František Pytlík, absolvent Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach, donedávna aktívny vojenský pilot prvej triedy na leteckej základni Sliač, podplukovník v zálohe, aktívne zaradený do pohotovostného systému NATO NATINADS ako pilot MiG-29, veliteľ roja, zástupca veliteľa bojovej letky, medzi kolegami z brandže, pilotmi a fanúšikmi letectva známy pod prezývkou „ Frankie“. Ako jeden z mála pilotov vzdušných síl armády SR, ktorý sa na verejnosti preslávil ako display pilot v ukážke blízkeho manévrového vzdušného súboja dvoch stíhacích lietadiel označovaného ako „dogfight“ reálne prezentujúci vlastnosti, výkony, možnosti a skutočné použitie bojových stíhacích lietadiel predvádzaného na viacerých verejných leteckých akciách doma aj v zahraničí. Dnes už, ako sám hovorí šťastný civilný pilot, obchodný pilot, učiteľ lietania, akrobatický reprezentant, freestylový akrobatický display pilot, examinátor Slovenského národného aeroklubu a akrobatický inštruktor. Svoju leteckú kariéru naštartoval v pätnástich na letisku v Trenčíne na dnes už legendárnom L-13 Blaník.
Do kabíny vojenského lietadla usadol prvý krát počas vysokoškolského štúdia, od roku deväťdesiatpäť aktívne pôsobí v akrobatickej reprezentácií Slovenka. Účastník významných národných a medzinárodných akrobatických závodov organizovaných pod záštitou medzinárodnej leteckej federácie FAI AWAC Kansas USA, WUAC Trenčín, WAAC Radom, WACC v Roudnici nad Labem, účastník Aviatickej pouti v Pardubiciach a neoddeliteľná súčasť leteckých dní doma na Slovensku. Viacnásobný vicemajster Slovenska. Vo vojenskej profesijnej činnosti lietal takmer všetko, čo mohla armáda ponúknuť. V civilnej profesii lieta nespočetné množstvo civilných lietadiel a pár skutočných lietajúcich legiend. Ako učiteľ lietania a akrobatický inštruktor odovzdáva svoje drahocenné skúsenosti novým záujemcom o základný letecký výcvik a výcvik leteckej akrobacie. Ako sám „Frankie“ povedal „lietanie je fenomén, ktorý odpradávna ľudí priťahoval a s ktorým sa človek bežne vo svojom živote nestretáva“. Som veľmi rád, že nám „Frankie“ dokázal venovať pár minút svojho času a mohli sme sa s ním o lietaní, lietadlách aj o tých skutočných lietajúcich legendách, s ktorými mal tú česť prekonávať zemskú príťažlivosť, vzniesť sa do vzduchu a popierať základné fyzikálne zákony, trochu porozprávať.
Fero Pytlík / Wilco / Andrej Zelem / Slávo Medvec
vstup do albumu na Google Photos
Ahoj Feri. Spomenul som v skratke tvoju doterajšiu leteckú kariéru, chcem sa opýtať na tvoje letecké začiatky a aeroklubové lietanie: Aeroklub, letisko a všetko spojené s lietaním ma sprevádzali už od mojich detských čias. Na letisko ma prvý krát priviedol môj ocino, ktorý bol aktívny pilot a plachtár v Aeroklube Trenčín. Takmer všetok svoj voľný čas popri škole som trávil na letisku. V osemdesiatom piatom vo svojich necelých pätnástich rokoch som prvý krát usadol do kabíny Blaníka, absolvoval svoj prvý výcvikový let, ktorý bol pre mňa takpovediac štartovacou čiarou a dodal mi odhodlanie pokračovať v mojej začínajúcej kariére pilota. Po štyroch rokoch aktívneho plachtárskeho aeroklubového života som opäť v Aeroklube Trenčín absolvoval pilotný výcvik na motorových lietadlách. Dodnes veľmi rád spomínam na skvelý kolektív ľudí, priateľov, pilotov, inštruktorov, ktorí mi dali veľmi veľa skúseností, za ktoré som dodnes všetkým veľmi vďačný.
