dvor Ružinov – OLO). Cesta pred kasárňami bola jedinou cestou spájajúcou Vajnory s Bratislavou. Od železničných priecestí pokračovala starou Vajnorskou cestou (v 50. rokoch tam postavili „panelové sklady“), okolo niekdajšej mýtnici, Mierovej kolónii, Dynamitke, až po Novú dobu, kde bola konečná električiek.
Až do postavenia nadjazdu to bola trasa autobusu 32 (Vajnory – Nová doba). Spomínam si, že autobusy dlho stávali pred jedným aj druhým železničným priecestím, lebo rampy tam boli viac zatvorené ako otvorené.
letecký záber na letisko Vajnory
z archívu Josefa Štefla
vľavo na hranici letiskaje vidieť niekoľko vojenských drevených hangárov / kasárne + vojenský murovaný hangár / smerom vpravo hangár Aeroklubu / hangár ČSA / letištná budova
photo -archív Libor Šolín
detailný záber na vojenskú časť letiska
hore / dole photo – archív Josef Štefl
pekný letový záber na Grunau Baby II vo vleku, dole vojenská časť letiska
photo – archív Ivan Mičík
photo – časopis LETEC / Marec 1932
Počas Slovenského štátu malo veliteľstvo Slovenského Leteckého Sboru (SleSu) ústredie na letisku vo Vajnoroch, v Bratislave sa nachádzali Ústredné dielne na výrobu bezmotorových lietadiel ( na Radlinského ulici, 23.11.2013 – pozn. Gonzo)
Beneš Mráz Be-555 Superbibi / OK-BEJ vystavená na námesti pred Redutou v Bratislave
na podstavci stojí pôvodná socha M.R. Štefánika
záber z druhej strany
Od roku 1939 vychádzal časopis Slovenské krídla, ktoré založilo Hlavné veliteľstvo HG (letecké oddelenie), spolu so Slovenským Aeroklubom Bratislava
22. septembra zahynul vo Vajnoroch poľný pilot rtk. Ján Očenáš
20 x Zlín Z-XII – krásny dar NS Fliegerkorpsu SleSu
Junkers Ju-52 Lufthansy vítajú ženy vo vajnorských krojoch
Odovzdávanie pilotných odznakov SleSu
Marta Pavlíková – motorová pilotka SleSu / 1942
V roku 1941 vznikla v Bratislave Slovenská letecká spoločnosť, a.s., ktorá prevádzkovala pravidelnú leteckú dopravu, aeroplány spájali Vajnory s ostatnými slovenskými letiskami a zahraničím
protilietadlové delá vystavené pred súčasným hotelom Carlton
V roku 1944 dokončil a zalietal Miloš Mičík vo Vajnoroch svoj MiMi-2 Strieborný Šíp napriek všeobecnému zákazu lietania civilných športových lietadiel. Mičíkovi sa podarilo zohnať povolenie na zálet
MiMi-2 Strieborný Šíp
Z Bratislavy do Prešova lietadlom
Návšteva Josepha Goebbelsa v Bratislave (1941)
Junkers Ju 160 Lufthansy v Bratislave
Počas WWII bola vo Vajnoroch dislokovaná Pohotovostná letka slovenských Vzdušných zbraní (august 1943 – marec 1944) vyzbrojená stíhacími lietadlami Messerschmitt Bf-109E a G, potom ju vojaci presunuli2 na letisko v Piešťanoch. K jej zániku došlo fakticky 26. júna 1944 pri nálete amerického letectva na rafinériu Apollo v Bratislave
Messerschmitty Bf-109E pohotovostnej letky vo Vajnoroch
photo – archív Ruda Božíka
Smútočný oznam J. Puškár / G. Lang / Š. Jambor (1944)
hangár ČSA ? (verzia I. – zničený Nemcami pri ústupe z Bratislavy)
9.09.1946 / príchod delegácie poslancov anglickej Labouristickej strany
na Slovensko, ešte sa dalo
photo – Jozef Tesík / TA SR
za fotku ďakujem Jánovi Jurkovičovi / spomínajme.com
v pozadí zbombardovaný vojenský hangár, pred ním stojí zrejme dvojmotorový Siebel Si.204 (Aero C-3) / Letka Povereníctva dopravy mala v roku 1946 v stave 3 x Sieble
—
a teraz verzia II. o bombardovaní letiska
Z kroniky Prešporská obec Vajnory: „ Bolo to 21. februára 1945, keď vo večerných hodinách o 19:15 hod. prileteli sovietske lietadlá a nad zriaďovacím nádražím vypustili svetelné rakety. Hneď na to bolo počuť bzučanie lietadiel a výbuchy bômb. Tento nálet ľahkými sovietskymi lietadlami tzv. „Kukurizníkmi“ údajne uskutočnili sovietske letkyne. A dokázali to dokonale. Presne trafili budovu, kde bola nemecká komandatúra tak, že z nej nezostal kameň na kameni. Presne zasiahli aj niektoré hangáre a tieto značne poškodili. Plný a najviac prekvapujúci zásah bol smerom na benzínovú cisternu zakopanú v zemi, kde bola zásoba benzínu pre nemecké lietadlá. Avšak táto bomba uviazla v čerstvom bahne nad cisternou a nevybuchla. K jej vytiahnutiu boli na druhý deň prinútení sovietski zajatci z vedľajšieho lágru. „
C-47 Dakota / DC-3 povojnová fotka z Vajnor
photo – archív Fero Šutta
Avia B-31 (IL-2) na odpis po hodinách (1949)
pokračovanie – História Aeroklubu Bratislava – Vajnory II. časť