Aeroklub Banská Bystrica vzniká v Septembri 1933, ako jeden z prvých Aeroklubov na Slovensku. V roku 1934 začína výcvik prvých motorových pilotov v akcii „1.000 pilotov republike“
vstup do albumu na Google photos
1935 / V tomto roku boli usporiadané v Banskej Štiavnici prvé preteky v bezmotorovom lietaní. Ako divák sa ich zúčastnil aj Jozef Revallo z Banskej Bystrice, ktorý potom zo svojím bratom Milanom zhotovil bezmotorové lietadlo vlastnej konštrukcie, s ktorým sa potom pokúšal vzlietnuť z vrchu Urpín pri Banskej Bystrici. Bez gumového štartovacieho lana sa mu to ale nepodarilo. V tejto dobe Václav Kunc majster v autodielni p. Majera so skupinou nadšencov postavili motorové lietadlo vlastnej konštrukcie, ale toto tiež nevzlietlo. Potom táto skupina postavila školný klzák, s ktorým na planine pri Selciach vykonali niekoľko krátkych skokov pomocou gumového lana. Následne táto skupina postavila malé motorové lietadlo amatérskej konštrukcie Henriho Migneta (Nebeská blcha), ale ani toto nikdy nelietalo. Nikto v tom čase nemal pilotný výcvik a tiež tomu začala brániť vážnosť politickej situácie
Prvé národné plachtárske preteky M.L.L. Banská Štiavnica / 1935
Nebeská Blcha konštrukcie Henriho Migneta na námestí v Banskej Bystrici
1940 / Ďalšia činnosť pokračovala po vzniku Slovenského štátu, keď v „Perle“ na Hornej ulici začala stavba troch školných klzákov Zőgling v dielni, ktorú dal bezplatne k dispozícií jej majiteľ pán Nutter. Členov letky „ Slovenského leteckého sboru ”, ktorí bezplatne pracovali, viedol Václav Kunc
stavba jedného zo Zőglingov v Perle na Hornej ulici
klzák Zogling 33 / zdroj – nfsk.com
1941 / Do Banskej Bystrice prichádza Anton Královič – inštruktor bezmotorového lietania, pod ktorého vedením sa stavba klzákov dokončila. V tom čase našiel prof. L.Kindernay pri dedine Veľká Lúka terén, ktorý vyhovoval na výcvik stupňa „A” (kĺzavý let v trvaní min. 30 sekúnd). Ing. Šándor vybavil povolenie na použitie pozemku na kurz, ďalej ubytovanie a stravovanie pre žiakov, takže v auguste sa konal výcvik stupňa „A”, ktorý viedol inštruktor Královič. Úspešne ho skončilo 20 účastníkov
II. kurz na letisku Veľká Lúka
1942 / Na Veľkej Lúke je usporiadaný ďalší kurz stupňa „A”, ktorý viedol J. Valachovič. Na tieto účely bol Aeroklubu pridelený klzák SG-38 Schulgleiter
1943 / Na Straníku pri Žiline urobili výcvik a skúšky „B” Ján Revallo, Vilo a Julo Hudecovci. Bol vyhliadnutý terén pri Šalkovej, ktorý umožňoval bezmotorové lietanie všetkých stupňov, ale musela byť najprv odlesnená časť svahu. Dočasne sa preto ešte využívala plocha pri Selciach. Bol dovezený nedokončený vetroň GB-II z Bratislavy, ktorý bol dokončený v leteckej dielni pod vedením Vila Hudeca. V auguste bol ešte usporiadaný kurz na Veľkej Lúke, pričom boli vykonané krátke kĺzavé lety s týmto vetroňom
Vilo Hudec počas práce na vetroni Grunau Baby II
Svahové letisko Banská Bystrica – Šalková
1944 / V apríli vykonal Vilo Hudec na klzáku SG-38 na Straníku skúšku „C”. Potom pracoval v tamojšej leteckej dielni až do začiatku SNP. Po vypuknutí SNP až do konca vojny bola akákoľvek letecká činnosť utlmená. Členovia a piloti v dielňach akurát odstraňovali niektoré nedostatky na vetroni GB-II. Na Straníku prebiehala stavba dvojsedadlového vetroňa Antona Královiča KSM-1
1945 / Je po vojne .. Ako prvá vzniká odbočka Slovenského národného aeroklubu v Banskej Bystrici na čele s MUDr. Petelenom, primárom nemocnice a veľkým leteckým nadšencom a Ing. Šándorom ako tajomníkom. Prebehla celoslovenská ustanovujúca schôdza v Bratislave, v hoteli Carlton, kde sa zúčastnili aj naši zástupcovia
MUDr. Petelen
Už 17. júna 1945 fúkal priaznivý severný vietor, ktorý na blízkych svahoch vytváral výstupné prúdenie, umožňujúce dlhšie plachtárske lety. Podarilo sa zvolať dostatočný počet pomocníkov (väčšinou leteckých modelárov) na transport rozobratého vetroňa na transportnom vozíku na vhodné miesto štartu nad Šalkovou a tam ho zložiť. Prvý do vetroňa GB-II nasadol najskúsenejší Julo Hudec a lietal 2 a pol hodiny nad svahom. Potom dokázal odvážne, ale bezpečne pristáť na mieste, kde pred tým odštartoval. Umožnil tak odštartovať aj svojmu bratovi Vilovi, ktorý tak isto lietal najprv nad Šalkovou a keď získal dostatočnú výšku, zaletel nad svah Starej Kopy, kde v danom vetre nalietol silné stúpanie. Zakrátko už lietal vysoko nad Kopou, čo mu umožnilo zaletieť až nad okraj Banskej Bystrice, kde hľadal vhodné miesto na pristátie vetroňa , aby čo najviac skrátil jeho spätný transport. Úspešne pristál na ploche pred „starou” nemocnicou, ktorá bola vtedy ešte voľná
text je prebraný z webu AK Banská Bystrica, za fotografie ďakujem Mirovi Mlynárikovi
