Hríb pri tankovaní Moravy L-200D / OK-PLK na letisku Vajnory
photo – archív Petra Chromeka
Ďuro bol odchovancom Aeroklubu Bratislava – Vajnory, lietať začal niekedy okolo roku 1976 – 1977 (?), takže v dobe, keď sme my začali lietať, on už bol starý bombardér, pilot – vlekár a jeden z pevných pilierov vajnorskej letištnej partie. Okrem vlekania absolvoval aj kurz leteckej akrobacie na Z-142 v Nitre. Spomínam si, keď som ako soplák sedel v Blaníku s inštruktorom a čakal na vlekára. Po nejakej dobe sa zjavila žltá dvestopäťka, v ktorej sedel s diabolským úsmevom Hríb, čerstvý to absolvent akrobatického kurzu v Nitre. Po dostúpaní do 1.000 metrov vlečná len tak mykla krídlom, že koniec, ledva sme stihli vytrhnúť vypínač, a už bol Tréner pred nami na chrbte a išiel do zvratu, klesal na letisko
Vyštudoval Telovýchovnú fakultu Univerzity Komenského, na vojne bol u výsadkárov, chvíľu učil aj na učňovke, potom sa stal jedným zo zväzarmovských profesionálov, lietal ako pilot – vysadzovač na An-2 / OK-RIO. To znamenalo, že lietal stále a veľa s paragánmi po celej republike. Jeho cesta už bola narysovaná, po niekoľkých rokoch by išiel určite na veľkú dopravu
A potom prišiel ten posraný deň (4.5.1989). Stáli sme na veži v Nitre, keď prišla správa, že sa hľadá martinská Z-43 / OK-EOX, ktorá letela z LKMT do LKVB v plnom obsadení a sedel v nej aj Ďuro (+ Rudo Goruša – náčelník AK Martin / Jaroslav Rusnák / Igor Hraško). Bola vyhlásená pátracia akcia, neskôr našli Z-43, ktorá narazila v daždi do kopca vľavo od priesmyku do Trenčína, pri lete z Martina
Ďuro bol chalan, čo nesmierne rád lietal, a bol vďaka svojmu optimizmu a zmyslu pre humor takým tmeličom ľudí na letisku
Blue Sky forever