Kedy prišlo nutkanie a čo bolo spúšťačom začať lietať akrobaciu: Nutkanie prišlo pomerne skoro, už v detských časoch v piatom ročníku štúdia na základnej škole som sa na záujmovej prednáške skvelého slovenského akrobatického pilota, reprezentanta, trenčianskeho rodáka a člena Aeroklubu Pavla Čiča pohrával s myšlienkou byť pilot a pod jeho učiteľskou taktovkou lietať a trénovať leteckú akrobaciu. Celé svoje stredoškolské štúdium na Strednej odbornej škole letecko-technickej v Trenčíne a taktiež počas aktívnej leteckej činnosti v Aeroklube Trenčín bola letecká akrobacia mojím vážnym predsavzatím do budúcna. Skutočným začiatkom leteckej akrobacie v mojej pilotnej kariére bolo štúdium na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach, kde súčasťou pilotného výcviku bola aj vyššia technika pilotáže na motorových vrtuľových lietadlách.
Prvý premet, výkrut, zvrat? Tvoji učitelia lietania, akrobatickí inštruktori: Absolvovaný letecký výcvik na motorových vrtuľových lietadlách na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach a predpísaný balík letových výcvikových hodín počas štúdia nám dovolili venovať sa aj pokračovaciemu pilotnému výcviku s prvkami vyššej techniky pilotáže a leteckej akrobacie. Prvé akrobatické prvky ako vývrtku, premet, prekrut, zvrat, výkrut a súvrat som absolvoval v kabíne Zlínu Z-142. Popravde povedané, hnacím motorom v leteckej akrobacií počas vysokoškolského štúdia boli hlavne moji skvelí inštruktori, Dušan Šamko, Pavel Uchál a Radek Orlita, ktorí nám počas výcviku odovzdali maximum a to sme dokázali hneď zúročovať do ďalšieho lietania a neskôr aj na svojich prvých akrobatických závodoch študentov a žiakov v Košiciach.
Slovak Aerobatic Team v zložení : Fero Pytlík / Palo Čičo / Dušan Šamko / Pivarči
Pôvodne som sa chcel baviť o akrobacii , ale nedá mi nevrátiť sa pár slovami k stíhačkám a hlavne k „dogfightu“, predpokladám, že už to nebude vyzradenie vojenského tajomstva: V roku dvetisícdvanásť prišli vzdušné sily s myšlienkou obnovy verejnej ukážky manévrovacieho vzdušného súboja dvoch stíhacích lietadiel MiG-29, dostal som ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť a bol som zaradený ako jeden z dvojice do výcviku spolu s kolegom Martinom Kuterkom. Lietal som na pozícií „leader“ čiže stíhaný. Bol to moment v kariére profesionálneho vojenského pilota, na ktorý budem dlho spomínať. O dovtedy neznámeho vojenského pilota sa začali zaujímať média, stával som sa verejne známym, zaujímavým pre objektív fotografov, pre média, rozdával som autogramy, počúval chvály a uznania, mal som kopec fanúšikov, ľudia ma zdravili a tešili sa mojej prítomnosti. K zvládnutiu samotného manévrovacieho boja na tak obmedzenom priestore akým je letecká show mi veľmi pomohli predchádzajúce skúsenosti z civilného akrobatického lietania. Vystúpenia na verejnosti boli náročné na sebakontrolu, sústredenie a zodpovednosť voči divákom, fanúšikom, ale aj sebe samému. Za odmenu ale pocity po vystúpení boli neopísateľné a plné pozitívnych dojmov a emócií.
