Otto Dolejš
Prešov videl prvú prehliadku slovenského letectva
Ani na chvíľu neoľutovali tí, čo sa v Prešove v dňoch 9. – 10. mája 1959 rozhodli ísť pozrieť na letište na výkony najlepších slovenských akrobatov. Počasie ani čo by si letci objednali a výkony, za tie by sa nebolo treba hanbiť ani na najvydarenejších leteckých dňoch.
Osemnásti reprezentanti slovenských krajov predviedli za 2 dni naozaj toľko pekného …
Gejza Markovič z AK Prešov / photo – 10. mája 1959
archív TASR, autor Š.Petráš
V sobotu popoludní – prvý deň Majstrovstiev zalietali všetci osemnásti povinné zostavy. Tak, ako to už v leteckých športoch býva, poradie sa menilo po každej odlietanej zostave. No už v úvode bolo jasné, ktorí z pretekárov sa budú uchádzať o postup do finále.
Otto Dolejš z krajského aeroklubu Zväzarmu v Nitre na svojom lietadle pred štartom
Foto: archív TASR, autor Š.Petráš / 12. mája 1959
Július Huliak z Banskej Bystrice, Karol Harmoš z Košíc, Fero Šmehýl a Anton Brezovský zo Žiliny. Stanislav Šumpík, majster športu inž.. Tomáš Maňka, Gustáv Selnekovič a Gabriel Kišš z Bratislavy, Anton Vallo, Otto Dolejš a Jarmila Vesperínová z Nitry, inž. Gejza Markovič, Štefan Ščambura, Jozef Petruška a Rafael Černý z Prešova – všetci boli po odlietaní prvej povinnej zostavy pomerne vyrovnaní
18 najlepších slovenských pilotov z krajských aeroklubov Zväzu pre spoluprácu s armádou, ktorí súťažili v povinnej a voľnej zostave leteckej akrobacie. Foto: archív TASR, autor Š.Petráš / 12. mája 1959
Trojica Hana Vávrová z Prešova, Milan Boroš z Bratislavy a Anton Bánovský z Košíc bola od začiatku zjavne slabšia
Po druhej povinnej zostave začínala byť situácia jasnejšia. Na čelo sa prebojoval Šmehýl. Tento mladý, nadaný letec, ktorého sme vídali lietať ako jedného z úspešnej trojice žilinských akrobatov, dokázal “ ukladať “ jednotlivé prvky rýchlo za seba
Titul majstra Slovenska pre rok 1959 získal Karol Harmoš z Krajského aeroklubu Zväzarmu v Košiciach, druhé miesto obsadil Otto Dolejš a na treťom mieste bol Anton Vallo (obaja z Nitry). Foto: archív TASR, autor Š.Petráš / 12. mája 1959
Pohľad cez vetroň (Šohaj) na letisko Zväzarmu v Prešove, na ktorom boli usporiadané Majstrovstvá Slovenska v leteckej akrobacii. Foto: archív TASR, autor Š.Petráš / 12. mája 1959
Robil ich presne v stanovenom priestore a hoci v nich ešte nebolo toľko ladenosti, ako u starších pretekárov, urobil obidve zostavy v stanovenom čase a tým sa dostal do popredia. Huliak lietal zostavu o niečo pomalšie, no elegantnejšie. Vybočil tiež z priestoru, a to ho odsunulo po povinných zostavách na druhé miesto
Harmoš lietal veľmi elegantne, no v druhej zostave mu to nevyšlo časove a taktiež opustil priestor. Hádam najprecícnejšie zalietal obidve zostavy Maňka, no taktiež nedokázal dodržať priestor a čas
Mladí nitrančania Vallo a Dolejš sa držali v polovici. Zostavy mali naučené, ešte trochu “ tvrdé „, no pomerne rýchlo ich absolvovali a mali málo stratových bodov
Otto Dolejš – Z-526AS / OK-WXC pri lete nad sídliskom Chrenová (Nitra)
Otto Dolejš v Z-526AS / OK-WXD
Prezradím, že bolo dosť takých, čo ma od letu s Ottom Dolejšom, druhým najlepším pilótom – akrobatom na Slovensku odhovárali. “ Ja by som s ním nešiel ani za nič na svete „, hovoril jeden, “ to je šašo vysype ťa “ hovoril druhý … Ale ja som od svojho rozhodnutia neupustil. Poletím
