čsl. školný vetroň L-13A Blaník
Čo vlastne privedie človeka k rozhodnutiu lietať ? Niekomu môže byť vzorom otec, mama, prípadne niekto z rodiny – tých impulsov však môže byť veľa. V našej rodine nemal s lietaním nikto nič spoločné. Keď som bol dieťa, tak som si rád listoval v PIFovi, nedá sa však povedať že čítal, lebo bol písaný po francúzsky. Odoberali sme ho, ale neviem ako sa dal za socíku odoberať PIF (zahraničný detský časák), snáď z Obchodu so zahraničnou tlačou (v tej dobe na Gorkého ulici v Bratislave)
pri Blaníku vo Vajnoroch, mal som vtedy 12 rokov a prepadnutý hrudník
Neskoršie som presedlal z PIFa na ABCéčko. Bol to skvelý časopis pre deti, kde sa písalo aj o technike, vrátanie lietadiel, tankov a lodí. Ale nebolo to úplne ono, pretože nikdy nebola k číslu priložená napr. plastová kvetina, ktorú ste dali niekomu akože ovoňať a vo vrecku ste stlačil pumpičku a kvetina strekla “obeti” priamo do tváre (takéto debiliny boli priložené v každom čísle PIFa)
môj otec prvý a posledný krát na letisku vo Vajnoroch
ABC-čko bolo zaujímavé čímsy iným, boli k nemu priložené papierové modely hradov, ktoré som si staval, a plány na výrobu perkusných pištolí, čo mi otec neskôr vyrobil. Z obrázkov lodí, tankov a lietadiel sa mi najviac páčili lietadlá, kvôli ich technickej kráse. Bývali sme na Račku, na križovatke cez cestu oproti soche Milicionára, chodil som nakupovať potraviny do Pokroku, na čo vtedy stačilo 100 Kčs a nevládal som doniesť plný košík domov. Po ceste bol novinový stánok, tesne pre alejou gaštanových stromov na Februárke
plachtári Bišpek / Ivana / Mníško
Časopis Zápisník som objavil v tom novinovom stánku až neskôr a bol zas o niečom inom, boli tam fotky a nákresy bojových lodí, tankov a lietadiel – prečo by nie, nakoniec to bol časopis vydávaný ČSĽA, s úmyslom ohlupovať chlapčenské duše, ako bola moja. Mne sa z nich opäť najviac páčili fotky aeroplánov, tak som si ich začal kresliť, v škole, doma, všade. Stal som členom krúžku mladých modelárov na Búdkovej ceste, o rok neskôr členom krúžku plastikových modelárov
číslo Zápisníku z roku 1977
Môj otec bol strojár / sústružník, pracoval v Slovnafte na údržbe a rád mi rozprával o strojoch a ja som ho rád počúval, aj keď som máločomu rozumel. V tom stánku som si prvý krát kúpil časopis Letectví + Kozmonautika za 3 (4) Kčs. Letectví som si priniesol domov a zistil som, že skoro ničomu, čo je v ňom napísané nerozumiem
Pri čítaní som narazil v jednom článku na slovné spojenie FOWLEROVA KLAPKA, z čoho som bol úplne mimo (wtf, čo to je ?!) a tak som sa išiel spýtať otca, nech mi to vysvetlí. Na moje prekvapenie môj otec na to nevedel odpovedať ! Dovtedy som môjho otca vnímal tým spôsobom, že všetko vie, tak som sa rozhodol, že keď on nevie, tak na to musím prísť ja sám
Začal som si pravidelne kupovať L + K, niekedy som kvôli tomuto časáku prešiel stánky skoro po celej Bratislave, kým som ho zohnal. Začal som si lepiť plastové modely, ale to boli všetko len taká náhrada, chcel som začať lietať
Čítaním L + K som zistil, že do Aeroklubu môžem začať chodiť až od 15tich rokov, tak som na dlhých 6 rokov zaujal polohu vyčkávajúceho kraba a čakal a čítal Letectví…. Do Vajnor som sa nakoniec vybral v 16tich rokoch, kde som na vrátnici stretol pilota vetroňov s prezývkou Kefa (povolaním policajt) a ten mi poradil, že plachtársky kurz sa začína v Januári 1982
V januári prišlo do Aeroklubu vo Vajnoroch 130 záujemcov o výcvik na vetroňoch a tam som prvý krát počul mená ako Peter Szabó, Martin Mihalkovič, Peter Seman, Jana Trebatická, Ivan Salini, Peter Mikula, Tóno Bendis …
zľava inštruktor Karol Mičko sen., Karol Žilinský
Prvú prácu mi zadal letištný vrátnik p.Šimonyi a bolo to okopávanie ruží v parčíku pred vrtuľou z Avie B-33. Prvé zoznamovacie lety, boli to 2 okruhy na Blaníku po 4 minútach každý (má Fowlerove klapky) som letel s inštruktorom Karolom Mičkom sen. a pamätám si ich dodnes
pre vysvetlenie : význam slova / skratky – UHULÁK – znamená to, a vždy bude znamenať to isté – Úplné Hovno u Letectva
ale ja bol som na to hrdý