Opäť sa vrátim späť do civilu, k akrobacii a k lietaniu na lietajúcich legendách Zlin Z-50: Po rozdelení republiky a zdedení jednej Zlín Z-50M sa naskytla možnosť tréningových akrobatických letov pod hlavičkou Slovenského národného aeroklubu a s tým spojená aj prvá príležitosť reprezentácie našej krajiny v leteckom akrobatickom športe. Zlín Z-50M medzi akrobatmi nazývaná aj „malá päťdesiatka“ bola tou najlepšou možnosťou a medzistupňom medzi Trénerom a dospelou päťdesiatkou. Mať k dispozícií akrobatické lietadlo, pravidelné tréningy, poctivá príprava priniesli v polovici deväťdesiatych rokov aj prvé zúročenie v podobe účasti na akrobatických súťažiach s medzinárodnou účasťou. Tretie miesto na Majstrovstvách ČR, druhé miesto na Majstrovstvách SR, šieste miesto na medzinárodných majstrovstvách Slovinskej republiky a prvé miesto na Zlín Air Cup v Otrokoviciach mi dodali odhodlanie ísť v leteckej akrobacii ďalej. Prelomovým a významným bol deväťdesiaty piaty rok, vstup súkromného kapitálu do leteckej akrobacie na Slovensku, zakúpenie dvoch nových výkonných lietadiel Zlín Z-50LX a vznik Leteckého akrobatického centra na letisku v Trenčíne. Začala sa formovať slovenská akrobatická reprezentácia. Pilot, akrobat niekoľkonásobný majster SR a držiteľ viacerých významných európskych a svetových ocenení v leteckej akrobacii Pavol Čičo v pozitívnom význame výrazne ovplyvnil ďalšie smerovanie leteckej akrobacie u nás. Začali sme sa dosť výraznými krokmi približovať k dospelej akrobacii. Dokázali sme viacej lietať, trénovať, mali sme okolo seba zodpovedný team ľudí, manažérov, sponzorov a trénera. V deväťdesiatom siedmom roku sme prvý krát novú päťdesiatku rozobrali, zbalili do prepravného kontajnera a poslali loďou za oceán a my spolu s celým akrobatickým teamom sme sa vybrali tou istou cestou. Zúčastnili sme sa našich prvých Advanced World Aerobatic Competition v americkom Kansase. Na medailové pozície sme sa neprelietali, ale získali sme nenahraditeľné a neoceniteľné skúsenosti a poznatky tak potrebné pre ďalší rozvoj súťažného akrobatického lietania. Počas akrobatickej kariéry strávenej v kabíne päťdesiatky si obzvlášť cením v prvé miesto na Zlin Air Cupe v Otrokoviciach a víťazné umiestnenie na prvom ročníku Memoriálu Pavla Čiča v Trenčíne v roku dvetisíc.
Vieme zaspomínať aj na tvoj vrchol súťažného akrobatického lietania Suchoj Su-31M a kategóriu Unlimited: Už počas majstrovstiev sveta v americkom Kansase bolo nám všetkým známe, že o rok neskôr v deväťdesiatom ôsmom bude naša krajina a letisko môjho domovského aeroklubu Trenčín hostiť veľkolepý akrobatický závod svetovej úrovne World Unlimited Aerobatic Competition. Čakal nás náročný rok organizácie, príprav, preškolení, lietania s novou technikou, v novej, najnáročnejšej kategórií Unlimited. Slovenský národný aeroklub získal pre potreby akrobatickej reprezentácie nový výkonný akrobatický špeciál Suchoj Su-31M. Po oboznámení sa a preškolení sme začali spoločné tréningové lety. Nový Suchoj bol výkonný, obratný a dostatočne dravý na dosiahnutie cieľa pre nejedného z nás a obsadzovanie popredných priečok na svetových majstrovstvách. Od pilota ale vyžadoval dokonalú prípravu, tréning, talent a množstvo akrobatických hodín strávených vo vzduchu. Suchoj patril medzi špičku na poli akrobatických lietadiel vo svojej kategórií a v rozvoji ďalšieho akrobatického lietania bol pre mňa veľkým prínosom. Rok dvetisíc až dvetisícsedem som svoju akrobaciu zasvätil lietaniu v Leteckom akrobatickom centre v Moravskej Třebovej pod odborným dohľadom trénera českej akrobatickej reprezentácie Stana Bajzíka. Suchoj Su-31M sa pre mňa stal minulosťou z dôvodu vysokých nákladov na letovú hodinu. Vrátil som sa spať k akrobacií kategórie Advanced. Na lietadle Zlín Z-50LS som absolvoval hodiny tréningových letov a každoročne niekoľko závodov na európskej, ale aj svetovej úrovni v maďarskom Siofoku, poľskom Radome, Karlsborgu vo Švédsku, v Mníchovom Hradišti v Českej republike a mnoho iných.