Z-526AS / OK-WXC
zdroj ZLIN – AVION service
Na letisku Sväzarmu na Ukrniskách pokojne sedí šedozelený Tréner a čím bližšie sme k nemu, tým viac mi bije – srdce. Ani nie tak od strachu ako od vzrušenia.Dolejš s potmehúdskym úsmevom upína padák na mojich prsiach. Prvý raz ho mám na sebe, nuž nečudo, že z toľkých popruhov som celkom zmätený. V lietadle ma upútali tak mocne, že mi je už jasné – nebude to žiaden vyhliadkový let, ale akrobacia
Júnový podvečer, sedemnásť hodín. Rolujeme k štartu. Dolejš zasúva kabinku nad hlavami, čosi prehodil v riadení, štartujeme. Stále rýchlejšie smerujeme k hangárom. Motor reve až my z toho zaľahlo v ušiach. Ani nebadám a už sme sa odpútali od zeme. O malú chvíľku máme hangáre za sebou, ľudia na pokraji sídliska sa zmenšujú. Rozostavenosť blokov v sídlisku skytá pekný obraz. Krásna panoráma. Slnce svieti do ulíc. Letíme stále vyššie
Výškomer ukazuje 350 metrov, ručička rýchlosti prezrádza 120 km. / hod. Míňame Prievidzu, zabočili sme vpravo, smerom na Cígeľ. Potom to začalo. Najprv sme s Dolejšom prehodili pár slov, z ktorých som s uspokojením vyrozumel, že budeme lietať spokojne, ale sklamal som sa
Totiž všetko som si zapríčnil sám
Výška 1000 metrov, rýchlosť 160. Pred nami leží dedinka a z vtáčej perpektívy hádam, že to bude Sebedražie. Povedal som to Dolejšovi a to som nemal. Iba sa zasmial a čo by bičom pleskol už sme boli dolu hlavami. “ To je Sebedražie, tu ho máte nad hlavou “ – smeje sa Dolejš
Krv mi bije do uší a cítim úžasný tlak do hlavy, všetko vo mne je na prasknutie. A Dolejš sa smeje. Jemu nie je nič a ja sa nemôžem spamätať s údivu. Sebedražie mám skutočne nad hlavami. Našpulujem oči, už chcem vykríknuť, ale nevládzem. Všetko trvalo iba chvíľku, ani nie minútu, ale zdalo sa mi to večnosť a – strašné
Opäť letíme normálne. Vydýchol som si z plných pľúc. “ Aké to bolo ? „, pýta sa ma. “ Výborné …“, odpovedám bez toho, aby som myslel na následky tohto jedného slova
Medzitým sme preleteli nad baňe. “ Tam je Mier, hneď vedľa Lehota a tam vpravo nižšie, základný závod „, vysvetľuje Dolejš
Keď sme boli asi tak nad Mierom, opäť prišlo na program niečo z repertoáru leteckej akrobacie. Najprv to bol nálet, po ňom rýchle stúpanie hore. Opäť neznesiteľné pocity. Potom to už šlo za sebou
Let na chrbte, premet, prekrut, prekrut, pád po kabíne, zvrat, kopaný výkrut, súvrat, obrátený premet, zatáčka na chrbte, vývrtka… To všetko som prežil. Pestrá paleta vysokej akrobacie zanechala vo mne úctu a obdiv ku Dolejšovi a všetkým tým, čo tak majstrovsky ovládajú oceľového vtáka
Vedia ho rozzúriť i skrotiť. Vedia si podmaniť nielen stroj, ale i vzdušný priestor
Otto Dolejš – absolútny Majster Slovenska v Leteckej akrobacii pre rok 1969. Je zakladateľom a priekopníkom tohto športu ( na Slovensku ). Zúčastnil sa mnohých zahraničných vystúpení a leteckých dňov
—
Otto mi popisoval spôsob ako sa naučil lietať jednotlivé figúry akrobacie, sám seba nazval samoukom. V tej dobe asi nebolo veľa literatúry, takže Ottov spôsob bol nasledovný – ležal na posteli a prelietaval si jednotlivé figúry. Američania majú na takýchto ľudí skvelý výraz – Self-made man