Letecké dni a „freestyle aerobatic show“ a jedno z najvýkonnejších a najlepších akrobatických lietadiel súčasnosti, ktoré lietaš a ktoré vyhráva svetové šampionáty Extra 330SC: Freestylová akrobacia, air show a verejné letecké vystúpenia boli pre mňa niečím iným a novým. Lietanie akrobatickej show prinieslo so sebou ešte viacej zodpovednosti, sebareflexie a sústredenia. Lietanie v pomerne malej výške, či už nad zemou, alebo vodnou hladinou, v obmedzenom priestore ohraničenom display line, zónami bezpečnej vzdialenosti a pred tisíckami návštevníkov som začal vnímať úplne inak. V roku dvetisícpäť Jozef Viskupič prišiel s myšlienkou kúpy nového dvojmiestneho akrobatického lietadla nemeckého výrobcu Extra 300L, čo u mňa opäť naštartovalo súťažnú leteckú akrobaciu a naša spoločná spolupráca výrazne prispela aj k rozvoju lietania leteckej akrobacie na verejných podujatiach. O pár rokov neskôr opäť pričinením Jozefa Viskupiča prišla možnosť lietať na špičkovom akrobatickom lietadle Extra 330SC, žiaľ pracovné a študijné povinnosti počas aktívnej služby v Armáde SR mi nedovolili rozvíjať opätovne športové akrobatické lietanie, zostal som pri lietaní leteckých akrobatických show, ale už s lietadlom inej výkonnostnej kategórie. Extrou 330SC ročne odlietam desiatky cvičných a verejných vystúpení u nás a momentálne toto lietadlo považujem za skutočnú špičku medzi dostupnými sériovo vyrábanými lietadlami na svete hlavne pre výkony ktoré ponúka, pomerne ľahšiu pilotáž, jednoduchšie zvládanie náročnejších akrobatických prvkov, nízku hmotnosť a kvalitné aerodynamické, technické a dielenské spracovanie.
Mal si možnosť lietať pár skutočných lietajúcich legiend. O čom môžeme u teba hovoriť ako o nenaplnenom leteckom sne, alebo túžbe: Nedokážem momentálne hovoriť o nenaplnených snoch a túžbach v lietaní a v leteckej akrobacii, určite ale cieľom, ktorý chcem dosiahnuť v najbližšej dobe je získanie chýbajúcich pilotných kvalifikácií. Veľmi rád sa ale vrátim k mojím splneným leteckým snom, kde patrí lietanie, tréningy a výcvik s nestormi svetovej leteckej akrobacie ako Walter Extra, Zoltán Vereš, Stano Bajzík, Pavel Čičo a mnohí iní. Taktiež možnosť lietať verejnú ukážku leteckého manévrovacieho vzdušného súboja s lietadlom MiG-29AS počas služby vo vzdušných silách ASR a momentálne aj možnosť lietať verejné freestylové akrobatické show, za ktoré som získal tohtoročné ocenenie za najlepšiu letovú ukážku všeobecného športového letectva na medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2017. Určite hlavným a mojím najväčším leteckým snom je bezpečné lietanie v rámci možností každého pilota, dodržiavanie pravidiel, predpisov, nariadení a bezpečné pristátie po každom vzlete pre všetkých.
Dlhé roky pôsobíš ako letecký akrobatický inštruktor, skús nám stručne porovnať akrobatický výcvik z pohľadu inštruktora. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť: Výber adeptov, príprava, výcvik a aj samotné lietanie v minulosti podliehali disciplíne, zodpovednosti, pripravenosti a vo veľkej miere aj talentu. Aj dnes sa pri výcviku snažíme, aby tieto základné podmienky boli naplnené v čo najvyššej možnej miere, musíme sa však prispôsobiť a akceptovať aj ekonomické, sociálne a vzdelanostné požiadavky uchádzačov o letecký a akrobatický výcvik a možnosti dnešnej doby.
Tvoje letecké a akrobatické plány na najbližšie obdobie: Verím, dúfam a vyslovene sa teším na ďalšiu úspešnú spoluprácu s Jozefom Viskupičom aj v nasledujúcich sezónach, pri vystúpeniach na verejných leteckých akrobatických podujatiach. A taktiež verím v záujem organizátorov leteckých dní a fanúšikov o moje akrobatické vystúpenia a poteším sa samozrejme záujmu nových, mladých a talentovaných pilotov o letecký akrobatický výcvik, ale taktiež veľmi rád absolvujem let, či stretnutie s každým záujemcom, vyznávačom, či milovníkom leteckého športu.
Ďakujem Feri za tvoj cenný čas, ochotu a informácie, ktoré si mi venoval či už pri lietaní, fotografovaní a vzniku tohto článku.
Ďuro Uhliar
